Cestovanie

Tip na výlet: Dolný Zemplín a jeho remeselná tradícia

"Hoci nepatrí medzi najnavštevovanejšie lokality Slovenska, svojich priaznivcov si určite nájde. Nielen kvôli presláveným vínnym pivniciam, ale i vďaka jedinečným ukážkam tradičných remesiel."

Danka Šoporová, 30. januára 2013 10:00 Región Dolný Zemplín sa nachádza v Košickom kraji v juhovýchodnom cípe Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Trebišov, Michalovce a Sobrance. I keď bola remeselná výroba na Dolnom Zemplíne o čosi menej rozvinutá v porovnaní so západnými regiónmi, i tu sa nájde niekoľko významných remeselných miest. K najrozvinutejším strediskám patril v minulosti Stropkov, Michalovce a Humenné. Práve tu existovalo v 18. storočí vyše sto remeselníckych dielní, pričom najrozšírenejším odvetvím sa stalo garbiarstvo. Dolný Zemplín však preslávili aj iné povolania.

Centrum hrnčiarskej výroby

Neďaleko Michaloviec leží mestečko Pozdišovce. To je už po niekoľko storočí spájané predovšetkým s tradičným hrnčiarskym remeslom. Prvý hrnčiarsky cech tu vznikol v 18. storočí a spustil doslova vlnu záujmu o daný odbor. V roku 1950 sa k hrnčiarstvu, ako hlavnému zamestnaniu, prihlásilo 51 Pozdišovčanov.

Charakteristickým rukopisom pozdišovskej keramiky je posledné polstoročie dievčenská karička na tmavom podklade. Býva vyobrazená napríklad na veľkých maľovaných misiach, pričom pýchou tohto regiónu sú i vázy vysoké vyše jedného metra.

Korytárstvo pre mužov

Rozvoj korytárstva sa datuje ku koncu 19. storočia. Na dané územie sa rozšírilo prostredníctvom rumunsky hovoriacich Rómov pochádzajúcich zo Zakarpatskej Ukrajiny. Ich osady v Budkovciach a Pavlovciach sa čoskoro stali centrami, z ktorých sa korytárstvo šírilo do iných častí východného Slovenska (a neskôr aj na západ krajiny). Výrobou korýt sa zaoberali iba muži. Tí roznášali polotovary do domácností a samotné výrobky dokončovali v mieste predaja.

Preslávený Tokaj

Milovníkov vína istotne poteší oblasť juhozápadných výbežkov Zemplínskych vrchov zvaná Tokaj. Je známa dorábaním kvalitného vína, ktoré sa v lokalite pestuje od 13. storočia. Niektoré vínne pivnice sú vytesané do sopečných hornín, neraz do šestnásťmetrovej hĺbky. Napríklad v obci Tŕňa je 20 km podzemných chodieb. Tokajské pivnice sa hĺbili od 17. storočia, využívané boli na dozrievanie vína a tomuto účelu slúžia dodnes.

Vedeli ste, že za čias Rakúsko–Uhorska vlastnili vínne pivnice grófi a mešťania z východoslovenských kráľovských miest? Až po vzniku ČSR boli pivnice rozdelené medzi veľkoobchodníkov s vínom, no neskôr patrili výlučne roľníckym družstvám. V celej oblasti Tokaja sa pravidelne usporadúvali oberačkové veselice sprevádzané hudbou a tancom. Tokajské oberačky bývali postupom času jednou z najpopulárnejších spoločenských udalostí, na ktorej sa stretávali návštevníci z rôznych častí Uhorska. Tradícia oberačkových slávností pretrvala až do súčasnosti, pričom tie najvýznamnejšie sa konajú každoročne v okolí Kráľovského Chlmca.

Množstvo inovácií vďaka Amerikánom

Nedostatok pracovných príležitostí viedol k masívnemu odchodu obyvateľov Dolného Zemplína od druhej polovice 19. storočia na sezónne poľnohospodárske práce na Dolnú zem a do Ameriky. Práve navrátilci, zvaní Amerikáni, ovplyvnili ďalší vývin regiónu najviac. Inovácie zasiahli najmä oblasť staviteľstva, obliekania a duchovnej kultúry.

Zemplín opúšťali sprvu roľníci žijúci v nevetraných, drevených, dymom začadených domoch s množstvom ľudí a domácimi zvieratami k tomu. V zahraničí bývali v banských a priemyselných centrách s ubytovaním v robotníckych kolóniách. Po opätovnom návrate domov, inšpirovaní nadobudnutými skúsenosťami, začali stavať trojpriestorové domy s odvedeným dymom a otváracími oknami.

Obdobie prvej svetovej vojny bolo charakteristické využívaním nových stavebných materiálov a výrobných techník. Vznikali murované domy z kameňa, strešnou krytinou sa stal šindeľ, pri domoch stáli toalety. Tieto stavebné materiály o pár rokov neskôr nahradila hlina a eternit, nesmel chýbať pochopiteľne komín. Výzdoba interiéru taktiež v ničom nezaostávala. Skúsení Amerikáni – remeselníci, vyrábali nábytok, ktorí si miestni ľudia čoraz častejšie kupovali v meste a podnietili tak rozvoj obchodovania.

Okrem remeselnej činnosti sa zanietenosť Zemplínčanov pre ľudové tradície prejavuje aj v tancoch a spevoch. Na relatívne malej ploche tak vznikli rôznorodé a zároveň diferencované miesta, ktoré v rámci potuliek po juhovýchodnej časti Slovenska určite nevynechajte.

Komentáre