Život

Posledná časť knihy Gorily v podsvetí: Zrodila sa gorila

"Posledná časť knihy o slovenskom podsvetí od Gustáva Murína vám priblíži kauzu Gorila."

Webmagazin.sk, 14. decembra 2012 13:00 Začalo to amnestiou a prepúšťaním väzňov po revolúcii, o čom sa môžete dočítať v prvej časti knihy Gorily v podsvetí. Pokračovalo to smrťou bossa Milana Holáňa (2. časť) a smrťou viacerých bossov (3 časť). Prešlo to až k masovej vražde dunajskostredského podsvetia (4. časť) a vražde prominentného právnika Ernesta Valka (5. časť). V šiestej časti ste sa mohli dočítať o mafiánskom bossovi Miroslavovi Sýkorovi a o ohrození TV Markíza mafiou. V siedmej časti sa dozviete o ságe "Sýkoriek". V ôsmej časti sa dozviete, ako Jozef Roháč „vstal z mŕtvych“. Deviata časť opisuje mafiánskeho bossa Jána Takáča, ktorý nemal mafiánsku prezývku, a ešte aj jeho hrob je v rozpore s mafiánskymi zvykmi nenápadný.

ZRODILA SA GORILA

Na Nový rok si ľudia zvyknú dávať užitočné, prospešné predsavzatia. Našiel sa jeden, kto si predsavzal vypustiť z klietky na slobodu roky ukrývanú Gorilu. Urobil tak pred Novým rokom 2012 na internete, poslednom útočisku názorov chudobných. A Gorila nesklamala...

Gorila, ktorá hovorí

Internetom sa začal masovo šíriť prepis dlhodobého odposluchov schôdzok v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. Odposluchy urobila SIS a hlavnými aktérmi mali byť vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek a Jaroslav Haščák, jeden z majiteľov finančnej skupiny Penta. Sú dlhoroční priatelia, Haščák bol Malchárkovi aj na svadbe. Mimochodom, ako uviedli topky.sk: „... budúca pani Malchárková bola vydatá za podnikateľa Romana Deáka, ktorého zavraždili... Okrem toho, že bola vydatá za podnikateľa Romana Deáka, ktorého meno sa spájalo s podsvetím, ju rodičia zavraždeného obvinili, že zhrabla aj jeho majetok.“

Haščák s Malchárkom sa stretávali na poradách, ktorých tajný prepis má stovky strán...
Je to pravda?
...
Penta na otázky novinárov spočiatku nereagovala, neskôr pravdivosť celého spisu odmietla. Anna Bubeníková bola stručná: „S predstaviteľmi finančnej skupiny Penta som sa v minulosti stretla v súvislosti s mojou oficiálnou agendou vo FNM SR...“ Počas svojho pôsobenia v orgánoch fondu vraj neprijala ani nežiadala úplatok či províziu v žiadnej forme: „Rovnako som ich ani neposkytovala či nesľubovala“.

Jirko Malchárek bol zhovorčivejší. V rozsiahlom rozhovore pre týždenník Plus 7 dní pripustil, že do uvedeného bytu majiteľa Zoltána Vargu chodil ako dlhoročný priateľ aj partner v spoločnej firme (na tú je podľa Plus 7 dní napísaná vila, v ktorej vtedy Malchárek býval). Ale rezolútne poprel pravdivosť zverejneného spisu slovami „Obsahovo je ten materiál celý vymyslený“ a dodal „Nestretával som sa tam s Haščákom a hovorím to stále dookola“.

Ten istý materiál sa už pred rokmi dostal do rúk investigatívneho novinára Toma Nicholsona, pracujúceho pre SME. Ten sa rozhodol kauzu Gorila preveriť. Strávil tým takmer tri roky a zažil aj dramatické scény, keď bol fyzicky napadnutý, zviazaný vo vlastnom byte a ponechaný v tejto ponižujúcej pozícii, aby dobre rozmýšľal. Možno si mal premyslieť ponuky na milióny, ak o kauze nebude písať. Stal sa tiež obeťou čudných hier: „Vedenie VOS išlo k Magalovi a povedalo, že Nicholson je náš človek a píše tak, ako my hovoríme, tak my vám vieme garantovať, že tú Gorilu nenapíše, ale chceme za to peniaze...“
...
A názor nezávislého bezpečnostného analytika Milana Žitného pre týždenník Plus 7 dní:

