Život
Aj hazardné hry majú svoju históriu
Danka Šoporová, 15. februára 2013 6:00Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Odpoveď na túto otázku je celkom šokujúca. Hazardnými hrami. Presne to nasvedčujú najnovšie archeologické výskumy, ktoré objavili predmety z psích kostí až nápadne pripomínajúce dnešné kocky. Kolíska hazardu
Samotný pôvod slova hazard treba hľadať v arabčine, kde termín „az-zahr“ znamená v preklade práve kocky. A pri nich ešte chvíľu ostaneme. Výnosy z kociek totiž predstavovali významný podiel peňazí do štátnej pokladnice už v starovekom Ríme. S touto ríšou je navždy spätý i rímsky krutovládca, cisár Nero. Ten neváhal na uspokojenie svojej hráčskej vášne vsádzať skutočne obdivuhodné cifry. Pri nesprávnom hode kocky dokázal behom minúty prehrať obnos zahŕňajúci ročný žold štyroch stoviek vlastných vojakov. Celkom slušne mu však dokázali konkurovať panovníci v starovekej Číne, ochotní riskovať rovno celú zem.
Zábava a peniaze v jednom
Panovník Commodus, nasledovník cisára Nera, samotné hazardné hry, ako aj ich atmosféru, ešte o kúsok vylepšil. Vo svojom paláci zriadil rovno celé kasíno a nevestinec. V hrách sa mu darilo natoľko, že vďaka zisku financoval značnú časť upadajúceho štátneho režimu. Inšpiroval tak i ďalších európskych vládcov, pričom samotné kocky postupne prechádzali istým progresom. K pojmu hazardné hry sa časom pridružili stále nové a premyslenejšie zábavky. Od nich bol už len krôčik k výherným automatom a vlastne i k situácií, v akej sa zábavný priemysel nachádza v súčasnosti.
Relax pre zákazníkov
S úmyslom zabaviť sa bol zostrojený aj vôbec prvý herný automat z rúk Američana Charlesa Feya. Ten ako vynaliezavý automechanik hľadal formu rozptýlenia pre svojich klientov počas opravy áut. Netrvalo dlho a z jeho automatu „The Liberty Bell“ sa stal razom obrovský hit. Myšlienka výherných automatov nadchla i amerického gangstera Bugsy Siegela, ktorý nimi vybavil svoje kasíno Flamingo v Las Vegas. Potreboval predsa rozptýliť milenky a manželky hazardných hráčov.
Zakázať či nie?
V prípade zákazu hazardných hier ide tak povediac o začarovaný kruh. Už v roku 1910 bol hazard považovaný za ťažký zločin, no snaha o jeho zastavenie skončila neúspechom. Každá reštrikcia okamžite spustila lavínu nelegálnych a nekontrolovateľných hier, z ktorých štát nezískal žiadnu finančnú injekciu vyčíslenú na milióny. A tak je tomu dodnes.
Isté pokusy o jeho obmedzenie sa ale v minulosti predsa len objavili. S vôbec prvým prišiel rímsky cisár Augustus. Ten akékoľvek hazardné chúťky toleroval výlučne v období týždňa trvajúcich osláv boha Saturna, čiže pred príchodom kresťanstva obdobou dnešných Vianoc.