Život

Magdaléna Fülöpová: Ľudia sa zbavujú psov otrasnými spôsobmi

"O smutných psích osudoch, ale i šťastných koncoch sme sa porozprávali so zakladateľkou občianskeho združenia Majme srdce, Magdalénou Fülöpovou."

Danka Šoporová, 25. marca 2013 6:00 Mohli by ste nám predstaviť Vaše občianske združenie? Kedy začalo svoju činnosť, ktorý impulz bol pri jeho vzniku rozhodujúci a čo je vašim primárnym poslaním?

Už od detstva sa venujem záchranám. Ako deväťročná som zachránila prvého psíka a o tri roky neskôr robila dočasnú opatrovníčku, až kým som si z útulku neadoptovala malé šteniatko Besinku. K nej čoskoro pribudla fenka Najdynka. Občianske združenie Majme srdce vzniklo v októbri 2009. Vždy som túžila mať organizáciu na pomoc zvieratkám v núdzi. No a keď odišla Besinka za dúhový most, bolo rozhodnuté. Dokonca ju máme aj v logu.

Viete pomenovať tri najčastejšie príčiny, prečo sa psík alebo mačka ocitnú zo dňa na deň na ulici, respektíve u vás?

Nezodpovednosť, bezohľadnosť, bezcitnosť. To sú hlavné príčiny, prečo zvieratká končia na ulici alebo v útulkoch. To platí aj o psoch vracajúcich sa z adopcie. Zvyčajne sa ľudia vyhovoria na zmenu životnej situácie. Ja vždy tvrdím, že keď sa už raz rozhodnú adoptovať zvieratko, mali by do toho ísť s tým, že život prináša rôzne zmeny a treba si vedieť veci prispôsobiť. Jediné, čo dokážem pochopiť je, ak sa pes vráti z vážnych zdravotných dôvodov majiteľa, prípadne iného člena rodiny.

Pri svojej práci sa často stretávate s týranými a zúboženými psíkmi. Vybudovali ste si s odstupom rokov potrebný odstup, alebo sa vás tieto situácie dotýkajú rovnako ako na začiatku?

Nie je možné stať sa imúnnym. Pri pohľade na týrané zvieratko ma to po rokoch bolí rovnako ako na začiatku. Človek sa s tým smútkom naučí žiť. V niektorých extrémnych prípadoch sa mi stalo, že som reagovala ako robot. Nemyslela som na hrôzu, ktorú vidím. Jediné, čo som mala v hlave, bolo dostať zvieratko čo najskôr na veterinu.

Ľudia sú v otázke zbavovania sa psíkov zrejme dosť kreatívni. S akými prípadmi ste sa už stretli?

To, čo ma vie naozaj nahnevať je, keď niekto nechá šteniatka odkázané ešte na materské mlieko v krabici v poli. Vedome ich vystaví istej smrti vyhladovaním alebo podchladením. Veľa krát sa nám takéto šteniatka podarilo zachrániť, no nie všetky majú to šťastie. Tento spôsob je naozaj veľmi krutý. Mali sme tiež psíka, ktorý bol nájdený obesený na strome, prežil, ale musel veľmi trpieť, kým ho našli. A toto je len kvapka v mori z toho, čo sa bežne deje.

Je vôbec možné priniesť nechcené zvieratko priamo k vám?

Žiaľ, u nás takáto možnosť zatiaľ nie je, nakoľko nedisponujeme vlastným útulkom. Máme len spoluprácu s mestom Malacky, kde odchyty robí mestská polícia. Nejde však o klasický útulok, ale záchytnú stanicu, tzv. karanténnu stanicu mesta. Ako združenie fungujeme hlavne na dočasné opatery, tie sú ale nepretržite plné a veľa súrnych prípadov psíkov čaká v poradí, kým sa nejaká „dočaska“ uvoľní. Verím, že jedného dňa sa nám podarí vybudovať vlastný útulok.

Pre záujemcov ponúkate možnosť virtuálnej adopcie. Uchytila sa i táto forma starostlivosti?

Áno, mnoho ľudí si zvieratko nemôže adoptovať, no aj napriek tomu chcú pomáhať. Práve oni využívajú možnosť virtuálnej adopcie. Vďaka tejto forme môžeme hradiť potrebné zákroky, kupovať kvalitnejšie krmivo atď.

Ako by ste zhodnotili doterajšiu činnosť Vášho OZ? Zvládate kapacitne nápor psov alebo je ich až priveľa?

Mám pocit, že o nás z roka na rok vie stále viac ľudí, sledujú našu činnosť a podporujú nás. Vďaka tomu máme viac adopcií. Ročne sa nám darí umiestniť 180-200 zvierat. Momentálne je nás aktívnych členov oveľa menej, ako tomu bolo na začiatku, a práve preto je to náročnejšie. Čo sa náporu psíkov týka, je to rôzne. Niekedy nevieme ako ďalej. Prichádza veľa psíkov a adopcie stoja, niekedy sa zas darí.

Väčšina ľudí preferuje šteniatka. Majú vari dospelé psy problém zvyknúť si na nový domov?

Absolútne nie. Dovolím si to tvrdiť na základe dlhoročných skúseností. Psík je veľmi prispôsobivý tvor, stačí mu málo na to, aby si zvykol. Pamätám si prípady, kedy sme umiestnili 9, 14 či 16-ročného psíka. Dokonca niektorí išli z celoživotného pobytu na reťazi priamo do bytu a zo dňa na deň z nich boli bytové psíky.

Stále sa nájdu ľudia, ktorí majú voči psom z útulkov predsudky, vidia ich ako problémových a radšej zainvestujú do kúpy plemien s papiermi. Prečo si aj psíky z útulkov zaslúžia rovnakú šancu?

Áno, stále sa nájde veľa takýchto ľudí. Nezazlievam im, že túžia po čistokrvnom plemene, veď každému sa páči niečo iné. Obrovský problém je, že väčšina týchto ľudí si nekupuje psíkov s PP, ale takzvané lacné šteniatka od množiteľov. Ide o „čistokrvné“ plemená bez PP. Práve množitelia sú najväčším problémom ochranárov. Svojou bezohľadnosťou a bezhlavým množením prispievajú ku katastrofálnej situácii premnoženia zvierat. Sú to ľudia, ktorí množia len za účelom obohatiť sa. Nízka cena za takéto šteniatko zodpovedá často jeho zdravotnému stavu a podmienkam, v akých sú tieto psíky chované. Práve k tejto téme sme spolu s ďalšími dvoma OZ (OZ Pes v núdzi a OZ Psia Duša) spustili v októbri 2012 celoslovenskú kampaň s názvom „Lacné šteniatka“ Viac o tejto problematike sa ľudia dočítajú na informačnej stránke www.lacnesteniatka.sk. Rada by som ešte zdôraznila, že každý, kto kupuje „lacné šteniatka“, podporuje krutý biznis a podieľa sa na utrpení zvierat.

Komentáre