Život

Narcisti potrebujú na svoju dokonalosť potvrdenie

"Oni vás potrebujú takmer toľko, koľko je potrebné povedať všetkým o tom, ako skvelí sú."

Zuzana Onufer, 26. júla 2015 13:00
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Každý sa s nimi už stretol. Narcisti sa v našej blízkosti objavujú ako kolegovia, priatelia alebo rodinní príslušníci, ktorí neustále hovoria o sebe a vychvaľujú svoje vlastné úspechy. Sú presvedčení o svojej dôležitosti, radi inými manipulujú, sú prehnane urážliví a málo empatickí. Paradoxné je, že aj keď sa navonok zdajú byť veľmi sebavedomí, vo vnútri nie sú. Ak by totiž boli naozaj tak spokojní sami so sebou, prečo si potom neustále vyžadujú pochvalu a obdiv od ostatných?

Nový výskum vedený Davidom Chesterom na Univerzite Kentucky v Lexingtone sa zaoberá práve týmto paradoxom. Zamerali sa na výskum mozgu narcistov a zistili, že ich výroky a konanie sa nezhodujú s tým, čo sa deje v ich mozgu.

Výskum mozgu odhalil prekvapivé zistenia


Výskumu sa zúčastnilo 50 vysokoškolských študentov, u ktorých bolo namerané vysoké narcistické skóre. V teste súhlasili s výrokmi typu: „Myslím, že som výnimočný človek“ a podobne. Na samotný výskum použili zvláštny druh mozgového skenera, ktorý meria frekvenciu prepojení medzi rôznymi oblasťami mozgu.

Chester a jeho kolegovia sa zaujímali najmä o hustotu bielej hmoty a prepojenie prednej časti mozgu, ktorá je spojená s premýšľaním o sebe a hlbších častí mozgu, ktoré signalizujú odmenu a pocit blaha.

O narcistoch máme všeobecnú mienku, že ich sebavedomé správanie je vlastne potvrdením toho, že všetko robia skvele. Mozgový skener však dokázal opak. Čím vyššie skóre narcizmu bolo zistené u študentov, tým mali menej prepojení medzi spomínanými časťami mozgu.

Podľa Chestera je to dôkazom toho, že narcistom chýba sebauspokojenie z toho, čo robia. Inak povedané aj keď si o sebe myslia, že sú najlepší a najúžasnejší, vnútorne sa tento pocit vplyvom nedostatku nervových prepojení nedostavuje a z tohto dôvodu potrebujú od iných neustále počuť potvrdenie ich výnimočnosti. Až potom sa uspokoja. Je to vlastne akoby kompenzácia ich nervového deficitu.

Vonkajšie správanie a vnútorné pocity sú v rozpore


Štruktúra mozgu síce nemôže byť dôkazom zložitosti vnútorného citového života každého jedinca, avšak veľa napovie. Minimálne to, že to ako sa javia alebo správajú navonok, neodzrkadľuje ich vnútorné pocity. Nedávna štúdia napríklad skúmala prostredníctvom počítačovej hry, ako na ľudí pôsobí poníženie alebo sociálne odmietnutie.

Aj keď narcisti na otázku ako sa ich to dotklo neodpovedali odlišne ako ostatní účastníci, ich mozog opäť dokázal niečo iné. Odmietnutí narcisti vykazovali zvýšenú mozgovú aktivitu spojenú so sociálnou bolesťou.
Je síce ťažké súcitiť so samoľúbimi egoistami, ktorí myslia len na seba, avšak mali by sme brať do úvahy ich zraniteľnosť. Podľa Chestera a jeho kolegov by dokonca bolo teoreticky možné navrhnúť liečebné zásahy do mozgu, ktoré by pomohli ľuďom s touto poruchou osobnosti mať zo seba lepší pocit bez toho, aby sa neustále uchyľovali k metóde: „Pozrite sa na mňa.“
Zdroj: nymag.com

ODPORÚČAME AJ:
Buďte nenápadní: Toto sú kódované výrazy pre sex
Zdieľané bývanie: Je čas sa odsťahovať?
Dieťa a prvé nadávky: Šesť rád, ako ich stopnúť
Ľudia s touto farbou očí majú sklon k alkoholizmu

Komentáre