Život

Deviata časť knihy Gorily v podsvetí: Ján Takáč - iný mafiánsky boss

"Prečítajte si o ďalšom mafiánskom bossovi. Ján Takáč nemal mafiánsku prezývku, a ešte aj jeho hrob je v rozpore s mafiánskymi zvykmi nenápadný."

Webmagazin.sk, 12. decembra 2012 13:00 Začalo to amnestiou a prepúšťaním väzňov po revolúcii, o čom sa môžete dočítať v prvej časti knihy Gorily v podsvetí. Pokračovalo to smrťou bossa Milana Holáňa (2. časť) a smrťou viacerých bossov (3 časť). Prešlo to až k masovej vražde dunajskostredského podsvetia (4. časť) a vražde prominentného právnika Ernesta Valka (5. časť). V šiestej časti ste sa mohli dočítať o mafiánskom bossovi Miroslavovi Sýkorovi a o ohrození TV Markíza mafiou. V siedmej časti sa dozviete o ságe "Sýkoriek". V ôsmej časti sa dozviete, ako Jozef Roháč „vstal z mŕtvych“.

JÁN TAKÁČ

(1966 – 2003)

Spolu so Sýkorom, Belovičom a ďalšími patril po roku 1989 k zakladateľom nového typu organizovaného zločinu v Bratislave. Na rozdiel od nich sa však držal skôr v úzadí. Nemal mafiánsku prezývku, a ešte aj jeho hrob je v rozpore s mafiánskymi zvykmi nenápadný. Verejnosť sa o ňom a jeho gangu dozvedá najviac, až keď im samým už ide o život...

Takáč teda prežil búrlivé 90. roky aj tak, že nebol veľmi na očiach. V duchu mafiánskeho osudu nie oveľa dlhšie než jeho predchodcovia, a predsa inak. On ani dvaja jeho nasledovníci neboli v hodine smrti obklopení ochrankou. Akoby verili, že ich sa už zákony mafie netýkajú...

Takáčova druhá tvár

Na pohľad solídna podnikateľská povesť Jána Takáča dostáva trhliny, keď sa dozvedáme, že v roku 1998 bol trestne stíhaný pre trestný čin lúpeže so zbraňou. Takto by asi správny podnikateľ na rokovania chodiť nemal. Nečudo, že čoskoro sa začalo o ňom hovoriť ako o šéfovi jednej z najsilnejších skupín bratislavského podsvetia.
...
Takáč bol úzko napojený na Surovčíka, a tým aj na Svobodu. Ten mal byť zasa spojkou, či skôr sprostredkovateľom kontaktov Takáča na Lexu a ďalších politikov. Na druhej strane ochranu Surovčíkových podnikov zabezpečovali práve takáčovci. A tam niekde je aj začiatok konca tohto mafiánskeho bossa. Už tri roky pred konečným útokom 27. marca 2000 naňho strieľali v známom bratislavskom bare Casey. Bolo to po hádke a guľka vtedy zasiahla jeho osobného strážcu do krku, hoci terčom bol vraj Takáč. Strelec Tibor V. skončil vo väzení.

Posledné dejstvo tohto životného príbehu sa odohralo 30. júla 2003 o pol šiestej popoludní na jednej z ulíc v bratislavskej štvrti Kramáre. Neznámy strelec vystrelil na tridsaťsedemročného Jána Takáča, ktorý práve nasadol do svojho luxusného terénneho Mercedesu. Z približne pätnástich výstrelov desať zasiahlo chrbát, krk a hlavu obete. Bol na mieste mŕtvy. Páchateľovi sa podarilo ujsť – podľa niektorých svedkov smerom na Kolibu. Tých nebolo veľa, lebo zbraň mala tlmič. Cez lesopark vrah zrejme prešiel na druhý koniec hlavného mesta, kde polícia neskôr našla v priekope na kraji lesa na Peknej ceste obhorenú bielu Škodu Octavia. Na auto boli pred požiarom namontované evidenčné čísla z iného auta – zo Škody Fabia. Keďže vozidlo kompletne zhorelo, polícia zaistila iba minimálne stopy. V predtuche, že vrah auto spáli, večer po vražde vrtuľníkom monitorovala Bratislavu. K horiacej octavii však hasičov privolali až o dva dni v noci.

