Auto&Techno

Aj v NASA sa občas zmýlia

"Dnes je Svetový deň letectva a kozmonautiky, ktorý poukazuje na veľké úspechy ľudstva. Aj veda sa však učí na vlastných chybách a mnohé z nich sú skutočne kuriózne."

Erik Stríž, 12. apríla 2013 10:00 Letectvo v jeho súčasnej forme datuje svoj začiatok na rok 1783, kedy sa do vzduchu pomocou teplovzdušného balóna vyniesli bratia Montgolfierovci. Princíp, ktorý vtedy vynašli, sa stal základom nového spôsobu cestovania, ktorý sa dočkal najväčšej expanzie v 19. storočí a pretrváva prakticky dodnes. Existovali aj pokusy o iný spôsob vynesenia balóna do výšky, avšak tieto pokusy v podobe vzducholodí sa ukázali ako mimoriadne nebezpečné. Mementom tejto skutočnosti je známa vzducholoď Zeppelin Hindenburg, ktorá v roku 1937 zhorela na letisku v New Jersey a vyžiadala si celkom 36 obetí. Zaujímavé je, že Hindenburg bol najväčším lietajúcim strojom na svete. Jeho dĺžka bola neuveriteľných 245 metrov.



V roku 1903 vzlietlo prvé motorové lietadlo, zostrojili ho slávni bratia Wrightovci a iba o 54 rokov neskôr už Rusko poslalo na orbit Zeme sondu Sputnik 1. Následný rozmach letectva a kozmonautiky je priam závratný, avšak aj v tomto svete sa vyskytli chyby za milióny dolárov. Pripomenieme si päť z nich, ktoré síce priamy dopad na ľudské životy nemali, ale vedenia výskumných agentúr na nich určite nespomínajú v dobrom.

Satelit OCO skončil v oceáne

Tento rojekt NASA mal za úlohu monitorovať atmosféru Zeme a ukázať, ako sa v nej pohybuje oxid uhličitý. Podmienený bol stále rastúcim trendom potlačenia globálneho otepľovania. Smelé plány sa však nedočkali finále, pretože satelit OCO sa pri vynášaní na obežnú dráhu Zeme neodpojil od rakety. Tá potom spolu so satelitom za milióny dolárov zhorela a skončila v oceáne.

Keď sa zrazia dve družice...

Družica DART mala byť tou, za pomoci ktorej NASA ukáže svoju schopnosť reagovať na prípadné strety dvoch družíc. Technológia, ktorú vtedajší vedeckí pracovníci vytvorili, mala satelitom umožňovať pohybovať sa v priestore na Zemskom orbite a v prípade hroziacej zrážky s iným objektom sa mu vyhnúť. Nepodarilo sa. Satelit zle vyhodnotil vzdialenosti medzi dvomi satelitmi a narazil priamo do jedného z nich. Aj napriek tomu, že sondy sa k sebe pohybovali rýchlosťou 1,5 metra za sekundu, nenastali na nich po kolízii významnejšie poškodenia. Satelit DART sa však ukázal ako neefektívny, keďže pri autonómnom riadení spotreboval omnoho viac paliva, ako sa predpokladalo. Po necelých štyroch minútach po zrážke bola táto misia oficiálne uznaná ako “predčasne ukončená”. Uznalo sa síce 11 z celkovo 26 vytýčených cieľov, žiadny zo štrnástich súvisiacich s fázou priblíženia však splnený nebol.

Ambiciózny NASA Helios

Ambciózny projekt bezpilotného lietadla so solárnym pohonom mal byť predovšetkým ukážkou vtedajšej technickej úrovne, lietať mal v horných vrstvách atmosféry za pomoci klasických vrtúľ a rozmerných krídel. Aj napriek tomu, že podobné projekty NASA realizoval už aj predtým a úspešne, NASA Helios dopadol zle. Narazil na silný vietor, ktorý ho iba 30 minút po štarte donútil zrútiť sa do Tichého oceána.

Rozbili ste mobil? Na zem spadli už aj drahšie veci

NOAA-19 bol posledným zo série meteorologických satelitov, ktoré sledujú atmosféru Zeme a jej sopečnú činnosť. NASA má na konte neúspechy vo forme uletenia satelitu preč z orbitu Zeme či výbuchov pri štarte alebo krátko po ňom, ale NOAA-19 skončila ešte skôr. Zariadenie za milióny dolárov, ktoré si nechala zriadiť agentúra NOAA, po servise jednoducho spadlo na podlahu v dôsledku nesprávneho upevnenia. Stalo sa tak v septembri 2003 v servisnom centre spoločnosti Lockheed Martin v Californii. Oprava celého zariadenia vyšla na 135 miliónov amerických dolárov, pričom spoločnosť Lockheed Martin zaplatila 30 milónov, zvyšok financovala vláda USA. Sonda bola nakoniec na orbit úspešne vypustená v roku 2009.

Zlá jednotková sústava

V roku 1998 sa NASA dočkala negatívneho ohlasu, keď v dôsledku softvérovej chyby nechala zhorieť v marťanskej atmosfére sondu MCO. Práve ju mala skúmať a prinášať viac cenných dát o Marse.


Jeden z dodávateľov softvéru pre tento projekt, už vyššie spomenutá spoločnosť Lockheed Martin, však do programu na riadenie pristávania zapracovala imperiálnu jednotkovú sústavu, zatiaľ čo NASA potrebovala metrickú. Nikto neprišiel na nesúlad dopytu a ponuky, čo sa ukázalo ako fatálne pochybenie až pri samotnom pristávacom manévri. Libry sa nepreviedli na Newtony a sonda vletela do atmosféry Marsu v nesprávnom uhle, dôsledkom čoho zhorela.

Komentáre