„Je to analytický materiál, ktorý evidentne pochádza z SIS. Je spracovaný ich jazykom, sú tam citáty pre presnejšiu ilustráciu a toho analytického, komentatívneho obsahu tam veľa nie je. Ľudia, ktorí na tomto materiáli pracovali, boli odborne veľmi gramotní a nedávali tam zbytočne svoje úvahy, ale len doplňujúce informácie k menám alebo firmám, o ktorých sa hovorilo, aby mal adresát kontext. Slušná robota... Ak sú tam nejaké chyby alebo nepresnosti, nie sú spôsobené lajdáctvom pracovníkov SIS, ale nepresnosťami vo vyjadreniach aktérov. V dialógoch medzi Jaroslavom Haščákom a Jirkom Malchárkom sú nepresnosti, kto sedí v akej dozornej rade, ale to nebola chyba spravodajcov. Tí len zaznamenali, čo počuli. Kvalita ich práce bola podľa mňa stopercentná.“
...
Vyjadrenie odstupujúceho prezidenta PZ Spišiaka podľa SITA potvrdilo jeho predošlé slová, že veci opísané v spise zverejnenom na internete sa mohli udiať. Ale podľa Spišiaka by bez zvukového záznamu nebolo stopercentným dôkazom ani to, „ak by aj tí, čo daný materiál napísali, povedali, že len doslovne prepísali, čo počuli“.

Zástupcovia Penty hrozia žalobami.

Kto to zbabral?

SIS v tých časoch vedela, že takýchto konšpiračných bytov je v Bratislave šesť. Ako je možné, že sa im podarilo „napichnúť“ práve takýto štedrý prameň ekrazitových informácií? Veď ten, kto má v rukách stovky miliónov, dokáže urobiť taký byt hluchým pre nevítané uši. Čo tu zlyhalo?

Zoltán Varga mal podľa médií vykonávať v prospech skupiny Penta spravodajskú ochranu. Okrem iného mal za úlohu zabezpečiť prevádzku konšpiračného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý využíval spolumajiteľ skupiny Penta Jaroslav Haščák. Varga mal zaistiť aj ochranu tohto objektu pred odpočúvaním, čo sa mu nepodarilo.

„Náhoda je vôl,“ rád pripomínal známy český komik Jan Werich. A u nás sa zasa hovorí, že keď je šťastie unavené, sadne aj na vola. V tomto prípade sa stalo niečo volsky nepredvídateľné. SIS kvôli iným podozreniam sledovala už spomínaného Zoltána Vargu. A s prekvapením zistili, že je vlastne susedom ich analytika. Ten si zasa všimol, že pred ich domom bez zjavnej logiky často parkujú vládne limuzíny a autá ľudí z Penty. Neváhali a byt „napichli“.

Samozrejme, že v byte dali konšpirátori urobiť dve či tri kontroly. Tie na nič neprišli z prostého dôvodu, že odpočúvacie zariadenie bolo cez stenu priamo prepojené tenkým káblikom. Cez ten bolo zariadenie napájané aj energiou, a tak bolo bežnými technickými prostriedkami nezistiteľné.

Haščák na tlačovke

Koncom februára 2012 prehovoril konečne aj Jaroslav Haščák. Dve hodiny odpovedal na otázky novinárov. Odmietol prítomnosť kamier, dovolil len pár fotografií na začiatku.

Pripustil, že v zmienenom byte bol, ale len dvakrát. Tvrdil, že si vedie podrobný kalendár v počítači a podľa neho vylúčil možnosť, že by bol v niektoré dni v spomínanom byte, pretože mal byť v zahraničí, na dovolenke alebo na pracovných schôdzkach inde. Vylúčil stretávanie s Malchárkom práve tam, keďže sa mohli stretávať kedykoľvek v súkromí.

