Život

Highlighty týždňa: Hrozí kvôli Sýrii tretia svetová vojna?

"Chemický útok v Sýrii je momentálne asi najsledovanejšou udalosťou na svete. Zapája sa do toho OSN aj viaceré silné krajiny."

, 2. septembra 2013 12:00 Všetko sa to začalo ešte 21. augusta. Vtedy došlo v Sýrii na východnom okraji Damasku k chemickému útoku, hovorilo sa o tisícke obetí. Kto za tým stojí? Sýrska vláda tvrdila, že povstalci. Povstalci to však popreli. Sýrska opozícia zase obvinila armádu prezidenta Bašára Asada. Tí však tiež akékoľvek použitie chemických zbraní popreli. Kto je teda vinným? Túto otázku sa snaží vyriešiť celý svet. Do problému sa zapájajú rôzne mocnosti a bežných ľudí po celom svete napadá už aj myšlienka tretej svetovej vojny.

Vstup OSN nebol istý

Už deň na to sa objavila informácia, že Bezpečnostná rada OSN chce chemický útok riadne objasniť. "Existuje silné znepokojenie medzi členmi rady ohľadne obvinení a panuje všeobecný pocit, že sa musí objasniť, čo sa stalo. Situácia sa musí pozorne sledovať," informovala po mimoriadnom zasadnutí bezpečnostnej rady argentínska veľvyslankyňa pri OSN María Cristina Percevalová.

Na stranu OSN, teda za riadne prešetrenie prípadu, sa okamžite postavili USA, Británia, Francúzsko a ďalšie krajiny, avšak Rusko a Čína boli proti. Začali sa vytvárať dva protichodné bloky?

Kto je na koho strane?

Mocnosti sa začali postupne k útoku vyjadrovať. Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius sa 24. augusta vyjadril jasne: "Všetky informácie, ktoré máme k dispozícii, naznačujú, že v Sýrii pri Damasku došlo k chemickej masakre a že za ňou stál režim (sýrskeho prezidenta) Bašára Asada," povedal Fabius. Útok bol "tak vážny", že si vyžiadal "silnú reakciu", dodal.

Ešte v ten istý deň sa americké námorné sily v Stredomorí začali presúvať bližšie k brehom Sýrie. Americká administratíva vtedy zvažovala reakciu na podozrenia o použití chemických zbraní armádou vernou sýrskemu prezidentovi. USA teda svoj názor vyjadrili jasne.

Menej jasné to bolo s Iránom. Iránska vláda je jedným z hlavných podporovateľov režimu Bašára Asada. Iránsky minister zahraničných vecí obvinil z útoku povstalcov. Mohlo by sa zdať, že Irán je na strane Sýrie. No potom sa k problému vyjadril nový iránsky prezident Hasan Rúhání, ktorý odsúdil použitie chemických zbraní v Sýrii a hoci sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu, jeho výrok bol mierne protirečivý od postoja vlády.

Poprední ministri izraelského kabinetu nazvali tento konflikt „hrozným zločinom“ a tvrdili, že na čelo odvetnej akcie by sa mali postaviť Spojené štáty americké. Premiér Benjamin Netanjahu povedal na obvyklom nedeľnom zasadaní svojho kabinetu, že "táto situácia nemôže pokračovať".

OSN – vstup povolený

Aj keď to pre OSN najprv nevyzeralo ružovo, nakoniec im Sýria povolila vstup na miesto chemického útoku, aby to prešetrili. Krátko na to, ako OSN vypustilo informáciu, že Sýria vstup povolila, sa k celej situácii vyjadrilo Rusko.

Ruský rezort diplomacie vo svojom vyhlásení "znova rozhodne" vyzval všetkých, ktorí sa expertom OSN "snažia vnútiť výsledky vyšetrovania a hovoria o možnosti použiť voči Sýrii silu, aby boli rozvážni a nedopustili sa tragických chýb".

Použije sa vojenská sila? A zúčastní sa toho Slovensko?

Podľa predstaviteľov USA je nepopierateľné, že chemické zbrane použila sýrska vláda. Prezident Barack Obama a jeho spolupracovníci podľa hovorcu Bieleho domu začali posudzovať možnosti, ako reagovať na toto konkrétne porušenie medzinárodných noriem - zakázané použitie chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu. Medzi zvažovanými možnosťami je vojenská reakcia.

Chceli však najprv získať medzinárodnú podporu. Preto Obama hovoril s britským premiérom Davidom Cameronom, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a austrálskym premiérom Kevinom Ruddom. Všetky tieto mocnosti si myslia, že chemický útok spískal režim sýrskeho prezidenta.

Ak by sa použila vojenská sila, je dosť pravdepodobné, že sa toho zúčastní aj Slovensko. "Pôjde o to, kto tento zásah urobí a či to budú USA. Ak by sa zásah uskutočnil, pravdepodobne by šiel pod hlavičkou regionálnej organizácie, ktorá by mohla obísť neexistujúci mandát Bezpečnostnej rady OSN, čo je možné podľa článku 52 charty. V tom prípade by sa zrejme na stranu USA pridali aj ostatné členské krajiny NATO," uviedol bezpečnostný analytik Ivo Samson. Ako dodal, okrem bloku Rusko - Irán existuje celosvetová požiadavka na intervenciu v Sýrii.

Samson pripomenul, že ak by bol vojenský zásah formou bezletovej zóny, leteckých útokov alebo námornej blokády, na to Slovensko nemá prostriedky. "Ak by prišlo k peacekeepingu, to znamená k operácii na udržanie mieru, ak by NATO vyslalo podobne ako v Afganistane či v Iraku svoje jednotky, v tom prípade je predstaviteľné, že by sa Slovensko zapojilo úmerne svojim možnostiam. Má odmínovačov, má ženistov, tím lekárov," uviedol bezpečnostný analytik.

Kto je proti?

Proti vojenskému zásahu v Sýrii naďalej ostáva Rusko. Predseda ruskej Štátnej dumy Sergej Naryškin sa vyjadril, že vojenský zásah v Sýrii neukončí krízu v tejto krajine: bude mať za následok veľké obete na civilistoch a poškodí aj prácu OSN v tejto oblasti a celé medzinárodné spoločenstvo.

Pred zahraničnou vojenskou intervenciou varoval aj Irán, podľa ktorého by vojenský konflikt zachvátil celý blízkovýchodný región.

Ako to celé dopadne, sa ešte ukáže. "Po dôkladnom zvážení som sa rozhodol, že Spojené štáty by mali podniknúť vojenskú akciu proti sýrskym cieľom," povedal Obama vo svojom prejave. Jeho stanovisko podporil britský premiér David Cameron. Predstaviteľ francúzskej prezidentskej kancelárie povedal, že Francúzsko počká na rokovanie amerického Kongresu a francúzskeho parlamentu k Sýrii, kým rozhodne o vojenskej intervencii.

Na opačnej strane však stojí Rusko, Putin vyzval na neútočenie. Na margo útoku povedal, že bol provokáciou zo strany "tých, ktorí chcú vtiahnuť ďalšie krajiny do sýrskeho konfliktu a chcú získať podporu mocných členov medzinárodnej arény, najmä Spojených štátov".

Komentáre