Pochopiteľná otázka bola, čo tam Ján Takáč robil, keďže na ulici Na Revíne oficiálne nebýval. Novinári z Plus 7 dní zistili, že v oproti stojacom paneláku s popisným číslom sedemnásť je na jednom zo zvončekov menovka Takáč. Podľa jednej z obyvateliek domu Ján Takáč byt prenajímal a išiel si po peniaze za nájomné. Podľa denníka Národná obroda tam však v poslednom čase sám prespával, hoci vlastnil v centre mesta honosný dom, kde bývala jeho rodina.

Krátko po čine sa na mieste okrem polície a náhodných okoloidúcich objavilo viacero drahých áut s osamelými vodičmi v športovom oblečení a s vyholenými hlavami. Neklamné znamenie, že išlo o ďalší násilný čin v podsvetí. Dva dni po vražde sa na parkovisku Na Revíne objavilo aj množstvo čerstvých kvetov...

Vojna bez konca?

Je priam zákonité, že po páde silného bossa príde aj na jeho nasledovníkov a členov gangu. Do uvoľneného teritória sa už tlačia ďalší a robia si miesto. Svedčia o tom nasledujúce novinové správy.

Dňa 18. novembra 2003 ráno, takmer štyri mesiace po Takáčovi, prišiel o život Róbert Pál. Obeť mala patriť ku skupine takáčovcov ako jeden z dvoch mužov, ktorí s majiteľmi podnikov podpisovali zmluvy o ochrane. Pálovmu autu na Trnavskej ulici v Pezinku zablokovalo cestu vozidlo značky Audi a vyskočili z neho traja maskovaní muži, ktorí spustili smrtonosnú paľbu z automatických zbraní.

Dňa 13. októbra 2004 prišiel o život Bratislavčan Milan K. (28), člen skupiny takáčovcov. Z vraždy polícia obvinila Ladislava R. (25) a objednávateľom mal byť Rastislav J. (27) z Bratislavy. Milan zomrel po zásahu do hlavy. Telo našli zakopané v hrobe v okrese Dunajská Streda.

Dňa 21. novembra 2004 v Petržalke pri bare Boston biliard zomrel na následky troch bodných rán do hrudníka Peter Kleman (22), blízky takáčovcom. Mesiac po vražde policajti zadržali a obvinili Karola Patasyho, pravú ruku bossa podsvetia zo skupiny tzv. piťovcov. Ten sa po polroku väzby dostal pre nedostatok dôkazov na slobodu. Medzičasom však v Bratislave ktosi piatimi výstrelmi zo samopalu do krku a hrudníka zastrelil jeho otca (51), ktorý mal tiež patriť do rovnakej mafiánskej skupiny. Skonal 11. januára 2005, necelú polhodinu po polnoci pred vchodom do domu na Krásnohorskej ulici v Petržalke. Navonok jasná odveta konkurenčnej bandy. Už pred rokom ho postrelili v podniku na Ovsištskom námestí...

Sám Patasy mladší už 6. júna 2004 zázračne vyviazol z vražednej pasce, keď vyskočil z terénneho automobilu Porsche Cayenne. Autu zastalo cestu vražedné komando na tmavočervenom Audi A6 na kruhovom objazde v Bratislave pri výjazde z Prístavného mosta. Porsche malo po útoku rozstrieľané obe bočné okná a ďalších asi desať dier od guliek bolo v čelnom skle pred sedadlom vodiča. Guľky vyleteli zadným oknom. Pri streľbe prišiel o život ochrankár Gejza Vesprémy (30). Ťažko zranený Peter Havaši (32), prezývaný Havel, údajný šéf mafiánskej skupiny „sýkoriek“ v Senci, zomrel pri prevoze do nemocnice. Posledný, kto s ním hovoril tesne pred útokom, bol jeho kumpán z rovnakej bandy Ladislav Bališ alias Dlhý Laco, jeho priateľ ešte z detstva. Oznamoval mu, že vopred dohodnutú schôdzku ruší. Tento vražedný prepad mali na svedomí údajne konkurenti z takáčovskej bandy. Podľa chráneného svedka Antona Cvešpera doplatil na to, že im bránil ovládnuť Senec, nimi vyhliadnuté teritórium. To obsadili „sýkorky“.

