Život

Rozdelenie ČSFR: Toto sú názory Slovákov a Čechov po 21 rokoch

"Dva národy, ktoré dlhé desaťročia žili bok po boku, na medzinárodných fórach hájili spoločné farby, zrazu rozdelila hranica. Politická vôľa bola zrejmá, názory obyčajných ľudí odlišné. "

, 1. januára 2014 6:00

Keď pred 21 rokmi 1. januára 1993 odbila polnoc, neznamenalo to iba koniec starého roka, ale aj spoločnej 70-ročnej cesty Čechov a Slovákov.

Pred pamätným dátumom však ešte 1. septembra 1992 Slovenská národná rada prijala Ústavu SR, ktorá bola ďalším krokom k nezávislej Slovenskej republike, Česká národná rada tak urobila 16. decembra. Následne sa federálne zhromaždenie uznieslo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská federatívna republika a že jej nástupníckymi štátmi budú Slovenská republika a Česká republika.

Dva národy, ktoré dlhé desaťročia žili bok po boku, na medzinárodných fórach zastávali spoločné farby, zrazu rozdelila hranica. Politická vôľa bola zrejmá, názory obyčajných ľudí sa však líšili. Jedni rozdelenie schvaľovali, ďalší hromžili a tretím to bolo jedno. Webmagazín urobil mini prieskum a opýtal sa Slovákov aj Čechov, ako vnímajú rozdelenie Česko-Slovenska po 21 rokoch.

Čo si myslia Slováci?

Ján Kramárik (56) - stavebný inžinier
Osobne si myslím, že vznik dvoch samostatných štátov bol dobrý krok. Škoda však je, že sa na ňom vtedy nezhodla väčšina politického spektra. Ten vzťah k štátu by bol o to kvalitnejší, ak by o rozdelení nerozhodovali politici, ale referendum, teda ľudia.

Adam Prakovský (48) - učiteľ
Je mi smutno z toho, že po rozpade republiky Česi vymazali slovenčinu z médií, časopisov, škôl. Možno to bola pomsta, že Slováci boli za samostatnosť a určite by ináč nedopadlo ani referendum. Ľudia v tom období citlivo vnímali všetko, čo sa okolo nich deje. Možno sa mýlim, ale veľkú mieru viny za to nesie vtedajší prezident Havel. Nepochopil mentalitu Slovákov, počúval iba Čechoslovákov a to bolo naozaj málo.

Jana Borinková (35) - ekonómka
V roku 1993 sme boli zruinovaný štát. Nemali sme diaľnice. Všetko sme si museli vybudovať od základov sami. Dnes máme fungujúci štát, fungujúce továrne, fungujúce hospodárstvo. Je veľa vecí, ktoré ešte treba vylepšiť a naša generácia sa toho možno nedožije. No každý, kto je nespokojný, môže prispieť k zlepšeniu. Správne nikdy nerozhodne človek, ktorý nemá potrebné vedomosti a nemá správne informácie.


Jarmila (56) - ekonómka
V roku 1993 som si myslela, že je rozdelenie správne. Do istej miery boli Slováci stále v tieni Čechov. Pričinila sa o to aj silná centralizácia z Prahy, všetko sa rozdeľovalo a riadilo stade. Slováci boli vždy viac servilní, viac ohýbali chrbát. A vôbec sa z histórie nepoučili. Preto si dnes si myslím, že rozdelenie ČSFR bol nezmysel. Aj keď to nie je veselé konštatovanie, no tento národ potrebuje vždy niekoho, kto by ho viedol. Nevie sa sám rozhodovať, každý čaká, že niekto zaňho niečo urobí.

Andrej (56) - strojný inžinier
Rozdelenie Česko-Slovenska bol správny krok. Konečne sa nemôžeme vyhovárať na niekoho iného a teoreticky máme možnosť sami si spravovať krajinu aj so všetkými pozitívami a negatívami. V minulosti sme boli zaťažení na to, že sme doplácali na Čechov. Keď na jednej aj na druhej strane vládli minimálne z polovice názory, že je rozdelenie správne, tak prečo nie?

Čo si myslia Česi?

Pavel Karas (50) - učiteľ
Môj názor sa možno nebude páčiť každému, ale je dobré, že Česko-Slovensko zaniklo. Mentalitou sme odlišní. Mali sme sa rozdeliť hneď, ako skončila II. svetová vojna. Hlavne Slováci neboli nikdy spokojní v spoločnom štáte. Okrem toho, že ich bolo o polovicu menej, tak boli do istej miery frustrovaní, lebo nemali dostatočné kapacity. Vzdelanie aj hospodárstvo, celá podpora pochádzala z Česka. Nás zase hnevalo a prevládal názor, že sme na Slovákov doplácali. Keď sme sa rozdelili, každý mohol ukázať, čo v ňom je. Aj my aj Slováci, každý má svoj osud vo vlastných rukách.