„Kauza nás ako firmu, mňa ako osobu reputačne veľmi poškodila a poškodzuje naďalej. Keby som mal povedať, čo najviac, tak 90-percentnú váhu negatívneho vplyvu má jedna veta, ktorá je používaná aj predstaviteľmi štátnych orgánov, a tá veta znie, že Penta okradla štát o stovky miliónov korún,“ povedal a zdôraznil, že Penta nepripravila štát ani o jedno euro.

Denník Pravda doplnil rozsiahlu správu o tlačovej besede vyjadrením politológa Michala Horského, ktorý upozornil, že Jaroslav Haščák sa stretol s médiami dva týždne pred voľbami. „Vyvoláva to prirodzené podozrenie, že Penta buď už zamietla všetky stopy, alebo má záujem na prežití niektorých politických síl, alebo tlak štátu napríklad na niektoré spoločnosti pod kontrolou Penty je taký silný, že významným spôsobom ohrozuje finančné záujmy tejto podnikateľskej skupiny.“

Už mesiac predtým vláda rozhodla o odvolaní predsedníčky výkonného výboru FNM Anny Bubeníkovej, ktorá do tejto funkcie nastúpila 28. júla 2010. Len osamotení Dzurinda s Miklošom za SDKÚ-DS sa jej verejne zastali. Za odvolanie Bubeníkovej boli všetci ministri SaS, KDH, Mosta-Híd, ako aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Bubeníková to označila za osobnú pomstu ministra hospodárstva za SaS, ktorý podal návrh na jej odvolanie. Politológ Michal Horský pre TASR uviedol, že odvolaním šéfky FNM sa elity fakticky stotožnili s údajmi z Gorily.

Denník SME priniesol správu, že polícia pri preverovaní príjmov bývalej šéfky FNM Anny Bubeníkovej narazila na informáciu, že v minulosti vyhrala vyššiu sumu peňazí. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý Gorilu vyšetruje, denníku povedal, že o tikete vie. Bubeníková podľa SME tvrdí, že vyzdvihla výhru za príbuzného. Vylúčila, že by išlo o výhru v stávkovej kancelárii Fortuna, ktorú vlastní Penta. Vzápätí sa na internete objavili podozrenia, že provízie z Penty za ňu preberal manžel. Neboli nijako potvrdené.

Krátko nato dozorujúci prokurátor Dušan Kováčik potvrdil Hospodárskym novinám, že Anna Bubeníková sa nachádza mimo Slovenskej republiky. Nasledovala tak exministra Jirka Malchárka, ktorý odišiel už týždeň predtým. Malchárek odkázal médiám, že je na tradičnej súkromnej dovolenke. Podľa informácii portálu topky.sk z kruhov blízkych Bubeníkovej a Malchárka sa obaja v posledných týždňoch od vypuknutia škandálu báli, že budú zadržaní vo vyšetrovacej väzbe, a dokonca sa mali priznať, že nezvládajú ani tlak médií.

Ľudia v uliciach

Tom Nicholson pre médiá povedal: „Ľudia ´načapaní´ v Gorile sa boja medializácie, pre nich je to najhoršia trauma... všetko nasvedčuje tomu, že pre nich je najhoršie, keď sa o tom dozvie verejnosť. Tá sama nevie, akú moc má v rukách.“

Ale verejnosť predsa len zareagovala nevídanými prejavmi rozhorčenia.

Akoby sa vrátil November 1989. Protesty proti aktérom kauzy Gorila, politikom a pochybným podnikateľom zorganizovali opäť študenti a mladí ľudia. Opäť sa zaplnilo námestie SNP a znel štrngot kľúčov. Pridali sa demonštranti aj v iných mestách Slovenska. A predsa to bolo iné.

Na rozdiel od roku 1989 si organizátori vypýtali povolenie na každý detail demonštrácie a ukončovali ich predtým než sa radikáli pustili do násilností.

