Život

Renáta Balážová: Verím, že všetko v živote má svoj zmysel

"Vo svete mojej profesie je každý malý úspech či posun našich klientov víťazstvo slabšieho nad silnejším, prezradila v rozhovore riaditeľka Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých."

Veronika Rosputinská, 3. júna 2014 6:00

Renáta Balážová už štvrtý rok vedie Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých INTEGRA v Bratislave. Ako sama vraví, všetko má svoje plusy a mínusy, a tak aj táto náročná práca dokáže do života človeka priniesť veľa pozitívneho.

Práca v sociálnej sfére nie je jednoduchá, neťahá vás to späť k učiteľstvu, ktorému ste sa venovali predtým?

Ide o veľmi podobnú prácu, s tým rozdielom, že v sociálnych službách je to o niečo ťažšie. Obe profesie mi priniesli do života veľmi veľa pozitívneho a snažím sa nerobiť v práci rozdiely. Všetko ma svoje plusy a mínusy. Zakaždým išlo o novú výzvu a skúsenosť, ktorá dáva rozhľad. Žiadna práca nie je jednoduchá, keď sa jej venujete naplno, s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok.

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých INTEGRA v Bratislave vediete od roku 2011. Čo je na tejto práci najťažšie?

Možno vás to prekvapí, a mnohí si môžu myslieť, že najťažšia je práca s ťažko zdravotne postihnutými občanmi, ale za najťažšiu na tejto práci považujem nikdy nekončiacu administratívu.

V čom vám táto práca prináša potešenie?

Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale počuť smiech ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii či pomoc pri začleňovaní do života nás všetkých je pre mňa neopísateľný pocit.

Mnohé ženy, obzvlášť tie, ktoré sú samy matkami, by dennodenný kontakt s ťažko chorými deťmi psychicky neuniesli. Ako sa s tým vyrovnávate vy?

Nepovedala by som, že je nutné sa vyrovnávať s prácou s ťažko postihnutými. Je to o postoji a o tom, že naplníme tvrdenia, že nemáme predsudky. Sú to ľudia ako my ostatní, len je potrebné vytvoriť im priestor na ich sebarealizáciu a o to sa snažím, i keď vzhľadom na ťažké životné situácie je často náročné odosobniť sa od jednotlivých príbehov a zachovať si profesionálny postoj a myslenie v každej situácií. V konečnom dôsledku je práve toto jednou zo záruk úspechu pomoci druhým. Na druhej strane sa musíte vcítiť do ich potrieb a túžob, aby pomoc bola adresná.

Vaša pozícia si jednoznačne vyžaduje silu, odolnosť. Každý však má svoje hranice, limity, ku ktorým keď sa blíži, má chuť povedať si stačilo. Stalo sa vám niekedy, že ste mali chuť to vzdať?

Myslím, že s touto situáciou sa stretne každý minimálne raz sa svoju kariéru. Snažím sa však neriešiť veci s horúcou hlavou.

Cieľom domova je zlepšovať kvalitu života pre jeho obyvateľov. Ako konkrétne?

Celý personál domova sa snaží vytvorením čo najútulnejšieho a pohodlného prostredia o domácu atmosféru, ktorú umocňujeme rôznymi aktivitami pre zlepšenie pocitu plnohodnotnosti života našich klientov. Aktivity sú často realizované aj v súčinnosti s dobrovoľníkmi, bez ktorých by sa niektoré vôbec nedali uskutočniť, ako napríklad výlety, športové a kultúrne aktivity.

Snažíte sa aj o to, aby boli občania so zdravotným postihnutím začleňovaní do života bežnej komunity. Kde narážate na najväčšie problémy?

Najväčšie problémy v začleňovaní vidím v barierizácii v celej spoločnosti, i napriek tomu, že situácia sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Nemám na mysli len architektonické bariéry na verejných priestranstvách či budovách, ktoré predstavujú reálne obmedzenia v prostredí, v ktorom žijeme, v ktorom sa každý deň pohybujeme a komplikujú alebo vcelku znemožňujú pohyb osôb s postihnutím, ale hlavne tie, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe nášho života – psychické, ako sú nevedomosť, nevšímavosť, neochota, dokonca pocit viny a informačné bariéry, ktoré zasahujú do životov najmä zrakovo a sluchovo postihnutých. Nedostatok odbornej literatúry o jednotlivých formách postihnutia, literatúry v brailovom písme a nahrávok na CD nosičoch, nedostatočná videoprodukcia pre sluchovo postihnutých na DVD nosičoch. Spolupracujeme s rôznymi organizáciami, ktoré sa špecializujú na pomoc ľudom s hendikepom. Myslím, že vyber správnej pomoci je kľúčovým. Dôležité je ísť cestou, ktorá sa dá zdolať a prináša výsledok.

