Život
ULICAMI BRATISLAVY: Prvou známou ulicou bola Kapitulská
TASR, dnes 8:21
Ulice, námestia a ďalšie verejné priestranstvá sa v hlavnom meste menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve „v móde“. Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, ktorá sa neskôr premenovala na Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou.
Prvou ulicou v hlavnom meste bola Kapitulská ulica a jej názov sa doteraz nezmenil. Druhým oficiálnym priestranstvom bolo podľa bratislavského sprievodcu Romana Delikáta námestie – dnešné Hlavné námestie. Priestranstvá, akými sú Námestie SNP či Kollárovo námestie, boli zase obľúbeným miestom trhov. Zaužívané názvy ulíc sa podľa Delikáta objavujú v 15. storočí. „Ale oficiálne názvy a číslovanie domov je od roku 1879, kedy to bolo prijaté radnicou mesta,“ priblížil v podcaste Ulicami Bratislavy. Rozprávali sa s ním Mária Šumichrastová a Martina Kriková.
Mestské hradby boli podľa Delikáta postavené spolu s mestom. Stáli od 13. storočia, zbúrané boli na príkaz Márie Terézie v rokoch 1775 až 1778, keď už pominula hrozba pred Turkami. Keď ešte stáli mestské hradby, vychytenou ulicou bola dnešná Panská ulica. Bola najdlhšou ulicou v stredovekom meste. Menej vychytené ulice boli tie, kam sa odsúvali remeslá, ktoré zapáchali alebo robili hluk. „Čiže kožiari, mäsiari, kováči. Tí všetci boli vysunutí na okraj mesta,“ povedal Delikát. Ulica, pred ktorou mali ľudia rešpekt, bola dnešná Baštová ulica, v ktorej kedysi stál katov dom. „Kat, ktorý mal to milé povolanie, že pripravoval ľudí o život, mal ešte aj inú funkciu, dbal na čistotu v meste,“ dodal bratislavský sprievodca.
Bratislava bola vždy trojjazyčná, čiže aj názvy ulíc boli prevažne v nemčine alebo v maďarčine. „Odkedy sa stala v roku 1536 hlavným mestom Uhorska, zaznamenala veľký rozmach. Prisťahovali sa sem všetky dôležité úrady, členovia šľachty. To malo za následok vznik reprezentatívnych sídiel, palácov a povznieslo to aj ulice,“ vysvetlil Delikát. Opačný efekt malo to, keď Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska, skončili sa tu korunovácie a časť úradov sa presunula späť do Budína a Viedne. „Bratislava začala upadať, ale začala zase napredovať, čo sa týka priemyslu,“ povedal Delikát. Vznikla „gumónka“, teda továreň Gumon, „káblovka“ či rafinéria Apollo.
Hviezdoslavovo námestie zase vzniklo ako prvá promenáda po tom, čo sa zbúrali mestské hradby. „Bola zasypaná vodná priekopa a vytvorila sa aj prvá promenáda v meste, čiže sa to nazývalo aj Promenádne námestie a bolo to také prvé reprezentatívne námestie, ktoré vzniklo,“ priblížil Delikát.
Ako sa menili názvy?
Názvy ulíc a ďalších priestranstiev sa Bratislave menili najmä podľa „režimov“, ktoré tu vládli. Za Rakúsko-Uhorska sa zvykli nazývať podľa panovníkov, významných osobností, generálov, prípadne hudobných skladateľov. „Potom prišla prvá Československá republika, bolo potrebné zabudnúť na všetko, čo bolo v monarchii,“ skonštatoval Delikát s tým, že Korunovačné námestie či niekdajšie Námestie kráľa Ondreja bolo treba premenovať. To je dnes Šafárikovým námestím. „Korunovačné námestie alebo Námestie korunovačného pahorku sa premenilo na námestie 28. októbra, prišli ďalšie názvy, až to skončilo ako Námestie Ľudovíta Štúra,“ priblížil s tým, že za socializmu do roku 1972 sa námestie volalo Rooseveltovo námestie.
Počas obdobia Slovenského štátu vzrástla úcta k Andrejovi Hlinkovi i k jednotlivým gardistom. Mali sme aj Námestie Adolfa Hitlera, bol predchodcom dnešného Hlavného námestia. „Mali sme Hitlerovu ulicu, ktorá v tom čase bola v Petržalke, ale Petržalka vtedy patrila do Tretej ríše,“ priblížil. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sme podľa Delikáta „vytiahli všetkých komunistov, Leninov, Marxov, Engelsov“. Po výstavbe sídliska v Petržalke sa podľa neho pomenovávali ulice podľa sovietskych generálov či spisovateľov. Svoje ulice získali dokonca aj africkí či kubánski komunistickí funkcionári. V Petržalke sa však objavila aj koncepcia pomenúvania podľa slovenských hradov.
Názvy Dunajská ulica, Grösslingová ulica, Mlynské nivy či Mlynské luhy súvisia podľa Delikáta s tým, ako kedysi vyzeral Dunaj, keď nebol zregulovaný. „Grössllingová ulica je nazvaná podľa ostrova Grössling, ktorý sa v tom čase nachádzal v Dunaji, lebo bol obtekaný hlavným tokom alebo bočnými ramenami. Dunajská ulica je podľa toho, že tam takisto pretekalo rameno Dunaja,“ dodal Delikát.
V Bratislave nájdeme len zopár ulíc pomenovaných po ženách, kde sa nachádzajú? A prečo nemá Mária Terézia žiadnu ulicu? V podcaste Ulicami Bratislavy odpovedá miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát. Prezradil aj to, kto by si podľa neho zaslúžil svoju ulicu a aký je pôvod názvov Kozia brána či Kuchajda.