Život

Lebky a prekrížené kosti? Skutoční piráti vyzerajú inak!

"Reálni piráti sa od tých z Karibiku naozaj veľmi odlišujú."

, 30. mája 2013 6:00 Čo si predstavíte pod slovom pirát? Pravdepodobne sa vám pred očami zjaví muž s čiernou páskou cez jedno oko, dlhými mastnými vlasmi, rumom v ruke a možno aj s drevenou nohou, ktorý stojí na čele obrovskej drevenej lode takej konštrukcie, že ledva pláva, s veľkou plachtou znázorňujúcou lebku a prekrížené kosti. No, dosť bolo predstavovania si Pirátov z Karibiku. Poďme sa pozrieť, ako vyzerajú reálni piráti.

Je ich naozaj veľa

Ak si myslíte, že doby pirátov sú dávno za nami a že už ich je len zopár v okolí Somálska, mýlite sa. V roku 2001 Greenpeace odhadoval počet pirátskych lodí na 1300. A to je len odhad, možno ich je viac. Živia sa ilegálnym, neohláseným a neregulovaným rybolovom. Okrádajú miestne komunity a vyprázdňujú vody.

Od ostrovov v Južnom Pacifiku až po pobrežie západnej Afriky je množstvo pirátskych lodí, ktoré ulovia ryby v hodnote miliónov dolárov ročne. Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Greenpeace: „OSN odhaduje finančnú stratu Somálska spôsobenú pirátskym rybolovom na 300 miliónov USD ročne, v Guiney 100 miliónov USD ročne. Na celom svete predstavuje čiastku až 4 miliardy USD.“

Ako vyzerá skutočný pirát?

Zabudnite na lebky, prekrížené kosti, mužov s pokazenými zubami a šatkou okolo krku. Skutoční piráti súčasnosti sa snažia zakryť svoj pôvod a svoju identitu. Na lodi im neveje odstrašujúco pôsobiaca vlajka, ale obyčajná vlajka nejakého štátu, ktorá je samozrejme falošná. Vyberajú si štáty, ktoré sú voči týmto praktikám ľahostajné.

A ako sa k falošnej vlajke dostanú? Jednoducho, veď všetko je predsa na webe. Ako sa hovorí – „Use Google“, a určite nájdete kopec vlajok Malty, Belize, Hondurasu či Panamy, ktoré vás vyjdú okolo 500 amerických dolárov.

Ničia životné prostredie

Tieto pirátske lode operujú mimo dosahu pôsobenia akýchkoľvek nariadení a používajú technológie, ktoré ničia oceánsky život. Vo vodách Tanzánie, Somálska, Papuy Novej Guiney a Tuvalu chytajú tuniakov obrovskými sieťami a zachytávajú aj iné druhy rýb. Tie, ktoré na trhoch neznamenajú žiadne peniaze, ale na druhej strane by mohli byť obživou pre miestnych, hodia mŕtve naspäť do mora.



„Vysoký vedľajší úlovok je aj pri použití dlhých vláken s háčikmi a love morského raka. Na jedno kilo ulovených morských rakov pripadajú až tri kilogramy vedľajšieho úlovku. Lov morského raka predstavuje asi 3-4 % svetového rybolovu, ale je zodpovedný až za 27% globálnej deštrukcie morského života,“ píše sa na oficiálnej stránke Greenpeace.

Pirátsky rybolov by mohla zastaviť politická vôľa. Treba však spraviť potrebné a účinné kroky, ktoré by podmorský svet zachránili.

Pozrite si gangnam style z lode, ktorá stopuje pirátov:

Komentáre