Polícia prostredníctvom vyhlásení ministra vnútra Lipšica, že bude na strane občanov, a teda aj demonštrujúcich, spočiatku nezasahovala. Ale na každú ďalšiu demonštráciu už nasadzovala silnejšie prostriedky vrátane vodného dela (čo v mrazoch tých dní nebol práve láskavý nástroj na umravňovanie) a slzného plynu. Pri prvej demonštrácii sa policajní ťažkoodenci nechali zatlačiť až na schody parlamentu, pri poslednej (deň pred voľbami 10. 3. 2012) už nemilosrdne zmlátili demonštrantov aj novinárov, hoci boli v predpisovej vzdialenosti od budovy parlamentu. Policajti z nepochopiteľných dôvodov prešli do útoku. Dva mesiace trvajúce protesty ukončili viac ako symbolicky kvílivé zvuky sirén sanitiek.

Na demonštráciách takmer nebolo vidieť umelcov, ktorí boli, naopak, v novembri 1989 vedúcimi osobnosťami protestov. Na tribúne sa zjavil len Rasťo Piško a spisovateľ Michal Hvorecký. Básnik Ľubomír Feldek za seba poslal dcéru Katku s odkazom, že na túto príležitosť zložil pesničku. Katka Feldeková pripomenula symbolický fakt, že jej otec pred dvadsiatimi rokmi stál na tribúne na rovnakom námestí, ale dnes nemôže, lebo je už starší...

Dramaturgia demonštrácií síce ponúkala konkrétne požiadavky a ich dopĺňanie, ale nikto z oficiálnych miest na ne nereagoval, a nakoniec ani sami organizátori neboli jednotní v tom, ktoré z nich sú prípustné a ktoré nie. Nič tým nedosiahli, žiadna požiadavka demonštrantov nebola splnená.

Najdramatickejšími boli závery demonštrácií, keď sa dav pohol pred prezidentský palác (a zahádzal ho šupkami od banánov rozdávaných organizátormi), parlament (ten zahádzali vajcami), úrad vlády (zdemolovali bránu) a sídla politických strán (SDKÚ-DS a Smer-SD). Tu už však réžiu prebrali notoricky známi zamaskovaní radikáli, čo najčírejšie úmysly organizátorov zbytočne kompromitovalo. Tí urobili opatrenia vrátane vlastnej poriadkovej služby, ale boli stále viac zamestnávaní technickými otázkami priebehu demonštrácií než ich samotným cieľom.

Na hneve davu sa pokúšali priživiť aj niektorí politici, hlavne z opozičných a nových strán. Niektorým sa aj podarilo dostať na tribúnu, ale boli vypískaní.

Na tribúnu vystúpil spočiatku aj Tom Nicholson ako nepochybný hrdina týchto udalostí. Avizoval demonštrajúcim pokrok vo vyšetrovaní kauzy Gorila, ten sa však nepotvrdil. Pred novinármi bol skeptickejší. Pri druhom vystúpení ho už sprevádzala ochranka. Neskôr na verejné vystúpenia rezignoval.

Jednej z demonštrácií sa zúčastnil aj organizátor slávnej islandskej revolúcie Hördur Torfason len preto, aby zistil, že tu a teraz sa k žiadnej revolúcii neschyľuje.

Protestné demonštrácie spočiatku naberali na sile, ale postupne sa záujem o ne vytrácal. Hnev más sa vybil v ľudovej tvorbe transparentov a hesiel, nosení gorilích masiek a symbolov. Väčšina národa sa zjavne rozhodla demonštrovať svoje rozhorčenie radšej pri volebných urnách 10. 3. 2012.
...

Prečo to nevyšetrili?

Novinári veľmi rýchlo prišli na to, že príslušní ústavní činitelia o Gorile vedeli už niekoľko rokov a jej vyšetrovanie išlo do stratena. Sám Nicholson informoval o spise políciu dvakrát.

Už spomínaný bývalý vedúci policajt Ján Rejda pre TA3 povedal: „Myslím si, že Mikuláš Dzurinda priamo ovplyvnil vyšetrovanie tejto kauzy...“ Keby vraj chcel, Gorila by bola vyšetrená.

Manželka Toma Nicholsona k tomu povedala: „Keď bol Tom so spisom za Dzurindom, ten ho odbil jednou arogantnou vetou a viac sa s ním nebavil. A vedel o Gorile päť rokov...“

Na základe svojich informácií z údajne dôveryhodných zdrojov Rejda tvrdí, že mal byť spolu s vtedajším riaditeľom ÚBPK Tiborom Gašparom medzi prvými kandidátmi na odvolanie po tom, ako do funkcie ministra vnútra v roku 2006 nastúpil Martin Pado z SDKÚ-DS. Dôvodom mala byť snaha tejto strany zabrániť vyšetrovaniu politicky citlivých prípadov.

