Život
Fotografie, ktoré obleteli svet. Niektoré majú slovenský rukopis
, 8. augusta 2013 6:00 Foto:
Urobiť fotografickú snímku v dnešnej dobe nie je veľký problém, postačí nám na to obyčajný telefón, ktorý má fotoaparát, žiadna veda. Dôležitá však je jej výpovedná hodnota. Zachytiť moment, ktorý sa vryje do pamäti nielen pamätníkom, ale aj mnohým generáciám po nich, nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad vzdá. No či už ide o profesionálov alebo amatérov, náhodu alebo zámer, niektoré snímky svojím dokumentačným profilom či posolstvom pretrvali do dnes. Každý bez rozdielu národnosti ich vie zaradiť do obdobia, kam patria. Pozrite sa spolu s nami na jedny z najznámejších fotografii na svete. Slovák na najznámejšej fotografii 20. storočia
Hospodárska kríza v 20. rokoch minulého storočia donútila k masovým migráciam. Výnimkou nebola ani 1. ČSR. Ľudia odchádzali za prácou hlavne na americký kontinent. Zamestnávali sa v baniach, na farmách alebo na stavbách. O tom, že napríklad taký GE Building Rockefeller center vznikal aj z potu slovenských rúk, už nie je žiadnym tajomstvom. Svedčí o tom aj jedna z najslávnejších fotografií 20. storočia, ktorá znázorňuje robotníkov, ako sedia v 200-metrovej výške a obedujú. Ak si všimnete úplne vpravo muža s fľaškou v ruke, tak ide o Slováka Gusta Popoviča, ktorý ako tisíce iných Slovákov odišli za prácou za more. Snímka s asi najznámejším Slovákom obletela svet. Visí v tisíckach domácností na stenách v podobe plagátu alebo obrazu.
Foto: TASR
Autorstvo fotografie sa pripisuje Charlesovi C. Ebbetsovi. Obraz navodzuje dojem, že robotníci sedia nad dvestometrovou priepasťou, pravdou však je, že ide o trik. Muži sedia nad 68. poschodím iba pár metrov nad podlahou. Fotografia vznikla 20. septembra 1932, mesiac pred dokončením centra. O pár dni nato, 2. októbra sa objavila v New York Herald Tribune. Negatív vlastní spoločnosť Corbis, ktorá prednedávnom prišla s tvrdením, že autorom snímky nie je Charles C. Ebbets. Fotografia oslávi v septembri svoje 81. výročie.Slovák, ktorý sa stal symbolom hrdinstva
2. sv. vojna sa pomaly chýli ku koncu a spojenecké vojská zvádzajú ťažké boje takmer na všetkých kontinentoch. Je február 1945 a Američania vedú na ostrove Iwo Jima jeden z najťažších bojov v Tichomorí proti Japonsku počas 2. sv. vojny. Na ostrove, ktorý mal rozlohu iba 12 km2, zomrelo 21 844 japonských vojakov a 6800 amerických vojakov. Medzi americkými obeťami bol aj pôvodom Slovák Michal Strank. V hodnosti seržant viedol jednotku, ktorá vztyčovala americkú vlajku na hore Suribači. Tento moment zachytil fotograf Associated Press Joe Rosenthal.
Foto: TASR
Fotografia sa stala symbolom odvahy. Fotograf dostal za snímku Pulitzerovu cenu. Fotografia bola exponovaná ešte v ten istý deň. Záber trval 1/400. Pamätník bojov na Iwojime v rovnakej podobe, ako je fotografia, stojí vo Washingtone neďaleko Arlingtonského národného cintorína. Pamätný moment zvečnili i na poštovej známke, ktorú vydali 11.júla 1945 v USA. Bola to pocta víťazstvu amerických vojakov na bojiskách druhej svetovej vojny. Michal Strank padol 1.marca 1945 po zásahu šrapnelom z americkej lode, keď do piesku kreslil náčrt novej akcie.Fotografia, ktorá nesie posolstvo hrôzy vojny vo Vietname
Vojna vo Vietname v rokoch 1964 až 1975 bola jednou z najstrašnejších po skončení 2. sv. vojny. Len Američania prišli o vyše 58 tisíc vojakov. Počet civilných obetí nie je nikde zverejnený. Je však nepopierateľným faktom, že obyčajní ľudia si vytrpeli najviac, či zo strany Vietkongu, ktorí využívali civilistov ako živé štíty, alebo zo strany Američanov.
