Život

Emocionálna záhrada je rodinná hra, v ktorej nikto neprehráva

"Autorkou hry, ktorej cieľom je precítiť, pochopiť i vyjadriť svoje emócie v interakcii rodičov a detí je autorka detských kníh Iryna Zelyk."

TASR/Webmagazin.sk, 8. decembra 2020 15:08

Hra motivuje deti s pomocou rodičov a ilustrovaných kartičiek rozprávať o svojich pocitoch. Foto: Emocionálna záhrada

Emocionálna záhrada je hra, v ktorej nejde o súťaživosť, nie sú v nej jasné stanovené pravidlá, nikto nevyhráva ani neprehráva. Hra má pomocou 50 krásne ilustrovaných kartičiek od výtvarníčky Viktorie Radushynskej inšpirovať a povzbudiť deti k tomu, aby vedeli hovoriť o svojich pocitoch, vyjadriť, čo v rôznych situáciách zažívajú, ako sa cítia, aby dokázali svoje emócie prijať a spracovať. Je to hra pre celé rodiny, kde rodič by mal byť akýmsi sprievodcom a pomohol dieťaťu pochopiť svoje emócie a priblížiť mu aj tie svoje.

Hra podporuje vývoj EQ, posilňuje a rozvíja emocionálne zdravie detí aj rodičov, inšpiruje ku vzájomnej komunikácii a porozumeniu. Vytvára priestor na rozhovory, zdôverenie sa, smiech aj objatia. Utužuje tak vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi a deťmi.

Foto: Emocionálna záhrada

„Pocity sú absolútne prirodzenou súčasťou človeka. Deti, tak isto ako aj dospelí, zažívajú množstvo rôznych pocitov. Na rozdiel od nás však svojim emóciám samy nerozumejú. Úlohou nás rodičov je vytvoriť pre deti prostredie, v ktorom budú môcť slobodne a bez strachu hovoriť o hocijakom svojom pocite a v ktorom budú môcť svoje pocity spoznať a naplno prežiť. Zároveň im potrebujeme pomôcť naučiť sa, ako sa s nimi vysporiadať; ako ich udržať v určitých prirodzených mantineloch. Vyžaduje si to otvorené srdce a rešpektujúcu komunikáciu. Myslím, že hra o pocitoch môže byť dobrým pomocníkom v živote každej rodiny,“ hovorí Iryna Zelyk, autorka ktorá si získala srdcia detí a najmä ich rodičov na celom Slovensku knihami Ja a pánko hnev, Ľúbim Ťa, či Kto je rýchlejší.

Autorka detských kníh a hry Emocionálna záhrada so svojou dcérou. Foto: Dereck Hard/Red Bull Livin

Myšlienka napísať hru vznikla opäť raz u nás doma, potom ako som vymyslela istý rituál, ktorý sa deťom veľmi páčil. Sadli sme si do kruhu, stíšili sa, pozorovali svoje dýchanie a rozmýšľali, za čo sme v ten deň vďační. A potom sme sa pozreli každý do svojho vnútra a rozprávali si navzájom, aké farby tam vidíme. Bol to taký príjemne strávený čas so sebou a zároveň spoločný s rodinou, krásny a úprimný. Zaujímavé na tom bolo aj to, že potom, ako sme si rozprávali o farbách, vždy nasledovala zaujímavá debata o pocitoch a zážitkoch. Pamätám si, že zrazu začal syn rozprávať o situácii zo školy, o ktorú sa s nami nikdy predtým nepodelil. A vtedy mi v hlave skrsol nápad napísať hru o pocitoch, ktorá spojí rodinu, sprítomní lásku a otvorí priestor na úprimnú komunikáciu o tom, ako sa cítime a čo vo svojom vnútri nosíme. Hru, v ktorej sa nesúťaží a nikto nie je najlepší, ale každý je sám sebou, Dodáva Iryna Zelyk.