Život

Druhá časť knihy Gorily v podsvetí: Boss je mŕtvy, nech žije nový!

"Prinášame vám druhú časť knihy Gorily v podsvetí, kde sa dozviete viac o kauze kyselinári. "

Webmagazin.sk, 26. novembra 2012 13:00 Ak si chcete prečítať najprv prvú časť, nájdete ju tu: Čítajte na pokračovanie Gorily v podsvetí od Gustáva Murína

MILAN HOLÁŇ: BOSS JE MŔTVY, NECH ŽIJE NOVÝ!

O tom, že Milan Holáň alias Gorila bol viac strašiakom, ktorý precenil svoju pozíciu i silu udržať ju, než hlavou veľkých mafiánskych obchodov, svedčí, že po jeho smrti sa Žiline ani veľmi neuľavilo. V „Slotove“ či na „Pobreží slotoviny“ (ako mesto nazývali za primátorovania Jána Slotu) za tri roky došlo takmer k dvadsiatke bombových útokov s rukopisom podsvetia. Preto dostalo aj ďalšiu prezývku – Danubitové mesto.

K najkrvavejšiemu výbuchu uprostred mesta pod Dubňom došlo 9. júla 1998 dopoludnia na parkovisku pri Hurbanovej ulici. Zmätok po výbuchu znásobili ešte desiatky tisíckorunových bankoviek lietajúcich vo vzduchu. Ako neskôr vyplynulo z vyšetrovania, patrili celkom nevinnej manželskej dvojici, ktorá si len chvíľu pred osudnou explóziou vyzdvihla v blízkej banke 107 000 korún (3 553 eur) na dovolenku v Anglicku. Policajtom sa podarilo pozbierať len 93 000 korún (3 087 eur), náhodní okoloidúci nedbali na to, že lovia „z neba spadnuté“ peniaze uprostred krvi a rozbitého skla. Žena (43) prišla o život hneď, muž (46) podľahol ťažkým zraneniam v nemocnici. K žene po výbuchu priskočil náhodou okoloidúci rodinný známy a ešte sa s ňou rozprával. „Naklonil sa nad ňu, videl, ako jej posledná slza spadla na asfalt a bolo po nej,“ s plačom si po rokoch pre Nový Čas spomenul otec smrteľne zranenej ženy. Posádka dodávky, ktorá išla náhodou okolo, našťastie vyviazla len s ľahkými škrabancami. Najhroznejší pohľad bol na neznámeho mladíka (21), ktorému výbuch odtrhol všetky končatiny. Ten zanechal okrem veľkých škôd aj dva metre široký a pol metra hlboký kráter. V okamihu odpálenia nálože mladík práve pristúpil k telefónnej búdke a začal telefonovať. Jeho odtrhnuté prsty našli zaborené v omietke steny.

Ešte horší než Gorila?

O Františkovi Salingerovi s prezývkou Malý Fero sa hovorilo v prípade pokusov o likvidáciu prvého žilinského mafiánskeho bossa Gorilu. Ale polícia mu toho pripisuje oveľa viac – podľa pôvodných obvinení má na svedomí 9 ľudských životov, rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť a sexuálne zneužitie maloletej. Za dva nekrvavé typy kriminality už bol neprávomocne odsúdený na osem rokov väzenia.

...
V apríli 2010 Salingera obvinili zo všeobecného ohrozenia. Koloman Weiss (46), Gabriela Weisová (43) a Peter Kovalčík (21) zomreli pri výbuchu telefónnej búdky v júli 1998.

A teraz po poriadku

Vysvetlenie najkrvavejšieho činu tej divokej doby nebolo ľahké. Na teroristický útok bol nelogicky „slabý“, keďže v blízkosti pešej zóny a obchodného domu mohol výbuch spôsobiť ďaleko väčší masaker medzi ľuďmi. O peniaze tiež nešlo, veď lietali vo vzduchu. Jediným zmysluplným terčom ostal teda neznámy mladík. Jeho smrť mohlo spôsobiť nástražné zariadenie pod telefónnou búdkou, ale to je veľmi málo pravdepodobné miesto na útok proti konkrétnej osobe. Na ten sa používajú buď autá obete, alebo miesta, ktorým sa nemôžu vyhnúť – napríklad vchod do domu či do obľúbenej reštaurácie. Napriek všetkému však niektoré nečakané svedectvá proti Salingerovi mali ukazovať na cielený atentát v rámci konkurenčného boja mafiánskych skupín. Podľa nich človek, proti ktorému bol útok naplánovaný, síce prišiel na miesto, ale výbušninu sa nepodarilo odpáliť. Nálož kombinovaná z danubitu a plastickej trhaviny v množstve 4,3 až 4,5 kg bola umiestnená 50 cm od steny budovy na zemi. Na odpálenie slúžil diaľkový ovládač obdobného typu ako u leteckých modelov. Vybuchla vraj neskôr, ako bolo v pláne.