Ako je to v zahraničí? Viete to porovnať?

Nerada by som hodnotila porovnaním. Každá krajina sa riadi určitými zvykmi, tiež má inak nastavené ekonomické a legislatívne podmienky, takže hovoriť o tom, ako je to tu či tam, by bolo veľmi subjektívne. Na každej práci je vždy čo zlepšovať.

Slovkom tolerancia sa dnes oháňa každý a nikto z nás nemá ani predsudky. Je to len príjemne počúvateľná oficiálna verzia alebo sme už skutočne natoľko vyspelí, že je to pravda?

Podľa mojich skúsenosti môžem skonštatovať, že všetko chce svoj čas. Nie je to iba o postoji jednotlivých ľudí, ale o celom systéme, ktorý verím, raz nastavíme tak, aby boli všetci ťažko postihnutí občania schopní nájsť si svoje miesto v živote.

Viete si predstaviť, že by ste svoj život zasvätili inej profesii?

Verím, že všetko v živote má svoj zmysel. Svoju prácu vykonávam s najlepším vedomím a svedomím a preto nerada vediem polemiku o tom, čo by mohlo byť. Je tu príliš veľa "keby".

Vaša práca a úsilie neostali nepovšimnuté. Čo pre vás znamená nominácia v ankete Slovenska roka?

Nominácia v ankete Slovenka roka je pre mňa veľká česť a vnímam ju ako ocenenie práce celého kolektívu. Je pre mňa potešením, že práve kolektív pod mojím vedením dosiahol výnimočné výsledky. Moment, kedy si poviete, že to, čo robíte, má svoj zmysel a posúva vás dopredu. Vzhľadom na sféru, v ktorej pracujem, je to pocta nielen mne, ale aj všetkým, ktorý sa podieľajú na tomto poslaní a zároveň povzbudenie do ďalšej práce. Potvrdenie, že cieľ, víziu, ktorú máme, je správna voľba.

Je niečo, vlastnosť, črta, na čo ste narazili iba u jedného človeka a potom už nie?

Individualita je to, čo všetkých robí jedinečným a nenájdete to u nikoho viackrát. Každý klient, rodič či partner je jedinečný. Vyžaduje to neustále sebazdokonaľovanie. Asi aj to je hnacím motorom našej práce.

A čo talent. Podarilo sa Vám v nejakom človeku objaviť niečo, o čom predtým nikto netušil?

Myslím, že áno, niekoľkokrát. No vnímanie "objavenia" talentu je veľmi subjektívne, preto by som to ďalej nerozvíjala. V každom človeku je vždy čo objavovať a keď dáte šancu niekomu, aby objavil svoj talent sám v sebe, je to posun nielen pre neho, ale aj pre vás.

Boli ste niekedy svedkom toho, že slabší zvíťazil nad niekým silnejším?

Takmer každý deň. Vo svete mojej profesie je každý malý úspech či posun našich klientov víťazstvo slabšieho nad silnejším. Dáva to človeku možnosť na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť sa a prehodnotiť svoje životné hodnoty.

Kam sa utiekate, keď máte chuť uniknúť od každodennej reality?

Je to tak krátky čas, že si ho nesmierne vážim a snažím sa ho naplno využiť, hlavne v prírode a navrhovaním či výrobou dekorácií z tradičných aj netradičných materiálov. Pri tejto činnosti si oddýchnem a vyčistím si hlavu.

Pri akej činnosti by sme vás nikdy neprichytili?

Každý z nás je z iného cesta. Myslím, že by bolo veľmi nepravdepodobné prichytiť ma pri nejakých adrenalínových športoch, napríklad pri bungee jumping, niekedy pri práci mám adrenalínu dosť aj bez jeho vyhľadávania.

Komentáre