Život

Žijeme hokejom: To najlepšie, čo kedy komentátori povedali

"Hokej nám prináša adrenalín, keď sa zžijeme s našim tímom a prežívame s nimi každú sekundu zápasu. Ale môže prinášať aj poriadnu zábavu, keď z úst komentátora vyjde nejaká perla."

, 14. mája 2013 6:00
Na snímke smutní slovenskí hokejisti po prehre 1:3 v zápase B-skupiny Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Rusko v Helsinkách 12. mája 2013. Foto: TASR/Martin Baumann
Nikoho nechceme kritizovať. Emócie, ktoré komentátori prežívajú počas zápasu, sa nedajú len tak zakryť a nie vždy sa dá uvažovať racionálne. Niekedy sa aj majster tesár utne a v tej rýchlosti za sprievodu veľkej dávky adrenalínu môže aj z úst toho najlepšieho hokejového komentátora vyjsť perla, ktorá sa zapíše do histórie najlepších hlášok.

Keď sa dostanú bližšie k bránke


Emócie začnú rásť už v momente, keď náš súper prejde za čiaru. Za ktorú? To je otázne: „Ruskí hokejisti prefrčali cez modrú čiaru. Teda cez červenú, ktorá je pri modrej.“

Na snímke dole Andrej Sekera (Slovensko) a hore Sacha Treille (Francúzsko) v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Francúzsko v Helsinkách 3. mája 2013. Foto: TASR/Martin Baumann
Ten hokej je taká rýchla hra, že sa človek niekedy nestíha zorientovať, pri ktorej bránke sa vlastne hrá. Vtedy sa môže zdať, že „to je neuveriteľný kolotoč Američanov okolo americkej bránky“.

A dokonca sa môže stať aj to, že si pomýlime, kto vlastne strieľal. Ako keď Ivan Niňaj zakričal: „Škoda!“ pri nevyužitej šanci Čechov.

Derieme sa dopredu


O puk treba zabojovať, aby sme mohli ísť dopredu. Nie vždy to však vyzerá tak, že hokejisti bojujú o puk. „Bondra bojuje o puk v rohu klziska. Vyzerá to, ako keby okopával zemiaky.“ Iní však s pukom dokážu prejsť s väčšou ľahkosťou: „Stümpel prechádza opäť lotyšskou obranou ako cez turnikety v metre.“

Slovenský hokejista Tomáš Záborský v zápase B-skupiny Slovensko - Nemecko na hokejových majstrovstvách sveta v Štokholme a Helsinkách, 6. mája 2013 vo fínskej metropole Helsinki. Foto: TASR/Martin Baumann
Len si to treba najprv vypočítať, aby sme vedeli, do čoho ideme: „Idú dvaja Rusi. Naši sú traja. Óóóó, tak to by sme si mali dať pozor na prečíslenie.“ Naozaj treba vedieť počítať, veď predsa „Taká je rovnica: Dvaja Ukrajinci rovná sa jeden Chára.“ Platí to najmä v momentoch, keď nastúpi nový útok, vtedy to treba nielen porátať, ale aj pozrieť, kto je na čele: „A teraz nastupuje Kriškov útok s Kriškom na čele.“

A je tam!


Najväčšie emócie pri hokeji môže poskytnúť moment, kedy sa puk ocitne v bránke. Najlepšie si ponadávame vtedy, keď skončí v našej aj napriek tomu, že sa nám celkom darí. Vtedy sa dá zareagovať aj takto: „Robíme si s Rusmi, čo chceme... A dostávame druhý gól.“

V situácii, kedy dostaneme gól, by sme sa mali postaviť na nohy a vyraziť dopredu. Niekedy sa však stane niečo, čo nám v tom zabráni: „Môžeme ísť dopredu, no nemáme puk,“ vyšlo raz z úst Ivana Niňaja. Ono sa to naozaj môže stať, potvrdí to aj komentátor Matej Hajko: „Bartoš teraz predviedol peknú kľučku a ide dopredu. Ale puk zabudol za sebou.“ A čo má bez neho robiť? To by mu poradil ďalší komentátor: „Pokúsil sa preniesť puk do útočného pásma, ale stratil ho. No a bez puku sa hrá ťažko.“

Na snímke vpravo brankár Rastislav Staňa, vľavo Peter Ölvecký (Slovensko) a uprostred Felix Schutz (Nemecko) v zápase B-skupiny Slovensko - Nemecko na hokejových majstrovstvách sveta v Štokholme a Helsinkách, 6. mája 2013 vo fínskej metropole Helsinki. Foto: TASR/Martin Baumann
Niekedy ten puk potom nájdeme tam, kde by sme nechceli: „Naši majú snahu, ale nemajú puk. Áááá, už ho majú... Náš brankár ho vyťahuje zo siete.“ No čo s takým útočníkom, ktorý najprv nepovie, že ide strieľať? „To bola nepríjemná strela pre Lašáka. Bieloruský hráč nesignalizoval, že bude strieľať.“ A v takom momente to jednoducho vrie: „Tej energie sa dovalí toľko, že by stačili nahradiť všetky atómové elektrárne celého sveta.“

Keď niečo nechytí brankár, mohla by teoreticky pomôcť samotná bránka: „Puk zastavila až kovová konštrukcia z umelej hmoty.“ Vtedy sa môže na prvý pohľad zdať, že padol gól, aj keď nepadol: „Bielorusi nedali gól, hoci ho takmer dali.“ Prípadne sa to dá zhodnotiť slovami: „Tesne vedľa, ale netrafil.“

Na snímke vľavo Tomas Vanek (Rakúsko) strieľa rozhodujúci gól zápasu a vpravo prekonaný brankár Rastislav Staňa (Slovensko) v zápase B-skupiny Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Rakúsko v Helsinkách 10. mája 2013. Foto: TASR/Martin Baumann
„Dosť bolo srandy, treba dať gól,“ slová, ktoré treba použiť, keď ide do tuhého.

Keď hráme presilovku... Teda oslabenie


„Skončila sa naša presilovka, teda oslabenie a už hráme ďalšie.“ To sa môže hocikedy stať, že je toho jednoducho veľa. A počas oslabenia si treba dávať pozor: „Fíni hrajú presilovku, ale naši chlapci ju hrajú dobre. Puk držíme ďaleko od našej brány a dostávame gól.“

V takých momentoch, keď je našich hráčov na ľade menej ako protivníkov, „čas ide pomalšie ako zúfalec plávajúci v mede.“

Na snímke dole Andrej Sekera (Slovensko) a hore Sacha Treille (Francúzsko) v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Francúzsko v Helsinkách 3. mája 2013. Foto: TASR/Martin Baumann
V prípade, že sa nám nedarí, môžeme presilovky využiť inak: „No zápas už asi neotočíme a tak si môžu chlapci zahrať z chuti hokej a nacvičiť si nejaké presilovky.“ Sú totiž aj také zápasy, počas ktorých „to vyzerá tak, že tento zápas skončí skôr neskôr ako skôr.“

A múdrosť na záver: Keď prehráme, treba do ďalšieho zápasu zmeniť stratégiu. Napríklad takto: „Musíme dať nabudúce viac gólov ako súper, inak prehráme.“

Pozrite si video, ako sa fínsky komentátor tešil z našich gólov.



P.S.: Niekedy je lepšie hokej počúvať ako pozerať, potvrdí to aj Jozef Jarkovský: „Koniec druhej tretiny. Vážení poslucháči, buďte radi, že toto len počúvate, lebo dívať sa na to ozaj nedá.“

Komentáre