Najväčšmi znetvorené bolo telo mladíka, ktorý mal v okamihu explózie pri nohách kufrík. Jedna z vyšetrovacích hypotéz teda vychádzala z podozrenia, že sa stal obeťou vlastnej neopatrnosti, keď niesol smrť niekomu inému. Žilina totiž bola vraj tak často „bombodrómom“ preto, lebo tu bola skupina špecialistov bývalej československej armády, prieskumníkov a pyrotechnikov, ktorí zarábali na tom, že predávali svoju schopnosť urobiť z mierumilovnej ulice či námestia bojisko. Podľa budapeštianskych novín Kurier práve na to mal týždeň pred výbuchom telefónnej búdky v Žiline doplatiť známy maďarský mafiánsky boss (a zároveň spolupracovník polície) Tamás Boros. Ten prišiel o život tak, že keď nasadal do svojho opancierovaného auta, vo vedľajšom zaparkovanom Fiate 500 vybuchlo osem kilogramov TNT a rozmetalo jeho hriešne mafiánske telo po celej ulici. Mladý muž, ktorý kúpil na falošné doklady tento poľský Fiat 500, bol údajne práve ten, kto doplatil na podobný nástroj pomsty pri náhodnom výbuchu za bieleho dňa uprostred Žiliny. Ako vysvitlo z neskoršieho vyšetrovania, v okamihu výbuchu volal do Bratislavy bývalému zamestnancovi ministerstva vnútra, u ktorého našli počas domovej prehliadky množstvo výbušnín. Podľa všetkého sa mladík volal Jozef Homola a mal byť členom Roháčovej skupiny špecializovanej na bombové útoky.

Dedičstvo po Tigrovi

V 90. rokoch sa mafiánski bossovia na Slovensku veľmi dobre poznali, mnohí úzko spolupracovali. Peter „Tiger“ Novotný z Partizánskeho bol známy tým, že ako prvý začal s chovom tigrov. Po jeho smrti z rúk Černáka, tiež nadšeného chovateľa tigrov, ich mal prevziať Salinger. Ale neuspokojil sa len s tým. V pozostalosti po Tigrovi Novotnom bol aj dvojdom pri Bánovciach nad Bebravou, ktorý vlastnil prostredníctvom bieleho koňa Františka Brisudu (43). Tomu mal požičať peniaze. Brisuda vlastnil obchody s potravinami. V apríli 1997 zorganizoval Salinger jeho fyzickú likvidáciu. Rastislav Šitta, známy z kauzy Kyselinári, spolu s dnes už nebohým Jánom Račkovičom vylákali Brisudu na stretnutie v reštaurácii Rybárska bašta v Bánovciach nad Bebravou pod zámienkou, že majú preňho na predaj nákladné auto Avia. Išli mu ju ukázať a Brisuda ich nasledoval vo svojom aute Audi 100. Šitta a ďalší muži maskovaní kuklami ho pri tom prepadli, odvliekli na neznáme miesto a zabili. Obžaloba Salingera stojí na výpovedi svedkov, ktorí boli pri Brisudovom prevoze autom. Záujem o jeho dom potvrdzuje aj zmena vlastníckeho vkladu k tejto nehnuteľnosti v katastri. Telo Jána Račkoviča, ktorý mal byť jedným z aktérov vraždy, vykopali v roku 2009 v obci Divina pri Žiline. Rastislav Šitta je za kauzu Kyselinári odsúdený na doživotie.

Ďalšie vraždy na krku

Štefan Gažúr (27) bol konateľom troch firiem, ktoré boli úzko prepojené s ďalšou firmou, kde bol konateľom iný muž (25). Štefan Gažúr tak zrejme patril do skupiny bielych koní. Tieto firmy vystavovali fiktívne faktúry a daňové priznania k DPH. Peniaze z účtov vyberali a odovzdávali Františkovi Salingerovi. Z Gažúrovej vraždy polícia obvinila Salingera. Prokurátor tvrdí, že motívom vraždy bola snaha zabrániť Gažúrovej výpovedi na polícii, kde mal prezradiť páchateľov podvodu. Na jeseň 1997 vylákali Gažúra na benzínku v Ružomberku a dali mu uspávací prostriedok do piva. Omámenú obeť previezli do Strečna, kde ho obžalovaný vytiahol z auta a strelil mu do hlavy a hrude. Telo uložili do vykopaného hrobu neďaleko Váhu, kde ho našli kriminalisti o desať rokov v auguste 2007. Na zakrytie vraždy poslali príbuzným vraj od neho pohľadnicu, ktorá im prišla z Prahy v čase, keď bol už podľa polície mŕtvy. Spolupáchateľov polícia neobvinila, len Salingera. Pojednávanie rozdelili na dve časti, najskôr vraždu, potom ekonomickú časť prípadu. Obžaloba vychádzala z výpovedí dvoch kľúčových svedkov, z ktorých jeden je Salingerov nevlastný strýko. Druhý z týchto svedkov počas vyšetrovania niekoľkokrát zmenil výpoveď. Obžalobe mali pomôcť aj dvaja utajení svedkovia Hugo a Adam, ktorí sa o vražde dozvedeli z počutia.

