Auto&Techno

TÝŽDEŇ VO VEDE: Cena extrémneho počasia i 3D mapa Mliečnej dráhy

"Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ."

TASR, dnes 10:40
Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. EÚ pre extrémne počasie toto leto podľa odhadov prišla o 43 miliárd eur, Európska vesmírna agentúra (ESA) predstavila 3D mapu oblastí, kde sa v Mliečnej dráhe formujú hviezdy, a vedci zistili, že globálny cyklus vody je čoraz nepredvídateľnejší. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Extrémne počasie ako horúčavy, suchá a povodne, ktoré toto leto zasiahlo Európu, spôsobilo podľa odhadov v EÚ krátkodobé ekonomické straty vo výške najmenej 43 miliárd eur. Analýzu zverejnili ekonómovia z univerzity v Manheimme a Európskej centrálnej banke (ECB).

Analýza podľa denníka nebola predložená na odborné posúdenie, ale vychádza zo vzťahov medzi meteorologickými a ekonomickými údajmi, ktoré boli nedávno uverejnené v akademickej štúdii.

Zatiaľ čo väčšina výskumov ekonomických nákladov zmien klímy sa zameriava na priame škody, ako je zničený majetok, odhad autorov novej štúdie sa zakladá na historických vzťahoch medzi extrémnym počasím a ekonomickým výkonom regiónov. Zamerali sa napríklad na to, že stavbári mohli počas horúčav odpracovať menej hodín alebo že po povodniach došlo k spomaleniu dopravy.

Odborníci tvrdia, že jedno mimoriadne horúce leto, sprevádzané suchom a povodňami, spôsobilo okamžitú ekonomickú stratu v EÚ vo výške približne 0,26percenta ročného hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá spomínaným 43 miliardám eur. Očakávajú, že do roku 2029 sa náklady kvôli extrémnemu počasiu zvýšia až na 126 miliárd eur.

Najväčšie škody spomedzi štátov EÚ utrpeli Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko. Každý z nich zaznamenal krátkodobé ekonomické straty presahujúce jedno percento ich hrubej pridanej hodnoty v roku 2024, čo je ukazovateľ podobný HDP. Za nimi nasledovali ďalšie stredozemné štáty vrátane Španielska, Talianska a Portugalska.

Odborníci považujú svoje výsledky za konzervatívne, pretože nezohľadňovali rekordné lesné požiare, ktoré v auguste postihli južnú Európu, ani zhoršujúci sa vplyv extrémnych poveternostných javov, ktoré udreli v rovnakom čase. Hlavná autorka analýzy Sehrish Usmanová z univerzity v Mannheime uviedla, že „aktuálne odhady“ štúdie by mohli pomôcť tvorcom politík pri cielení podpory v prípade, že nie sú k dispozícii oficiálne údaje.

Vedci vytvorili doteraz najpresnejšiu 3D mapu oblastí v našej Mliečnej dráhe, kde vznikajú hviezdy. Uviedla to na svojom webe Európska vesmírna agentúra (ESA), podľa ktorej siaha až do vzdialenosti 4000 svetelných rokov od Slnka a je založená na dlhodobých pozorovaniach vesmírnej sondy Gaia.

ESA vysvetlila, že je v skutočnosti veľmi ťažké pozorovať oblasti vo vesmíre, kde vznikajú hviezdy, pretože sú zvyčajne skryté hustými za oblakmi plynu a prachu. Hoci ani sonda Gaia cez tieto oblaky nedokáže vidieť, vie zmerať, koľko svetla emitovaného hviezdami je blokované prachom. Na základe toho môžu vedci vytvoriť 3D mapy rozloženia prachu a určiť množstvo ionizovaného vodíka, ktorý je indikátorom vznikajúcich hviezd.

Nová 3D mapa je založená na pozorovaní 44 miliónov „obyčajných“ hviezd a 87 hviezd typu O, ktoré sú 15- až 90-krát hmotnejšie a približne 30.000 až miliónkrát jasnejšie ako Slnko. Ich žiarenie je také intenzívne, že dokáže ionizovať okolitý vodík.

Rôzne teleskopy už oblasti vzniku hviezd pozorovali, nikto však doteraz nevedel, ako by mohli vyzerať v 3D perspektíve.

Klimatická zmena spôsobuje čoraz nepredvídateľnejšie výkyvy v globálnom cykle vody a povodne alebo naopak extrémne suchá sa vyskytujú častejšie ako doteraz. Vyplýva to zo štvrtkovej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).

Podľa správy meteorologickej agentúry OSN je cyklus vody čoraz nepredvídateľnejší, rýchlejšie sa topia ľadovce, vyskytujú sa častejšie suchá alebo naopak závažné povodne či nastáva extrémne kolísanie hladín v povodiach riek.

„Svetové vodné zdroje sú pod rastúcim tlakom a zároveň majú extrémnejšie nebezpečenstvá súvisiace s vodou čoraz väčší vplyv na životy a živobytie ľudí,“ vyhlásila generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.

Minulý rok bol najteplejší v histórii meraní, čo viedlo k dlhodobým suchám v severných častiach Južnej Ameriky, v povodí Amazonky a na juhu Afriky. Naopak časti strednej Afriky, Európy a Ázie bojovali so zničujúcimi povodňami a smrteľnými búrkami.

WMO minulý rok vyhlásila, že už šesť rokov po sebe zaznamenala „zjavnú nerovnováhu“ v povodiach svetových riek. „Dve tretiny majú príliš veľa alebo príliš málo vody, čo odráža čoraz nepravidelnejší hydrologický cyklus,“ uviedla agentúra OSN.

Komentáre