Život

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

"Radovan Mišík je fotograf, ktorý na svojich snímkach zachytáva dianie na ulici. "

, 4. júla 2013 10:00 V seriáli Neviditeľní fotografi vám prinášame príbeh ďalšieho výnimočného umelca – Radovana Mišíka. Unikátny projekt, ktorý spustil Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Galery, vám predstavuje talentovaných slovenských a českých fotografov.

Radovan Mišík je fotograf, ktorý na svojich snímkach zachytáva dianie na ulici. Je street fotografom, ktorý striehne na zaujímavé okamihy nášho života. Štýlu street foto sa venuje už piaty rok a z jeho dielne vyšlo viacero zaujímavých fotografií. Radovan Mišík je zároveň spoluzakladateľom bratislavského fotoklubu NOBAF.

Prečo je práve ulica tým, čo sledujete spoza objektívu?

Ulica je plná skutočných príbehov. Ľudia sa na nič nehrajú, nič nie je strojené. Ak ste trpezlivý a vyčkáte, dokážete zachytiť moment, ktorý stojí za to – pouličné gestá, mimiku tváre. Hovoríme tomu „rozhodujúci moment“, a práve to je na street fotografii fascinujúce. Nemusím nikomu nič prikazovať, láka ma zobrazovať realitu.

Ako ste sa „dostali na ulicu“?

Ako každý fotograf, aj ja som začal fotiť najskôr krajinku, všetko, čo sa ľuďom páčilo. Za to, že som dnes street fotografom, môžem tak trochu „vďačiť“ štyrom starenkám. Na jednej prechádzke v meste, keď som fotil budovy, spozoroval som, ako na lavičke posedávajú staršie babičky. Myslím, že všetky mali sukne a jedna z nich do očí bijúce podkolienky. Veselo klebetili a všetky lízali nanuky. Zdalo sa mi to ako niečo, čo sa len tak často nevidí. Nepozorovane som sa priblížil a urobil svoju prvú street fotografiu – bolo leto 2008. Tento žáner ma začal zaujímať čoraz viac, informácie som čerpal z internetu a od skúsených street fotografov.

Od koho konkrétne?

Veľmi veľa som sa naučil sa z článkov od Jula Kotusa. Moju fotografickú tvorbu veľmi ovplyvnili rôzne amatérske fotosúťaže. Keď som videl, že som sa umiestnil na popredných miestach v rámci súťažných parkových výstav v Bratislave, v Piešťanoch, v Trnave a v Nových Zámkoch, usúdil som, že by som mohol mať na street fotografiu talent.

Komunikujete s človekom, ktorého fotíte, alebo ste len „tieňom“, ktorý ho sleduje?

Každý človek je individualita, a preto potrebuje aj osobitý prístup. Dôležité je, aby ste človeka, ktorého fotíte, nevyrušili pri jeho činnosti. Často tu ide o čas, musíte to urobiť rýchlo, aby si to dotyčný nevšimol, v opačnom prípade môžete prísť o zaujímavú snímku.

Od ľudí som vzdialený približne meter, meter a pol. Pri „streetke“ musíte vedieť komunikovať s prostredím, stále sa usmievať, byť dobre naladený. Je to dosť dôležitý faktor aj v prípade, ak si vás človek všimne, že ho fotografujete. Určite nie je dobré, ak niekoho odfotíte, otočíte sa a idete preč. Pôsobí to nedôveryhodne a provokačne. Fotografovaný človek sa tiež často usmeje, keď zbadá, že ho fotí rovnako naladený človek. Väčšinou sa ma potom spýta, kde bude fotka uverejnená, a prečo som ho vlastne odfotil.

Na akom mieste máme najväčšiu šancu stať sa vaším objektom?

Street fotografia je o ulici a o príbehoch, ktoré sa na nej odohrávajú. Najradšej fotografujem v zahraničí, cítim sa tam slobodnejší a mám tam z ľudí lepší pocit. Viac si všímam zaujímavé situácie a vznikajú tam lepšie snímky. Čím viac ľudí je na ulici, tým je aj väčšia pravdepodobnosť, že sa mi podarí vytvoriť zaujímavé a unikátne snímky. Fotil som v mestách ako Amsterdam, Paríž, Praha, Budapešť, Viedeň aj na Malorke. Doma na Slovensku to je väčšinou Bratislava, ale tiež Nitra, Nové Zámky alebo Poprad.

Hovoríte, že v zahraničí máte lepší pocit z ľudí. Čím to je?

Zahraničné mestá sú kozmopolitnejšie, stretávate tam rôznorodé kultúry, ľudia sú otvorenejší a zvyknutí, že ich niekto fotí. Na Slovensku sa k svetovému štandardu najviac približuje Bratislava, kde je koncentrácia turistov predsa len väčšia. Môj sen je ale ísť fotiť do New Yorku.

Ako často sa vyberiete na ulicu s fotoaparátom?

V minulosti to bolo aj trikrát do týždňa, teraz je to naozaj len občas. Som spoluzakladateľom bratislavského fotoklubu NOBAF. Ako partia foto nadšencov chodíme po výletoch doma aj v zahraničí. Vždy sa, samozrejme, aj „streetuje“ a je skvelé, ak si večer pri pive porozprávame, aké neopakovateľné momenty sme na ulici zažili.

Má na Slovensku streetfoto vzostupný trend?

Mám pocit, že pár rokov dozadu bol tento štýl populárnejší. Na Slovensku sú veľmi šikovní ľudia, ktorí sa tomuto žánru venujú. Poznám veľa kamarátov, čo fotia „street“ na vynikajúcej úrovni. Teší ma, že vidím pokrok aj na ľuďoch, ktorí boli na mojom workshope, a keď sa teraz pozerám na ich súčasnú tvorbu, tak je vidieť, ako sa krásne posunuli. Tiež ma veľmi teší, že street fotografii v tomto smere veľmi pomáha portál streetphoto.sk.

Čo chcete ľuďom vašimi snímkami povedať?

Chcem zachytiť ten najvernejší príbeh ulice. Je to môj pohľad na svet, čo si iní nemusia všimnúť.

Je hľadanie unikátnej snímky hľadaním „diamantu medzi kamením“?

Myslím si, že áno. Často sa na „streetkach“ zobrazuje vzájomné prepojenie ľudí a neživých predmetov na ulici. Chce to mať dobré oko a poriadne si periférne všímať úplne celú ulicu. Veľakrát ide doslova o hľadanie diamantu.

Čím by ste motivovali mladých fotografov, aby sa dali na dráhu street fotografie?

Momentálne sú v móde svadby a spoločenské akcie, ktoré fotografom prinášajú najmä finančné výhody. Z tejto strany to chápem. No ja sa riadim filozofiou, že každý dej má nejaký moment, ktorý vystihuje jeho podstatu. Ulica prináša širokú škálu rôznych momentov a situácií. Jazyk, ktorý sa dotkne zmrzliny, noha, ktorá došľapáva na zem. Je to fascinujúce. Každý by si to mal vyskúšať a zažiť, aké je úžasné zachytávať ulicu. Život sám o sebe je najlepšou motiváciou a inšpiráciou aj pri street fotografii.

FOTOGALÉRIA: Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, ART OF PHOTOGRAPHY.eu, Art Hotel Kaštieľ**** Tomášov a Hotel Elizabeth**** Trenčín.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

Komentáre