Známa je najmä masakra v dedine My Lai 16. marca 1968. Američania vkročili do dediny na rutinnú kontrolu. Veliteľ americkej jednotky následne prikázal svojim mužom zaútočiť na civilistov, masaker neprežilo asi 350 až 500 civilistov.
Foto: TASR
O hrôzach vietnamskej vojny však podáva najväčšie svedectvo snímka fotoreportéra Nicka Uta z Associated Press. Vtedy 21-ročný Nick zachytil 9-ročné dievčatko, ako nahé spolu s ďalšími deťmi uteká z dediny, ktorú zasiahol napalm. Dievčatko utrpelo mnohopočetné popáleniny, ale reportérovi sa ju podarilo zachrániť. Fotografia sa stala slávnou, získala Pulitzerovu cenu a 8. júna oslávila 41 rokov. Dievčatku menom Kim Phuc neskôr pomohla dostať sa na vyšetrenia do zahraničia. A tiež jej pomohla emigrovať z Vietnamu. Momentálne žije v Amerike. Nick Ut pracuje stále v AP. Kennedy a jeho syn pod stolom v Oválnej pracovni
J. F. Kennedy bol 35. prezidentom Spojených štátov. Hneď od začiatku, ako sa ujal funkcie, začal riešiť dozvuky hospodárskej krízy z rokov 1960/1961. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva. V zahraničnej politike sa Kennedy snažil o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR.
V súkromí, aspoň navonok, Kennedy vždy vystupoval ako vzorná hlava rodiny. Svedčí o tom aj fotografia, ktorá vznikla mesiac predtým, ako bol naňho spáchaný atentát. Znázorňuje rodinnú idylku. Kennedy mladší sa skrýva pod stolom v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Foto: TASR
J. F. Kennedy zahynul pri atentáte 22. november 1963 v Dallase cestou na letisko na Dealey Plaza. Údajný vrah Lee Harvey Oswald naň mal vystreliť dve rany z pušky. Či bol skutočným atentátnikom, sa asi nedozvieme. Oswalda totiž hneď po čine zabil Jack Ruby, ktorý čin ospravedlnil tým, že chcel pomstiť prezidentovu smrť. J. F. Kennedy zomrel v miestnej nemocnici polhodinu po atentáte.Jednu z najznámejších fotografii 20. storočia vytvoril i Slovák
Dubčeková alebo Pražská jar dala Čechom a Slovákom nádej na slobodu a demokraciu. No invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 šmahom ruky všetko zmarila. Zúfalstvo, sklamanie a strach zachytávajú mnohé dobové fotografie, jedna z nich je však špecifická. Vyjadruje všetky popísané emócie a volá sa "Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom". Vzišla z rúk novinárskeho fotografa Ladislava Bielika, ktorý tento moment zachytil v Bratislave na Šafárikovom námestí. Autor túto snímku spolu s ďalšími ukryl v kufri a našiel ich až jeho syn, tak isto novinár Peter Bielik oveľa neskôr po otcovej smrti v roku 1989. (Ladislav Bielik zomrel v roku 1984 v Budapešti pri automobilových pretekoch).
Foto: TASR
Fotografia muža pred tankom bola v roku 1968 zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo a často je prirovnávaná k fotografii Tank man. Neskôr túto snímku opakovane vyberali do renomovaných súborov najlepších fotografií 20. storočia. Fotografia sa stala i predmetom súdneho sporu, ktorý sa viedol medzi rodinou Bielikovcov a Nemeckou tlačovou agentúrou DPA. Rodina nakoniec spor o autorské práva vyhrala.