Život

Máte radi sushi? Prinášame o ňom pár zaujímavostí

"V Japonsku musia kuchári špecializujúci sa na prípravu sushi prejsť náročným, roky trvajúcim tréningom."

Danka Šoporová, 13. februára 2013 6:00 Hoci si pôvod známej pochúťky väčšina z nás spája s Japonskom, v skutočnosti je pradomovom sushi Čína. Do krajiny vychádzajúceho slnka sa rozšírilo až v ôsmom storočí, pričom dnešnú podobu získalo zhruba pred tristo rokmi.

História sushi v kocke

Prvé sushi sa objavilo sedemsto rokov pred našim letopočtom v juhovýchodnej Ázii. Samotnú ryžovú hmotu používali miestni rybári sprvu ako konzervant, do ktorého na niekoľko mesiacov ukladali surovú rybu pokrájanú na plátky. Ryža prirodzene kvasí a nasolenej rybe tak nedovolí hniť.

Práve skvasená ryža dodávala rybe kyselkavú chuť, z čoho pramení i význam slova sushi (= kyslosť). Ryžový „obal“ bol dlhé roky vyhadzovaný ako nepotrebný, až dokým sa nezistilo, že v kombinácii s rybou dostáva špecifickú chuť.

Čo nesmie chýbať tradičnému sushi?

Sushi je obdivuhodné svojou rozmanitosťou. Na prípravu možno použiť avokádo, mango, tuniaka, chobotnice, krabie mäso či ustrice. Nutné je siahnuť azda len po štyroch základných surovinách. Tou prvou je samotná ryža shari vytvárajúca obal pre náplň. Ide o ryžu s krátkymi vláknami a veľkou lepivosťou. Nakladá sa do octu, cukru, soli a uchováva v špecializovaných nádobách pri izbovej teplote, čo jej zaručuje tú správnu lepivosť.

Druhou nevyhnutnou prísadou je riasa nori. Pôvodne oškrabávaná rybármi z drevených prístavných pilierov, sa tu dnes pestuje cielene. Tá najkvalitnejšia má nederavé pláty listov tmavozelenej farby, veľké zhruba dvadsať centimetrov a pomerne dlhú životnosť.

Ďalšou tradičnou zložkou je surová ryba. Tou býva najčastejšie tuniak, losos, makrela alebo iný lokálny druh. Nakoľko mäso nie je varené ani inak tepelne spracované, ostávajú v ňom uchované všetky základné živiny a vitamíny. Vo svete však pribúdajú reštaurácie, ktoré zo strachu pred možnými zdravotnými komplikáciami uprednostňujú výlučne ryby hlboko zmrazené, respektíve ich v rámci predprípravy aspoň sčasti ugrilujú.

Poslednou, nemenej dôležitou ingredienciou, je omáčka. Akúsi nepísanú klasiku tvorí wasabi, teda omáčka z nastrúhaného koreňa rastliny wasabi. Vďaka svojej ostrosti má neutralizujúci efekt, čím dokáže hravo zlikvidovať väčšinu parazitov prítomných v surovom mäse. Obdobné antibakteriálne účinky má aj zázvorová pasta.

Viete ho správne jesť?

V Japonsku dostať desiatky druhov sushi, líšiace sa použitými surovinami v ryžovej rolke. I keď paličky k jeho konzumácii netreba, každý kúsok sa správne drží medzi palcom a ukazovákom. Prvé ochutnanie by malo prebehnúť bez servírovania akýchkoľvek pikantných omáčok alebo dochucovadiel. Ide predsa o umenie rozoznať chuť ryby na jazyku.

Nie je len japonskou špecialitou

Sushi už dávno nie je len doménou východnej Ázie. K svojmu obrazu si ho prispôsobili krajiny západnej Európy, ale i Američania. Práve tí neostali nič dlžní svojej “nezdravej” povesti a výživné rybacie kúsky konzumujú v kombinácii s tučnými majonézami. Nech už sú chuťové preferencie jednotlivých národov akékoľvek, sushi ani po rokoch nestráca na popularite. Ba práve naopak. Stúpajúci počet priaznivcov mu zaručuje titul celosvetovo najvyhľadávanejšej delikatesy i v ďalších dekádach.

Komentáre