Václav Prospal (45) - účtovník
Rozdelenie ČSFR považujem do určitej miery za akt proti občanom. Jednoznačne malo prebehnúť referendum. Hovorí o tom aj dodnes zamlčaný prieskum z roku 1992 - v Česku bolo za rozdelenie republiky 10 percent a na Slovensku to bolo približne 20 percent. Osobne si myslím, že Dubček zomrel, lebo by bránil aktu rozdelenia. Veľkú vinu nesie aj prezident Havel, keď nezabránil Václavovi Klausovi a Vladimírovi Mečiarovi v takýchto krokoch.

Kateřina Vrzalová (39) - pedagóg
Rozpad bol prirodzený a nevyhnutný. Boli sme a sme odlišné národy, ktoré nemajú dôvod fungovať ako jedna krajina. Všetko, čo nás spájalo, bolo len umelo vytvorené vákuum spojené s historickým vývojom. So Slovákmi máme spoločné to, čo s Chorvátmi alebo Srbmi. Opätovné spojenie vidím ako nereálne, ktoré by narobilo viac neplechy, ako osohu. My by sme boli nahnevaní na Slovákov, Slováci zase na nás. Myslím si, že tí, čo plačú nad rozdelením republiky, plačú nad prázdnym hrobom.


Petr Jankovsky (20) - študent
Národy majú tendenciu osamostatňovať sa. Ja som spoločnú republiku nezažil a preto ani neviem reagovať na to, či to bolo správne alebo nesprávne. Faktom však zostáva, že v súčasnosti je úplne jedno v akom zväzku fungujete. Zväzky ako NATO alebo EÚ nás stavajú do pozície, že sme jeden štát. Bez súhlasu EÚ sa prakticky nič nemôže v jednej alebo druhej krajine udiať.

Jiři Pospíšil (67) - dôchodca
Ja by som nebol proti tomu, aby sme sa opäť spojili. Považujem sa za Čechoslováka. Veľmi ma štve, keď niektorí Česi nerozumejú po slovensky. Nerozumiem tomu, až na pár slov je to v podstate rovnaký jazyk. V oblasti ekonomiky, diplomacie, ale aj športu, by sme boli spoločne silnejší. Keď sa pozriete napríklad na šport. Či je to Česko alebo Slovensko, obe krajiny strácajú. Aspoň ja osobne si myslím, že spoločne by sme to dotiahli oveľa ďalej.

Fakty o rozdelení ČSFR

- Na jar roku 1990 došlo k tzv. pomlčkovej vojne, kde Slováci požadovali názov Česko-Slovensko ale český prezident chcel názov bez pomlčky. Václav Havel sa rozhodol zmeniť názov Československá socialistická republika len vypustením slova socialistická na Československá republika.

- Po protestoch SNR bol prijatý návrh na názov Československá federatívna republika, ktorý sa v ČR písal bez pomlčky a v SR s pomlčkou ako Česko-Slovenská federatívna republika. Toto vyvolalo ostré spory a tak bol prijatý názov Česká a Slovenská federatívna republika. Krátky názov štátu sa v ČR písal Československo ale v SR Česko-Slovensko.

- V marci 1990 prijala SNR zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika. Bol prijatý slovenský znak a aj vlajka SR. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku 1992.


- V roku 1990 dochádzalo k stretom slovenskej a českej politickej reprezentácie v súvislosti s kompetenciami federácie a zväzových republík.

- Niekoľko kôl rokovaní o budúcej ústave federácie a republike, končili na mŕtvom bode. Na Slovensku sa v roku 1991 dostala do popredia diskusia o prijatí Deklarácie zvrchovanosti SR. Prijatie tejto deklarácie podporovali HZDS, SDĽ a SNS.

- Voľby na Slovensku v júni v roku 1992 vyhralo HZDS (37,26 %), SDĽ (14,70 %) a SNS (7,93 %). Tieto tri strany spolu získali 59,89 percenta hlasov. To bol signál k tomu, že 17. júla 1992 došlo k schváleniu Deklarácie o zvrchovanosti SR, ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou.

- Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. "funkčnú federáciu", teda centralizovaný model federácie, presadzovaný českými politikmi a tak došlo k dohode medzi vládou SR a ČR k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty.

- 1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR.

- ČNR 16. decembra 1992 prijala ústavu Českej republiky.

- Federálne zhromaždenie sa uznieslo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská federatívna republika a že jej nástupníckymi štátmi budú Slovenská republika a Česká republika.

Komentáre