Život

Na Slovensku máme unikátnu kryobanku jelenej zveri

"Na farme vo Vištuku blízko Bratislavy sa vytvára spermobanka vzácnych zvierat zo všetkých kontinentov."

Monika Ščevovichová, 29. septembra 2012 6:00 V laboratóriách, na ktoré nám sumou viac ako milión eur prispela aj Európska únia sa snažia zachovať unikátne druhy zvierat. Zo srsti či krvi vedia zistiť DNA jednotlivých zvierat. Vďaka vyspelej technológii je možné sledovať pôvod zvieraťa až do šiestej generácie. „V prípade jeleňov ide o technologicky najvyspelejšie pracovisko na svete,“ hovorí šéf projektu, biológ a molekulárny fyzik Jaroslav Pokorádi, ktorý farmu vedie od jej založenia v roku 2007.

Vyspelé technológie umožňujú dosledovanie pôvodu a kvality mäsa (zveriny) v celom reťazci jeho produkcie – počnúc výberom vzoriek vhodných na insemináciu, cez chov až po spracovanie a predaj mäsa na konzumáciu. „Dnes to pri kúpe diviny nie je možné,“ vysvetľuje Pokorádi. Ako ďalej dodal, dodržiavanie princípov tzv. správnej výrobnej praxe prispeje k sprehľadneniu trhu a v neposlednom rade napomôže aj boji s pytliactvom.

Vzniká genofond pre budúce generácie

Ambíciou Pokorádiho je postupne vytvoriť spermobanku vzácnej zveri z celého sveta a to vďaka špeciálnej metóde kryokonzervácie. Tá umožňuje archiváciu genetického materiálu zrazením v špeciálnych kontajneroch s tekutým dusíkom pri teplote – 196 stupňov Celzia.

Týmto spôsobom je možné uskladniť spermie vzácnej DNA aj z uhynutých, resp. odpoľovaných jedincov. Podmienkou je odber vzorky do 48 hodín od smrti zvieraťa. Na farme sa potom uskladní prakticky na veky a v prípade napr. prírodnej katastrofy, alebo iného dôvodu úhynu zveri, je možné obnoviť pôvodný genofond.

V spermobanke sa pracuje so špičkovými prístrojmi

V oblasti inseminácie sú to napríklad flourensečné mikroskopy, ktoré slúžia na precíznu analýzu genetického materiálu. To umožňuje výber najkvalitnejších vzoriek. Plne automaticky sú plnené aj jednotlivé inseminačné dávky, manipulácia s nimi podlieha najprísnejším hygienickým kritériám.

Softvér sa stará aj o presné označenie a evidenciu, aby sa predišlo možnej zámene vzoriek. Tie sa potom uskladňujú v automatickom zmrazovači s pripojením na špeciálny biologický kontajner umožňujúci spomínanú kryokonzerváciu.

Molekulárno-genetické laboratórium je vybavené tzv. aseptickým boxom. Ten za pomoci špeciálnych filtrov a úpravy prúdenia vzduchu vytvára sterilné prostredie, ktoré zabraňuje kontaminácii vzoriek.

Celý projekt vznikol za pomoci peňazí z Európskej únie a stál takmer dva milióny eur. Viac ako jeden a pol milióna eur je určených na výskum, ktorý sa realizuje na farme vo Vištuku a zvyšok poputuje pre spolupracujúcu Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

Domáca farma dosahuje medzinárodné úspechy

Ojedinelé pracovisko na úpätí Karpát, ktoré ako jedno z mála v Európe spája na chov dobytka, genetiku, šlachtenie a insemináciu jelenej zveri sa začalo rozvíjať v roku 2007. Vtedy sa na Slovensku podarilo doviesť 100 jeleňov najkvalitnejšej genetiky z celého sveta, čo vytvorili základ pre založenie chovu s inseminačnou stanicou.

Podarilo sa tu vychovať najsilnejšieho jeleňa v jeho vekovej kategórii v celej Európe. Dnes tu na 55 hektároch chovajú 350 jeleňov, 30 danielov a 40 muflónov.
Kvalita chovu vzbudila záujem farmárov po celej Európe, ktorí si svoje lane nechávajú inseminovať práve genetickým materiálom z Vištuku.

Na lúkach v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, či Litve a Lotyšsku sa preto dnes už pohybuje cca 300 jeleňov a laní so slovenským pôvodom. Inseminačná stanica na farme je dnes oficiálne schválená Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a akceptovaná po celej Európe. S pomocou inseminačnej stanici vo Vištuku takisto vznikli desiatky ďalších jeleních či danielich fariem v rôznych oblastiach Slovenska.

Komentáre