Život
Žijeme hokejom: To najlepšie, čo kedy komentátori povedali
, 14. mája 2013 6:00
Na snímke smutní slovenskí hokejisti po prehre 1:3 v zápase B-skupiny Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Rusko v Helsinkách 12. mája 2013. Foto: TASR/Martin BaumannKeď sa dostanú bližšie k bránke
Emócie začnú rásť už v momente, keď náš súper prejde za čiaru. Za ktorú? To je otázne: „Ruskí hokejisti prefrčali cez modrú čiaru. Teda cez červenú, ktorá je pri modrej.“
Na snímke dole Andrej Sekera (Slovensko) a hore Sacha Treille (Francúzsko) v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Francúzsko v Helsinkách 3. mája 2013. Foto: TASR/Martin BaumannA dokonca sa môže stať aj to, že si pomýlime, kto vlastne strieľal. Ako keď Ivan Niňaj zakričal: „Škoda!“ pri nevyužitej šanci Čechov.
Derieme sa dopredu
O puk treba zabojovať, aby sme mohli ísť dopredu. Nie vždy to však vyzerá tak, že hokejisti bojujú o puk. „Bondra bojuje o puk v rohu klziska. Vyzerá to, ako keby okopával zemiaky.“ Iní však s pukom dokážu prejsť s väčšou ľahkosťou: „Stümpel prechádza opäť lotyšskou obranou ako cez turnikety v metre.“
Slovenský hokejista Tomáš Záborský v zápase B-skupiny Slovensko - Nemecko na hokejových majstrovstvách sveta v Štokholme a Helsinkách, 6. mája 2013 vo fínskej metropole Helsinki. Foto: TASR/Martin BaumannA je tam!
Najväčšie emócie pri hokeji môže poskytnúť moment, kedy sa puk ocitne v bránke. Najlepšie si ponadávame vtedy, keď skončí v našej aj napriek tomu, že sa nám celkom darí. Vtedy sa dá zareagovať aj takto: „Robíme si s Rusmi, čo chceme... A dostávame druhý gól.“
V situácii, kedy dostaneme gól, by sme sa mali postaviť na nohy a vyraziť dopredu. Niekedy sa však stane niečo, čo nám v tom zabráni: „Môžeme ísť dopredu, no nemáme puk,“ vyšlo raz z úst Ivana Niňaja. Ono sa to naozaj môže stať, potvrdí to aj komentátor Matej Hajko: „Bartoš teraz predviedol peknú kľučku a ide dopredu. Ale puk zabudol za sebou.“ A čo má bez neho robiť? To by mu poradil ďalší komentátor: „Pokúsil sa preniesť puk do útočného pásma, ale stratil ho. No a bez puku sa hrá ťažko.“
Na snímke vpravo brankár Rastislav Staňa, vľavo Peter Ölvecký (Slovensko) a uprostred Felix Schutz (Nemecko) v zápase B-skupiny Slovensko - Nemecko na hokejových majstrovstvách sveta v Štokholme a Helsinkách, 6. mája 2013 vo fínskej metropole Helsinki. Foto: TASR/Martin BaumannKeď niečo nechytí brankár, mohla by teoreticky pomôcť samotná bránka: „Puk zastavila až kovová konštrukcia z umelej hmoty.“ Vtedy sa môže na prvý pohľad zdať, že padol gól, aj keď nepadol: „Bielorusi nedali gól, hoci ho takmer dali.“ Prípadne sa to dá zhodnotiť slovami: „Tesne vedľa, ale netrafil.“
Na snímke vľavo Tomas Vanek (Rakúsko) strieľa rozhodujúci gól zápasu a vpravo prekonaný brankár Rastislav Staňa (Slovensko) v zápase B-skupiny Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Rakúsko v Helsinkách 10. mája 2013. Foto: TASR/Martin BaumannKeď hráme presilovku... Teda oslabenie
„Skončila sa naša presilovka, teda oslabenie a už hráme ďalšie.“ To sa môže hocikedy stať, že je toho jednoducho veľa. A počas oslabenia si treba dávať pozor: „Fíni hrajú presilovku, ale naši chlapci ju hrajú dobre. Puk držíme ďaleko od našej brány a dostávame gól.“
V takých momentoch, keď je našich hráčov na ľade menej ako protivníkov, „čas ide pomalšie ako zúfalec plávajúci v mede.“
Na snímke dole Andrej Sekera (Slovensko) a hore Sacha Treille (Francúzsko) v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji Slovensko - Francúzsko v Helsinkách 3. mája 2013. Foto: TASR/Martin BaumannA múdrosť na záver: Keď prehráme, treba do ďalšieho zápasu zmeniť stratégiu. Napríklad takto: „Musíme dať nabudúce viac gólov ako súper, inak prehráme.“
Pozrite si video, ako sa fínsky komentátor tešil z našich gólov.
P.S.: Niekedy je lepšie hokej počúvať ako pozerať, potvrdí to aj Jozef Jarkovský: „Koniec druhej tretiny. Vážení poslucháči, buďte radi, že toto len počúvate, lebo dívať sa na to ozaj nedá.“









