Život

Otrasné zábery: Násilie, ktoré sprevádza každodenný život Iračanov

"Rozsah krviprelievania v Iraku dosahuje najvyššiu úroveň od roku 2008, keď sa krajina nachádzala na pokraji občianskej vojny."

, 5. septembra 2013 6:00 Irak je krajina, ktorá sa zmieta vo vojnách už roky. V auguste roku 1990 armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila Kuvajt. Vtedy Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Keď vypršala lehota, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku. Tým sa však postavenie USA v Iraku nekončí.

Blesková vojna: Stáli tie peniaze za to?

Saddám Husajn bol brutálny diktátor, ktorý ohrozoval celý región a masakroval aj svojich vlastných ľudí. Na tom sa nedá nič poprieť, čo znamená, že zvrhnutie jeho režimu bola správna voľba. Bola však nutná taká dlhá vojna, ktorá stála nehorázne peniaze? Vyriešilo sa tým niečo? To je otázka, na ktorú sa len veľmi ťažko hľadá odpoveď.

V marci 2003 rozpútali Američania v Iraku vojnu. Už o mesiac na to zosadili režim Saddáma Husajna. Celý čas sa hovorilo o troch hlavných dôvodoch, pre ktoré USA vstúpili do tejto vojny. Jedným z nich bolo, že Saddám Husajn mal zbrane hromadného ničenia. Nikdy sa však nedokázalo, že by ich naozaj mal. Možno len blafoval ako pri pokri a krv sa prelievala tým pádom bez tohto dôvodu.

Pozrite si fotogalériu z invázie USA v Iraku:



Druhý dôvodom boli Husajnove styky s bin Ládinovou al-Káidou. Taktiež sa nepreukázali. Ostáva teda len tretí dôvod, a to zvrhnúť diktátora a nastoliť demokraciu. Podarilo sa im to?

Výsledok je demokracia a slobodné voľby?

Výsledkom vojny, ktorá z americkej ekonomiky vycucala tri bilióny amerických dolárov, boli slobodné voľby v Iraku. V roku 2006 popravili Saddáma Husajna, ale či sa potom nastolila skutočná demokracia, je otázne. Nová iracká vláda totiž taktiež nebrala príliš veľký ohľad na práva občanov.

Poslední americkí vojaci opustili Irak v roku 2011. To však neznamená, že krviprelievanie sa tam skončilo. Práve naopak. Občianska vojna pripravuje o život mnoho ľudí.

Rozsah krviprelievania v Iraku dosahuje momentálne najvyššiu úroveň od roku 2008, keď sa krajina nachádzala na pokraji občianskej vojny. Len za august tohto roku v krajine zahynulo viac ako 800 ľudí. Práve v tomto čase sa pravidelne objavujú informácie o bombovom útoku v Iraku. Jedným si krajina prešla aj v utorok, 4. septembra.
Počet obetí, ktoré si vyžiadala utorková streľba a séria koordinovaných bombových útokov v uliciach Bagdadu, vzrástol na najmenej 60 mŕtvych. Výbuchy zasiahli sedem rozličných štvrtí, obývaných prevažne šiitmi. K smrtiacim útokom došlo v čase, keď krajinou už niekoľko mesiacov otriasa vlna násilia vyvolaného snahou povstalcov využiť vo svoj prospech stupňujúce sa sektárske a etnické napätie. K zodpovednosti za útoky sa bezprostredne po ich spáchaní nikto neprihlásil, ale koordinované výbuchy bômb umiestnených v autách, útoky na civilné obyvateľstvo a iracké bezpečnostné zložky sú zvyčajnou taktikou irackej vetvy organizácie al-Káida.

Zábery, ako to v Iraku vyzeralo 4. septembra po bombovom útoku, nájdete vo fotogalérii:

Bombové útoky sú časté

Dva dni pred spomínaným útokom, teda 2. septembra, zasiahla bomba nastražená na ceste kolónu áut hlavného tureckého konzula v Iraku, nedošlo však k žiadnym obetiam na životoch.

29. augusta prišlo o život 11 ľudí ďalších 27 utrpelo zranenia pri výbuchu bomby nastraženej vo vozidle v irackom meste Samara. K výbuchu zaparkovaného vozidla došlo na rušnom trhovisku v Samare, meste s vyše 300.000 obyvateľmi, ktoré sa nachádza približne 100 kilometrov severne od metropoly Bagdad a patrí na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

28. augusta zahynulo najmenej 51 ľudí a 150 utrpelo zranenia pri sérii bombových útokov v Bagdade.

25. augusta výbuchy náloží umiestnených v autách a na okrajoch ciest zabili v Iraku najmenej 46 ľudí. Najviac obetí si vyžiadali dva večerné útoky v meste Bakúba, vzdialenom 65 kilometrov severovýchodne od Bagdadu. Pri jednom z útokov zabil výbuch nálože umiestnenej v aute v blízkosti bytového komplexu sedem ľudí a 34 utrpelo zranenia. Druhá explózia zasiahla svadobčanov, pričom štyria zahynuli a 17 bolo zranených. Ďalší výbuch v obchode s kávou v Bagdade zabil troch ľudí a 16 zranil. Štyroch mŕtvych a 13 zranených si vyžiadal výbuch bomby v Madáine, ktorý zasiahol chlapcov hrajúcich futbal.

20. augusta si trojica samostatných bombových atentátov na juhu Iraku vyžiadala najmenej 10 mŕtvych a desiatky zranených. odľa polície sa najkrvavejší z nich odohral v obchodnej štvrti mesta Amara, kde bomba nastražená v automobile zabila štyroch civilistov a spôsobila zranenia 42 osobám. Ďalšie dve podobné explózie sa odohrali na parkovisku v meste Iskandaríja, kde pripravili o život troch a zranili 18 ľudí. Tretí bombový útok otriasol oblasťou neďaleko elektrárne v meste Násirija. Zahynuli pri ňom traja civilisti, ďalších 21 osôb utrpelo zranenia.

Komentáre