Cestovanie

Najlepšie stopárske výlety leta

"Ak ste sa rozhodli, že vyrazíte na letný stop, prinášame vám prehľad najzaujímavejších stopárskych destinácií."

Matej Šulc, 8. augusta 2013 12:00
Ilustračné foto Foto: flickr.com
Relatívne bezpečie, vhodná infraštruktúra, ale hlavne ochotní vodiči. Práve tieto základné charakteristiky by mala spĺňať trasa vášho stopu. Inak sa vám celkom pokojne môže stať, že sa z príjemného výletu stane nočná mora a vy budete stáť dlhé hodiny v nejakej diere, z ktorej sa nie a nie dostať.

Vyrazme na západ


Jedným z najobľúbenejších smerov pre mnohých stopárov je západ. Pocit objavovania vyspelej Európy ale nemusí byť dostatočne odmenený dobrým stopom. Pre začiatočníkov odporúčam vydať sa napríklad do Prahy. Po diaľnici, ktorá spája Bratislavu s Prahou, sa dá prestopovať pri veľkom šťastí aj za menej ako tri hodiny. Pre porovnanie, cesta autobusom alebo vlakom trvá päť.

Pohľad stopára v Nemecku. Foto: Webmagazin.sk/Matej Šulc
Výhodou tejto trasy je fakt, že je pomerne vyťažená tak osobnými autami, ako aj kamiónmi, ktoré chodia zväčša priamo na Prahu, alebo sa v Brne odpájajú na Ostravu. Popri diaľnici je pomerne dosť čerpacích staníc, takže určite nebudete mať po chvíľke snaženia problém zohnať si stop. Vyhýbajte sa ale stopovaniu na diaľnici, to je zakázané a v lepšom prípade môže skončiť iba vykázaním políciou z diaľnice.

Pohľad stopára v Rusku Foto: Webmagazin.sk/Matej Šulc
Pre odvážnejších stopárov otvára cesta do Prahy bohaté možnosti ďalších ciest. Často sa stáva, že kamión, ktorý stopnete na tejto ceste pokračuje, za Prahu tisíce kilometrov. Ani neviete a môžete sa tak ocitnúť v Holandsku, Švajčiarsku alebo Španielsku. Ak ale nebudete mať toľko šťastia, nezúfajte. Obzvlášť vhodné na stopovanie je napríklad Nemecko. Ľudia sú stopárom otvorení a preprava po vynikajúcich diaľniciach často s neobmedzenou rýchlosťou môže byť neuveriteľne rýchla.

A čo tak juh?


Ak vás ale západná Európa neláka, lahôdkou môže byť Balkán. Objavte priaznivé ceny, ochotných vodičov aj zaujímavú kultúru. Stačí sa vydať na najbližšie stopárske miesto v smere na Budapešť a popustiť uzdu kreativite. Či už sa vyberiete smerom na slovinský Maribor, aj keď v tomto prípade je lepšie ísť cez Rakúsko, chorvátsky Záhreb alebo srbský Belehrad, čakajú vás rýchle diaľnice a pomerne pohodlná preprava.

Pohľad stopára v Turecku Foto: Webmagazin.sk/Matej Šulc
Ak preferujete pokoj, nedotknutú prírodu a pomalé túlanie sa pomedzi kopčeky, nasmerujte sa najvýchodnejšie na Rumunsko. Výhodou väčšiny ciest smerom na Balkán je záverečná odmena, pláže a more, kde si môžete počas náročnej cesty vydýchnuť a načerpať novú energiu na návrat, alebo pokračovanie.

Pokračovať môžete návštevou ďalších perál Balkánu ako Čierna Hora, Macedónsko, Albánsko, pre odvážnejších je tu aj Kosovo, ktoré ale nie je oficiálne uznané Slovenskom, takže vstup Slovákov je obmedzený. Ak chytíte dobrý stop, môžete sa dostať až do Grécka alebo Turecka. Hlavne turecké kamióny totiž vo veľkom križujú celú Európu a aj Slovensko. Najväčšiu šancu ich stopnúť máte na bratislavskom obchvate, keď smerujú zo západnej Európy, alebo niekde na trase z juhu od Budapešti, cez Donovaly a Žilinu, keď smerujú zo severu.

Alebo sever?


Nakoľko sú stopárske možnosti smerom na východ, čiže Ukrajinu, obmedzené zlou cestnou infraštruktúrou, po vyčerpaní spomenutých možností je poslednou alternatívou vydať sa na sever, do Poľska.

Pohľad stopára v Srbsku. Foto: Webmagazin.sk/Matej Šulc
Napriek niekoľkým diaľniciam v smere na západ je ale väčšina trasy zo Slovenska na sever tvorená cestami prvej triedy. Preprava je práve preto zdĺhavejšia, ale aj omnoho zaujímavejšia ako cesta po diaľnici, z ktorej často vidíte iba protihlukové steny. Tým myslím najmä na západoeurópske diaľnice, s niečím takým sa napríklad na srbskej diaľnici, ktorá je na niektorých miestach ešte stále vybombardovaná od vojny v deväťdesiatych rokoch, nestretnete.

Ak je vám Poľsko malé, pokračujte do Pobaltia, ak chcete trochu extrému, vybavte si ruské víza a dostopujte napríklad až do Petrohradu alebo Moskvy. Problémom cesty do Moskvy je ale Bielorusko, kadiaľ ide hlavná diaľnica na Moskvu, no my tam tiež potrebujeme víza. No a z Moskvy je už podľa starého ruského príslovia všetko blízko. „Eto zdes, tišiac kilometrov.“ Ak budete mať šťastie, tak stretnete aj nejakých ruských stopárov, o ktorých sa koluje aj takýto vtip:

Vodič zastaví trom stopárom, Nemcovi, Čechovi a Rusovi, a pýta sa ich, či im netreba pomôcť s ich veľkou batožinou. Pýta sa: „Čo to máte v tých vašich obrovských batohoch?“ Začne Nemec: „Mám tu GPS prijímač na určenie polohy, mini laptop na neustále spojenie so svetom, iPhone...,“ Rus ho zastaví a pýta sa Čecha: „Ty bratu čo máš?“ A začne vyberať paštéku, konzervu, práškový šampón na vlasy, paralen... „A ty Rus, prečo nemáš nič?“ „Ja mám iba zapaľovač, viac mi pri mojich ruských priateľoch netreba,“
odpovedá.

Komentáre