Milan Daníška (29) bol tiež nepohodlným svedkom, ktorý mal proti Salingerovi vypovedať v prípadoch týkajúcich sa krádeže kamiónov. Expolicajta priviedli na jar 1999 do rodinného domu v obci Divinka, v pivnici mu zviazali ruky a nohy, ústa prelepili páskou. Tak ho nechali niekoľko dní, potom ho mladší z dvojice únoscov zastrelil nelegálne držanou zbraňou. Telo previezli k vodnému dielu a uložili do vopred vykopanej jamy.

Pri explózii auta s policajtom Miroslavom Hlinicom (28) v apríli 1997 mal Salingerovi pomáhať Pavol Chupáč (36), ktorý na miesto činu doviezol ešte ďalšiu osobu...

V čase najvyšších aktivít údajného bossa Salingera zmizli ďalší jemu blízki kumpáni, ktorých prípady polícia zatiaľ nevyriešila:

František Lauko (33) – Mal vypovedať na súde proti Salingerovi, ktorý bol obžalovaný z lúpeže. Vďaka listu, ktorý Lauko napísal, lúpež prekvalifikovali na krádež, za ktorú hrozí nižší trest. Zatykač na Lauka vydal súd v júli 2003, keď neprišiel na pojednávanie, kde mal vypovedať, a miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť.

Marián Sihlovec (37) z Rajca – Je nezvestný od decembra 1997. Mal živnosť, no príbuzní o jeho podnikaní nič nevedia. Naposledy ho videli u brata, bol si tam vypýtať náboje a s ďalšími ľuďmi odišiel autom preč. Kamarátil sa so Salingerom a Šittom.

Ján Vysoký (37) z Rajca – Spolu s bratom vlastnili pohrebníctvo. V roku 1995 naňho vydal prešovský súd zatykač a o tri roky neskôr sa tiež pre vydieranie začal oňho zaujímať aj námestovský súd. Bol Salingerov kamarát a poznal aj Šittu.

Salinger – boss, ktorý nebossoval?

Všetky tieto obvinenia znejú hrozivo, ale Salinger ani po rokoch súdov nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin.

V prípade Brisuda špeciálny prokurátor zrušil obvinenie, keďže sa nenašli dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne nasvedčovali, že za vraždou je Salinger.

V prípade Daníšku kriminalisti hľadali jeho pozostatky pri Vodnom diele Žilina. Lokalita sa však rokmi zmenila a ťažký terén nádrže im robil problémy. Našli kostrové pozostatky, podľa expertízy však neboli ľudské, ale psie. Po niekoľkých mesiacoch bolo obvinenie zrušené.

Prípad Gažúr sa zatiaľ ako jediný dostal pred súd. Sudca však Salingera oslobodil. „Prisahám, že som tvojho brata nezabil,“ povedal na pojednávaní František Salinger svedkovi Pavlovi Gažúrovi, bratovi nebohého Štefana Gažúra. Ospravedlnil sa mu i celej jeho rodine, že nebohého zoznámil s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za jeho smrť. Ako ďalej uviedol, keby sa v tejto veci vyšetrovalo poriadne, objasnili by sa veľké daňové úniky a obvinení by boli aj tí, čo ich spôsobili. Poukázal tiež na to, že štyrikrát žiadal o výsluch na detektore lži, nepovolili mu ho však.

František Salinger je vo väzbe od leta 2007.

Na slobodu sa mohol dostať v lete 2009, keď okresný sudca vyhovel jeho žiadosti o prepustenie. Krajský súd sa s tým však nestotožnil a obžalovaného nechal za mrežami.

Návrh na prepustenie z väzby odobril okresný súd aj v apríli 2010, pretože „sa oslabili dôvody na jeho ďalšie zadržiavanie“. Rozhodnutie bolo po odvolaní prokurátora zamietnuté.

V piatok 27. augusta 2010 Žilinský okresný súd rozhodol, že František Salinger, ktorý bol obžalovaný z vraždy a podvodov, je nevinný. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa okamžite odvolal prokurátor. Salinger zo súdnej siene neputoval na slobodu, ale previezli ho pred vyšetrovateľa žilinskej krajskej polície. „V zmysle Trestného poriadku sme na políciu predviedli 40-ročného muža, ktorý bol následne vyšetrovateľom zadržaný ako obvinený. Čelí viacerým obvineniam z trestných činov vraždy a všeobecného ohrozenia,“ uviedol hovorca žilinskej polície Radko Moravčík...

Čo k tomu dodať? Bohyňa Spravodlivosti je slepá a Božie mlyny také pomalé...

Pokračovanie si môžete prečítať TU.

Komentáre