„Vedel som, že mám odpočúvaný telefón. V telefonáte som spomenul, že pokiaľ budem odvolaný ja alebo pán Gašpar, zverejním, že SDKÚ mi bránila vyšetrovať a urobím im volebný výsledok 5 percent a nižšie. Takže sa naľakali a nechali nás ďalej vyšetrovať,“ priblížil svoju vtedajšiu situáciu Rejda.

Medzi citlivé prípady, ktorým sa venovalo jeho oddelenie, zaradil napríklad preverovanie činnosti spoločnosti Nitra Invest. „Mali sme dôvodné podozrenie, že spolupracuje s bývalým primátorom Nitry za SDKÚ a dostávala výhodné zákazky od štátu,“ vysvetlil bývalý policajt.

Podobne citlivý bol podľa neho prípad železničnej spoločnosti Cargo, kde malo pri lízingu a spätnom odpredaji železničných vagónov dôjsť ku škode 6 miliónov slovenských korún. „Jeden z podozrivých bol vysoký predstaviteľ SDKÚ. Bol to brat Mikuláša Dzurindu,“ dodal Rejda s tým, že jeho oddelenie aj podalo návrh na trestné stíhanie. Celý prípad však skončil v niektorom z ďalších štádií trestného konania.

Pripomeňme si, že Dzurinda spolupracoval s odpadlíkmi zo strany ANO a napriek rozhodnutiu jej kolektívneho vedenia dal Ruska odvolať. Odpadlíci potom podporili ďalšiu existenciu jeho vlády, ktorá by sa inak rozpadla.

Podľa denníka SME do pôvodného vyšetrovania neblaho zasiahol aj námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, ktorý sa mal o vyšetrovaní dozvedieť len náhodou z článku Toma Nicholsona v .týždni.

Pokynom z 12. apríla 2011 Trnka vojenskej prokuratúre radil, aby kauzu zastavila: „Bez toho, aby som vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania.“

Vojenská prokuratúra dozorovala v kauze Gorila vyšetrovanie podozrení proti príslušníkom SIS, ktorí údajne so spisom obchodovali. Trnka mienil, že vyšetrovanie je nezákonné. V minulosti totiž už špeciálna prokuratúra podozrenia z Gorily preverovala v rámci kauzy kupovania poslancov. „Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“ napísal Trnka. Argumentoval aj tým, že ide o „fiktívne prepisy niečoho, čo buď neexistuje, alebo bolo vytvorené s cieľom možného vydierania osôb, ktoré sú v týchto prepisoch uvedené“.

Je trochu zvláštne prejavovať až takú starostlivosť o vyšetrovanie, ktoré Trnka ani neviedol, ani nedozoroval.
...

Neuveriteľné na počkanie

Netrpezlivo sa čakalo, kto bude v kauze Gorila konečne obvinený. Ale nikomu súdnemu nemohlo napadnúť, že to nakoniec bude ten, koho podľa všetkého museli najskôr odstrániť z vlády, aby Gorila začala fungovať – Pavol Rusko!

Podnet Daniela Lipšica na Generálnu prokuratúru ohľadne Paroplynového cyklu (PPC) sa nakoniec neobrátil proti predpokladaným hlavným hráčom celej aféry, ale proti vtedajšiemu ministrovi Ruskovi. Ten podľa vyšetrovateľa nepredložil na rokovanie vlády analýzu, ktorá mala hovoriť o nevýhodnosti predaja PPC. Bývalý minister hospodárstva bol obvinením šokovaný a informácie o zatajení nevýhodnosti predaja PPC považoval za poburujúce. Rusko bol o svojej nevine presvedčený. „Ja budem chodiť po súdoch a Malchárek a Bubeníková sa budú smiať pri mori,“ konštatoval Rusko sklamane.

Obvinenie po týždni zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry pre jeho nezákonnosť a neopodstatnenosť.

Odvtedy je ticho...

Komentáre