Auto&Techno
TÝŽDEŇ VO VEDE: Oblet Mesiaca, peruánska fosília a Európska noc vedy
TASR, dnes 9:49
Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jaroslav NovákVo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. NASA je pripravená vyslať astronautov na oblet Mesiaca v roku 2026, v Peru našli 12 miliónov rokov starú fosíliu ryby z čeľade a v rámci festivalu Európska noc vedy privíta návštevníkov päť slovenských miest. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.
Americká vesmírna agentúra NASA v utorok uviedla, že je na dobrej ceste vyslať začiatkom roka 2026 astronautov na obežnú dráhu Mesiaca.
Štart pilotovanej misie Artemis 2 sa pre viaceré komplikácie niekoľkokrát odložil. Teraz je naplánovaný najneskôr na apríl 2026 a mohol by uskutočniť už vo februári.
„Máme v úmysle dodržať tento záväzok,“ povedala v utorok na tlačovom brífingu zástupkyňa administrátora pre Riaditeľstvo misií pre vývoj prieskumných systémov (ESDMD) agentúry NASA Lakiesha Hawkinsová.
Posádku tvoria traja americkí astronauti a jeden Kanaďan, ktorí by mali byť prvými astronautmi na obežnej dráhe Mesiaca po viac ako polstoročí. Cieľom nie je pristátie na Mesiaci, to bude po úspechu misie Artemis 2 cieľom programu Artemis 3.
NASA chce v rámci programu Artemis vrátiť ľudí na Mesiac a súperí o to s Čínou, ktorá plánuje svoju prvú misiu s posádkou najneskôr v roku 2030.
Druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome prinieslo tlak na NASA, aby urýchlila svoj pokrok. Republikánsky prezident oznámil program Artemis počas svojho prvého funkčného obdobia a od NASA chce okrem návratu na Mesiac aj prípravu letu Mars. V rámci oboch snáh sa plánuje aj vybudovanie základní na Mesiaci.
Trumpova administratíva hovorí o „druhých vesmírnych pretekoch“ s Čínou po vzore studenej vojny v 20. storočí, keď medzi sebou súperili Spojené štáty a Sovietsky zväz.
Peruánski paleontológovia objavili neďaleko tichomorského pobrežia krajiny 12 miliónov rokov starú fosíliu ryby z čeľade sviňuchovitých. Fosília s dĺžkou 3,5 metra bola nájdená v júli peruánskym paleontológom Mariom Urbinom v púšti Ocucaje, zhruba 350 kilometrov južne od hlavného mesta Lima.
Urbina predstavil svoj nález tento týždeň v Geologickom, banskom a hutníckom inštitúte (INGEMMET) v Lime a povedal, že ide o vzácny exemplár sviňuchy z geologickej formácie Pisco, ktorá je známa svojimi dobre zachovanými morskými fosíliami.
Ďalší paleontológ Mario Gamarra uviedol, že vynikajúci stav pozostatkov prinesie vedcom nové možnosti štúdia tohto prehistorického morského cicavca - „ako sa pohyboval, ako plával, čo jedol a ako dlho žil“.
Púšť Ocucaje je rajom pre lovcov skamenelín. V tejto oblasti už boli objavené kostry štvornohých trpasličích veľrýb, delfínov, žralokov a iných druhov z obdobia miocénu (pred päť až 23 miliónmi rokov).
Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad privítajú návštevníkov najväčšieho vedecko-popularizačného festivalu na Slovensku - Európska noc vedy. Konať sa bude tradične posledný septembrový piatok, teda 26. septembra. Témou 19. ročníka je Chaos - hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete.
„Chaos je všade okolo nás, keďže každodenný život prináša mnohé neistoty - technologické zmeny, klimatické výzvy či výzvy týkajúce sa zdravotníctva. Hoci na prvý pohľad môže vzbudzovať obavy, aj za chaosom vidí veda isté zákonitosti,“ priblížil riaditeľ občianskeho združenia Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity Ľubomír Bilský.
Návštevníci budú mať možnosť priamo od slovenských vedcov získať odpovede napríklad na to, ako sa v tomto každodennom chaose zorientovať, aké nástroje na to používa veda a ako môže každý prispieť k stabilite vo svojom okolí a komunite. „Ako môže malý motýľ vyvolať hurikán? Aj tento koncept chaosu a motýlieho efektu priblížia vedci návštevníkom v rámci prednášok v Bratislave a Košiciach,“ vysvetlila projektová manažérka Katarína Sentelik.
Vo všetkých mestách si návštevníci podľa Bilského budú môcť už tradične vo vedeckých stánkoch vyskúšať rôzne experimenty či technológie a ich využitie v praxi. Okrem iného budú môcť napríklad ovládať stavebné mechanizmy v rámci virtuálnej reality, poprechádzať sa spolu s robotickým psom Artabanom alebo sa prostredníctvom záťažových testov dozvedieť, ako ľudské srdce reaguje na chaos a záťaž.
Okrem viac ako 220 vedeckých stánkov, desiatok prednášok či workshopov si prídu na svoje opäť aj priaznivci diskusií. Odpovede na otázku, či a prečo sa stávame imúnnymi voči vede, budú hľadať v Bratislave v rámci jednej z nich virológ Boris Klempa a sociologička Marianna Mrva. „Ako spoločnosť sme vystavení pretlaku informácií, vrátane dezinformácií, ktoré dnes dokáže umelá inteligencia generovať na jeden prompt. Odpoveď na otázku, ako sa s tým môžeme každý vysporiadať, je kľúčová aj pre schopnosť spoločnosti zvrátiť tento trend,“ vysvetlila Sentelik. Okrem diskusií čaká na návštevníkov aj množstvo interaktívnych workshopov vrátane workshopov zameraných na kritické myslenie, ktoré povedú lektori Martin Poliačik a Emma Lujza Barilová.
