Život

Slovák, ktorý projektoval dva najvýznamnejšie prieplavy na svete

"Kto sa raz vyberie na plavbu po jednej z vodných stavieb, môže sa pokochať dielami svetového významu, v ktorých mal prsty rodák zo Slovenska Béla Gerster."

, 24. septembra 2013 12:00 Naprojektoval jeden z najznámejších prieplavov na svete - Korintský a bol spoluautorom projektu, ktorý spojil Tichý a Atlantický oceán známy ako Panamský prieplav. Béla Gerster, historické pramene ho uvádzajú tiež ako Vojtech. Tento inžinier sa narodil 20. októbra 1850 v Košiciach. Kto sa teda raz vyberie na plavbu po jednej z vodných stavieb, môže sa pokochať dielom, v ktorom mal prsty slovenský rodák.

Mladý Gerster sa po strednej škole, ktorú ukončil v Košiciach, vybral na ďalšie štúdia do Viedne. Na Technickej univerzite získal v roku 1873 inžiniersky diplom. Ako inžinier najskôr pracoval vo Viedni ako mestský inžinier, no potom odišiel k švagrovi Istvánovi Kauserovi do Pešti. Jeho švagor v tom čase pracoval na základe poverenia Istvánom Tűrrom na obsiahlom rozvíjaní vodnej sústavy rozšírenej na celú Báčku v oblasti Františkovho kanála, ktorý bol v prevádzke od roku 1802.

Cesta k Panamskému prieplavu

Práve István Tűrr si všimol nadanie mladého inžiniera z Košíc. V tomto momente sa začína veľká kariéra Vojtecha Gerstera. Tűrr ho totiž odporúčal svojmu švagrovi, ktorým bol známy francúzsky námorný dôstojník Lucieno Bonasparto Wyse. Ten zobral Gerstera v roku 1876 na medzinárodnú expedíciu. Wyse mal za úlohu vybudovať trasu, ktorá by spájala Tichý a Atlantický oceán. Išlo o dôležitú obchodnú cestu na americkom kontinente. Prieplav dokázal skrátiť cestu z New Yorku do San Francisca z 22 500 km na 9 500 km. Navyše sa tým lode vyhli nebezpečnému Hornovmu mysu.

Gerster mal za úlohu spracovať celú vedeckú štúdiu. Už v roku 1878 ako prvý navrhol miesto prieplavu na území medzi Panamou a Colonom. Na základe jeho správy vznikla spoločnosť Ferdinanda Lessepsa a v roku 1879 zahájili práce na vybudovaní Panamského prieplavu. Jeho dielo o tejto práci má názov " Najnovší plán Panamského prieplavu".

Plány na vybudovanie Panamského prieplavu boli už dávno pred Gersterom. Realizácia však vždy stroskotala. Jeho budovanie nebolo vôbec jednoduché. Staviteľom robili komplikácie samotné oceány. Tichý a Atlatický mali odlišné výšky prílivu a odlivu, čo spôsobilo, že museli vybudovať obrovské plavebné komory.

Výstavba Panamského prieplavu začala v roku 1904. Američania po tom, čo pomohli Paname získať nezávislosť od Kolumbie výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený 15. augusta 1914. V 30. rokoch 20. storočia začalo byť zásobovanie vodou problém pre prieplav, preto sa k existujúcej nádrži Gatún začala budovať nádrž Alajuela, ktorá bola dokončená v roku 1935. Na stavbe pracovalo 42 000 robotníkov.

Životné dielo Bélu Gerstera - Korintský prieplav

Životné dielo Vojtecha Gerstera sa začalo budovať pri brehoch Helénskej republiky. O výstavbu prieplavu sa grécki vlastenci pokúšali už v roku 1867. K samotnej realizácií sa však dostali až o pár rokov neskôr. Na pomoc si pozvali Istvána Tűrra, ktorého v roku 1881 poverili výstavbou. Štúdie plánu mal vypracovať jeho švagor Vojtech Gerster.

Gerster urobil podrobný topografický prieskum a zistil, že už Rimania tisícky rokov pred ním odviedli veľmi dobrú prácu, a preto sa vybral po ich stopách. Hľadal Diolkosovu vozovu cestu vydláždenú tvrdým vápencom s paralelne prebiehajúcim žľabom širokým 160 cm. Samotná cesta bola široká 3,4 až 6 m. Antické zdroje sa len v náznakoch zmieňujú o spôsobe prepravy lodí. Diolkosovu cestu sa mu však nepodarilo nájsť. Úspešný bol až v roku 1883 nemecký archeológ Lolligin.

Keď Gerster vypracoval predbežné plány, Tűrr ich predstavil na medzinárodnom sympóziu v Benátkach. Gerster zároveň vypracoval aj kalkuláciu, na základe ktorej vznikla spoločnosť Korintského prieplavu. Na jej čele stal Istvan Tűrr a ten Košičana poveril projektovaním celého diela.

4. mája 1882 sa začala výstavba Korintského prieplavu slávnostným výkopom gréckeho kráľa Juraja. Gerster vybudoval celú infraštruktúru na zásobovanie aj zdravotnícku starostlivosť pre robotníkov. Postupoval podľa topografickej štúdie a vychádzal z práce Rimanov. Stavba sa však skomplikovala. Nešla podľa plánu a v roku 1888 sa im podarilo z práce urobiť iba 80%. Navyše sa míňali peniaze, ktoré na výstavbu dostali. Problémom bolo to, že tie isté banky, ktoré financovali stavbu Korintského prieplavu, prispievali aj na budovanie Panamského prieplavu. Za 9 rokov stavby Panamského prieplavu práce prakticky vôbec nepostupovali, pritom sa minul viac ako trojnásobok plánovaných 600 miliónov frankov. To viedlo neskôr k finančnému krachu u spoločnosti Koryntského prieplavu. Pri stavbe sa nevyhli ani živelným pohromám. Zemetrasenie v roku 1883 pripravilo o život niekoľko robotníkov a zničil vyše 30 km už vybudovaný úsek. Práce sa aj napriek komplikáciám podarilo podľa Gersterových plánov ukončiť v roku 1893.

Gerster napísal v roku 1894 o svojom veľkom diele knihu s názvom "Prerezanie Korintskej šije", ktorú roku 1896 vydal aj vo francúzskom jazyku s názvom "L' isthme de corinthe et son persement". Okrem tejto práce to bol Gerster, ktorý vytýčil trasu železnice Atény - Larisa (1881 - 1886 ).

Kto sa pôjde pozrieť raz na Korintský prieplav, určite tam nájde pamätnú tabuľu s jeho menom. Ďalšiu pamätnú tabuľu mu vystavili v Budapešti a v roku 1999 aj na jeho rodnom dome v Košiciach. Béla Gerster zomrel 3. augusta 1923 v Budapešti.

Komentáre