Auto&Techno

TÝŽDEŇ VO VEDE: Jadrové reaktory na Mesiaci a nebezpečné rady AI

"Spojené štáty chcú do roku 2030 vybudovať na povrchu Mesiaca a Marsu prvé jadrové reaktory v rámci úsilia predbehnúť rovnaké deklarované snahy Číny a Ruska."

TASR, dnes 11:40
Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Spojené štáty chcú do roku 2030 vybudovať na Mesiaci a Marse jadrové reaktory, ChatGPT podľa výskumu podnecuje škodlivé správanie u tínedžerov a objavilo sa aj zistenie, že niektoré probiotiká môžu namiesto boja proti infekciám pomáhať ich šíreniu. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Spojené štáty chcú do roku 2030 vybudovať na povrchu Mesiaca a Marsu prvé jadrové reaktory v rámci úsilia predbehnúť rovnaké deklarované snahy Číny a Ruska. Vyplýva to z usmernenia Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) podpísaného americkým ministrom dopravy Seanom Duffym, ktorý dočasne vedie aj NASA.

„Od marca 2024 Čína a Rusko oznámili najmenej pri troch príležitostiach spoločné úsilie o umiestnenie reaktora na Mesiaci, a to do polovice 30. rokov 21. storočia,“ uvádza sa v dokumente z 31. júla.

„Prvá krajina, ktorá by tak urobila, by tam potenciálne mohla vyhlásiť zónu zákazu vstupu, čo by Spojeným štátom výrazne bránilo v zriadení plánovanej prítomnosti (prostredníctvom programu) Artemis, ak by tam (USA) neboli prvé,“ uvádza dokument, podľa ktorého má americká vesmírna agentúra záujem vybudovať reaktor s výkonom 100 kilowattov.

Štiepenie jadra - na rozdiel od solárnej energie - dokáže fungovať nepretržite aj počas niekoľkotýždňových nocí na Mesiaci či prachových búrok na Marse. Vďaka technologickému pokroku sú navyše takéto systémy čoraz menšie a ľahšie.

ChatGPT podnecuje škodlivé záujmy a správanie tínedžerov a dáva im nebezpečné rady týkajúce sa užívania drog, alkoholu a sebapoškodzovania. Zistil to výskum, ktorý v stredu zverejnila britsko-americká organizácia Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH). Odhalil tiež, že ChatGPT má neúčinné bezpečnostné postupy a napriek tvrdeniam neoveruje vek používateľov ani prípadný súhlas rodičov.

Agentúra AP preskúmala viac ako tri hodiny interakcií medzi ChatGPT a výskumníkmi z CCDH, ktorí si vytvorili účty a v konverzáciách sa vydávali za 13-ročné deti. Pre témy diskusie si zvolili duševné zdravie, poruchy príjmu potravy a zneužívanie návykových látok.

Četbot vyvinutý spoločnosťou OpenAI zvyčajne respondentov pred rizikovými činnosťami varoval, ale neskôr začal generovať nebezpečný obsah. Domnelým tínedžerom napríklad vytvoril prekvapivo podrobné plány týkajúce sa užívania drog, stravy s obmedzeným príjmom energie alebo sebapoškodzovania.

Výskumníci po vyhodnotení nahrávok a prepisov interakcií zistili, že z 1200 odpovedí, ktoré ChatGPT poskytol, malo 638 škodlivý obsah a mohli viesť k ublíženiu alebo nebezpečnému správaniu. Z nich 297 odpovedí obsahovalo ďalšie návrhy, z ktorých niektoré povzbudzovali záujem o škodlivé témy.

„Chceli sme otestovať bezpečnostné zábrany. Prvá spontánna reakcia je: 'Bože môj, veď tu žiadne nie sú! Zábrany sú úplne neúčinné. Takmer neexistujú – a ak vôbec, tak sú len figovým listom,“ povedal o výskume generálny riaditeľ CCDH Imran Ahmed.

ChatGPT pri interakciách často uvádzal aj užitočné informácie, napríklad krízovú linku pomoci. Podľa OpenAI je vyškolený tak, aby povzbudzoval ľudí, aby sa obrátili na odborníkov v oblasti duševného zdravia alebo blízkych, ktorým dôverujú, ak hovoria o sebapoškodzovaní.

Závery najnovšej štúdie výskumníkov zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne na laboratórnych myšiach naznačujú, že probiotiká nemusia byť všeobecne prospešné pre tráviaci trakt. Práve naopak, niektoré môžu namiesto boja proti infekciám pomáhať ich šíreniu.

Vedci zistili, že jedna dávka probiotických baktérií Lactobacillus acidophilus obsiahnutých prírodne napríklad v mlieku či jogurtoch dokáže u myší, ktoré boli v nedávnej minulosti liečené antibiotikami, podporiť šírenie škodlivej baktérie Clostridioides difficile. Tá môže u ľudí spôsobovať hnačku či rôzne ďalšie tráviace ťažkosti.

Naopak, iné probiotikum Lactobacillus gasseri Lg-36 vo výskume pomohlo organizmu brániť sa infekcii tou istou baktériou. „Oba mikróby z kmeňu Lactobacillus boli do štúdie vybrané pre ich známe priaznivé účinky na zdravie tráviacej sústavy,“ uvádza mikrobiológ Matthew Foley zo štátnej univerzity v Severnej Karolíne. Vedec so svojimi kolegami očakávali medzi spomínanými dvoma probiotikami len malé rozdiely pri ich schopnosti pomáhať organizmu v boji proti tomu istému patogénu, no boli prekvapení, že sú „v podstate diametrálne odlišné“.

Vo svojej štúdii zistili, že Lactobacillus gasseri Lg-36 má gény navyše pre tvorbu antibakteriálnych peptidov, ktoré môžu efektívnejšie bojovať s baktériou C. difficile. Tento kmeň probiotík zároveň podporuje rast inej baktérie, Muribaculaceae, ktorá v tele vyhľadáva rovnakú potravu ako patogénna baktéria, čím obmedzuje možnosti jej šírenia.

L. acidophilus, naopak, škodlivé baktérie živí tým, že rozkladá bielkoviny na aminokyseliny, ktoré C. difficile potrebuje k rastu.

Komentáre