Cestovanie

TOP fakty o svetových jazykoch

"Ovládate nanajvýš dva svetové jazyky a tým sa váš záujem o cudziu reč skončil? Chyba."

Danka Šoporová, 23. januára 2013 10:00 Nie je veľa „laikov“, ktorí trávia voľný čas štúdiom lingvistiky a jej zvláštností. Pritom ide o vedu, ktorá je pozoruhodnejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nasledovné informácie vás o tom (snáď) presvedčia.

1. V súčasnosti sa ľudia na Zemi dorozumievajú zhruba sedem tisíc jazykmi. Je predpoklad, že vplyvom globalizácie a migrácie sa ich počet do konca 21. storočia zredukuje na polovicu.

2. Najrozšírenejším jazykom čo do počtu hovoriacich je čínština. Používa ju až 845 miliónov ľudí. Druhé miesto obsadila španielčina (329 miliónov ľudí) a na treťom skončila angličtina (328 miliónov ľudí). Tá je tiež oficiálnym jazykom v celkovo tridsiatich piatich krajinách sveta.

3. Na ostrove Papua-Nová Guinea žije vyše sedem miliónov ľudí, ktorí rozprávajú viac než šesťsto jazykmi. Zaujímavé je, že u týchto, vzájomne odlišných rečí, sa nepodarilo preukázať genetické príbuzenstvo.

4. Španielčina je považovaná za jeden z najľahších svetových jazykov vôbec, no disponuje až 48 slovesnými časmi.

5. Vo francúzštine existuje 13 spôsobov zápisu hlásky „o“.

6. Veľmi nevšedným je jazyk pirahã používaný medzi amazonskými Indiánmi. Má veľmi obmedzenú slovnú zásobu, pričom výslovnosť mužov sa od tej ženskej značne odlišuje.

7. Pri tomto jazyku ešte chvíľu ostaneme. V repertoári slov pirahy nefigurujú žiadne farby a slovom „baíxi“ je označovaná ako matka, tak i otec. Ďalšie rodinné príbuzenstvo svoje oslovenie nemá, rovnako ako číslovky.

8. Čo sa slovnej zásoby týka, vedie angličtina s 990 tisíc slovami, najhoršie je na tom jazyk Taki Taki (Surinam) s 340 slovami.

9. Najdlhším anglickým slovom je pneumonoultramicroscopicsilicovolcanoconiosis, pozostávajúci z 30 písmen.

10. Najviac písmen na svete používa khmérčina (Kambodža), ktorej abeceda pozostáva zo 74 písmen, naopak najmenej havajčina s celkovo dvanástimi hláskami.

11. Pravdepodobne najobtiažnejším jazykom sveta je opäť jazyk amazonských Indiánov, tuyuca. V porovnaní so slovenčinou a jej troma rodmi – mužským, ženským a stredným, ich má tuyuca takmer 140.

12. Najdlhší miestny názov v Európe (vo Wales) má neuveriteľných 58 písmen a znie Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch. Voľný preklad do slovenčiny znie: Kostol svätej Márie v rokline bielych liesok v blízkosti prudkého víru a kostola svätého Tysilia z červenej jaskyne.

13. Čínskych znakov jestvuje približne 80 tisíc, no väčšina z nich sa dnes už nepoužíva.

14. Úsmevné je zobrazenie slova „problém“, ktorý čínske znaky vyobrazujú ako dve ženy pod jednou strechou.

15. Samotné čínske znaky sú poskladané z jednotlivých ťahov, pričom najjednoduchší znak je používaný pre číslovku jeden. Pozostáva z vodorovnej čiarky. Naopak, najzložitejší znak „zhe2“ je zložený zo 64 ťahov a v preklade znamená utáraný.

16. Najrozsiahlejší pádový systém má jazyk tsez používaný v časti Ruska. Ľudia sa v ňom dohovoria pomocou päťdesiatky pádov.

17. I napriek skutočnosti, že žiadna krajina nikdy neprijala esperanto ako úradný jazyk, hovoria ním takmer dva milióny ľudí. Mnohí z vás isto netušia, že ide o umelo vytvorený medzinárodný jazyk, ktorý v roku 1887 predstavil verejnosti poľský lekár Ludvík Lazar Zamenhof. Spája sa s ním ešte jedno prvenstvo. Esperanto ako jediný jazyk na svete nemá nepravidelné slovesá.

18. Originálny je akiste i juhoafrický jazyk !xû, ktorý má okrem pre nás nezrozumiteľného názvu tiež iné špecifikum. Obyvatelia Botswany, ktorí ním hovoria, používajú päť základných a 17 mlaskaviek (druh hlások). Tie majú nielen odlišný spôsob tvorby, ale aj intonácie. Štyri možné výšky tónu rozhodujú o ich význame.

19. Za najťažší európsky jazyk je považovaná fínština. Má nadbytok samohlások, osemnásť dvojhlások, štrnásť pádov a takmer neobsahuje medzinárodné slová.

20. Pre jazyk z kmeňa brazílskych Indiánov z oblasti Amazónie, amondawa, je charakteristická absencia časovej osi. Podľa jazykovedcov je to spôsobené ich neznalosťou kalendára, hodín a tým pádom nepotrebnosťou rozdeliť údaje do časových súvislostí.

Komentáre