Auto&Techno

TÝŽDEŇ VO VEDE: Bubnovanie šimpanzov a polárne žiary na Jupiteri

"Schopnosť šimpanzov bubnovať v pravidelnom rytme naznačuje, že základné prvky hudby môžu byť oproti ľuďom evolučne staršie o niekoľko miliónov rokov."

TASR, dnes 15:03
Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Nemeckí vedci vyvíjajú biobetón z moču, rytmické bubnovanie šimpanzov môže pomôcť odhaliť pôvod hudby u ľudí a polárne žiary na Jupiteri sú omnoho silnejšie ako pozemské. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Výskumníci zo Stuttgartskej univerzity v Nemecku využili mikrobiálne procesy na výrobu ekologického biobetónu z moču. Výroba je súčasťou projektu využitia odpadových vôd.

Ročne sa na výrobu betónu použijú asi štyri miliardy ton cementu, čo vážne ovplyvňuje životné prostredie.

„Tradičný cement sa vypaľuje pri teplotách okolo 1450 stupňov Celzia. Znamená to spotrebu veľkého množstva energie a vytvorenie veľkého množstva skleníkových plynov,“ uvádza profesor Lucio Blandini z Inštitútu ľahkých stavieb a konceptuálneho dizajnu (ILEK) Stuttgartskej univerzity. Nový typ betónu by mohol nahradiť tradičný spôsob výroby.

„Biobetón sa vyrába biomineralizáciou. Prášok obsahujúci baktérie zmiešame s pieskom, zmes vložíme do formy a tri dni ju automatizovane preplachujeme močom s prídavkom vápnika. Rozklad močoviny baktériami v kombinácii s vápnikom pridaným do moču spôsobuje rast kryštálov uhličitanu vápenatého (CaCO3). Piesočná zmes vďaka tomu stuhne na biobetón. Jeho chemické zloženie je podobné prírodnému vápenatému pieskovcu. V závislosti od formy možno vytvárať prvky rôznych tvarov a veľkostí s maximálnou hrúbkou 15 centimetrov,“ uvádza Maiia Smirnovová z ILEK.

Výskumníci vyvinuli tiež koncept separácie a spracovania močoviny z odpadových vôd na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, napríklad na letiskách, ktorý umožní získať ďalšie prvky vhodné na výrobu hnojív.

Schopnosť šimpanzov bubnovať v pravidelnom rytme naznačuje, že základné prvky hudby môžu byť oproti ľuďom evolučne staršie o niekoľko miliónov rokov.

Vedci už v minulosti u šimpanzov pozorovali odovzdávanie informácií bubnovaním po povrchových koreňoch stromov. Jednotlivci mali svoje charakteristické štýly, ale nebolo jasné, či šimpanzy bubnujú rytmicky (či sa v ich bubnovaní pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné doby). Podľa štúdie bubnujú nielen rytmicky, ale v závislosti od poddruhu sa ich rytmy líšia.

„(Výsledky) silno naznačujú, že základné prvky (rytmu) neskôr využívané vo všetkom spoločenskom správaní a hudbe boli prítomné už u nášho posledného spoločného predka,“ uvádza profesorka Catherine Hobaiterová z Univerzity sv. Ondreja v Škótsku.

Autori štúdie skúmali 371 bubnovaní 47 jedincov zo šiestich skupín východoafrického a západoafrického poddruhu šimpanzov. Porovnanie s náhodnými tónmi odhalilo prítomnosť nenáhodného časového rozloženia.

„(Údery) boli predvídateľné a predvídateľnosť je veľmi silným indikátorom existencie rytmu,“ dodáva Hobaiterová.

Výskumníci následne porovnali rytmus oboch poddruhov. U západoafrických šimpanzov pravidelnosťou pripomínal tikot hodín, u východoafrických šimpanzov sa striedali dlhšie a kratšie intervaly a pripomínalo to skôr swingový rytmus.

Polárna žiara na Jupiteri je niekoľko stonásobne silnejšia ako pozemská, odhalili zábery vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý prevádzkuje americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA)

Polárna žiara na Zemi vzniká, keď energeticky nabité častice slnečného vetra narážajú do molekúl plynov v horných vrstvách atmosféry. Jej farba závisí od chemického zloženia zemskej atmosféry a vzdialenosti od povrchu Zeme. Kyslík a dusík môžu vytvoriť zelenú, červenú alebo modrú žiaru, podľa množstva jednotlivých prvkov môže byť aj fialová, ružová a biela.

Polárna žiara na Jupiteri je nielen silnejšia, ale má aj viacero zdrojov. Okrem nabitých častíc slnečného vetra reagujúcich s jeho magnetickým poľom ju vytvárajú aj častice vyvrhované Jupiterovým mesiacom Io, ktorý je podľa NASA vulkanicky najaktívnejším telesom Slnečnej sústavy.

Vedci sa zameriavali najmä na emisiu katiónov trihydrogénu (H3+) a zistili, že je výrazne variabilnejšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Toto zistenie pomôže pochopiť zohrievanie a ochladzovanie horných vrstiev atmosféry.

Komentáre