Aj z vraždy Patasyho otca bol obvinený Mário R., bývalý zápasník a dlhoročný pracovník SBS, ktorá patrila Jánovi Takáčovi. Ale po niekoľkomesačnej väzbe mu súd uznal alibi. V inkriminovanom čase totiž pracoval v moteli Kotva, čo okrem svedkov potvrdil aj záznam priemyselných kamier. Motel pôvodne patril tiež Takáčovi.
...
Na začiatku boli Sýkora, Belovič a Takáč. Po Belovičovej náhlej smrti sa rozdelili na gang sýkorovcov a takáčovcov. A príbeh takáčovcov aj po smrti ich prvého bossa pokračuje, ako vidíme, až do dnešných dní.
...

Stále v boji, až do horkého konca?

Rozsiahlu kriminálnu činnosť bandy osvetlil pred súdom chránený svedok podľa SITA takto: „Tvrdil, že s ľuďmi, ktorých označoval ako takáčovci, začal mať problémy po tom, ako mu Bytové družstvo Petržalka pridelilo priestor na podnikanie s potápačskými potrebami. Vraj sa ho snažili dotlačiť k plateniu za ochranu. Neskôr sa však Anton C. podľa svojej výpovede účelovo cez potápanie zblížil s obžalovaným Patrikom V. Prechodom na ich stranu sa vraj chcel vyhnúť problémom. Potom dostal ponuku, aby pre skupinu sledoval ľudí. Ako prvého mu dali sledovať Petra Havašiho prezývaného Havel. Anton C. na kontakt s Patrikom V. vraj dostal špeciálny mobil, z ktorého mu posielal sms-ky o Havašiho pohybe. Na sledovaní sa podieľali aj Michal Ch. a jeho brat. Anton C. povedal, že s týmito dvoma potom uniesol čínskeho obchodníka, aby získal peniaze, ktoré od neho požadovala skupina ako údajný dlh. Po únose dostal podľa svojich slov pokyn na sledovanie Patasyho staršieho. Svedok hovoril aj o únose ďalšieho Číňana v Košiciach, opäť s obžalovanými bratmi. Pri tomto skutku sa im nepodarilo získať výkupné, chytili ich policajti. Vo výpovedi tvrdil, že pre skupinu skladoval aj zbrane. Myslel si, že aj jeho zabijú a zvažoval, že skupine dá peniaze, ujde do Egypta a bude tam viesť potápačské kurzy.“

Ľubomír Ch. sa pred trestným senátom priznal k únosu v Košiciach. Ozbrojený samopalom spolu s bratom Michalom ozbrojeným pištoľou uniesli v januári 2005 podnikateľa Ha Ngueyn N. Telefonicky pod hrozbou zabitia žiadali od jeho manželky výkupné 66 000 eur. Tá mala k dispozícii len 13 000 eur. Pri preberaní výkupného polícia zadržala oboch bratov a už spomínaného chráneného svedka Antona C. Ešte predtým mali podľa prokuratúry v decembri 2004 uniesť v Bratislave čínskeho podnikateľa Wanga P. Tomu sa vyhrážali, že ak nezaplatí výkupné 66 000 eur, odrežú mu ruku. Sestra podnikateľa napokon sumu zaplatila. Podnikateľ bol počas únosu ľahko zranený. Pozoruhodné na tom je, že na súdnych pojednávaniach sa nezúčastnil Michal Ch., brat a spoluvinník Ľubomíra Ch., pretože jeho psychický stav je zhoršený. Podľa znalca trpí duševnou chorobou – paranoidnou formou schizofrénie. Jeho prípadná účasť na hlavnom pojednávaní by mohla spôsobiť u neho relaps choroby. Psychický stav obetí, ktorím podarení bratia usilovali o zdravie i život, nikto neskúmal...

Banda je známa aj dlhodobým spormi s piťovcami. Napríklad, keď policajti pred niekoľkými rokmi kontrolovali auto takáčovcov, našli tam okrem zbrane aj fotografie Juraja Ondrejčáka alias Piťa, fotografie jeho blízkych aj dokumenty o podnikaní Piťových známych.

Za šéfa bratislavskej skupiny takáčovcov je považovaný Ľubomír Kudlička prezývaný Kudla. Podľa aktuálnych zoznamov záujmových osôb, ktoré sú na verejnosti známe ako mafiánske, má táto partia 69 členov.

Zatiaľ posledný pokus dostať tento gang za mreže sa spája práve s policajným agentom Jozefom Dragom. Ten mal pomôcť v odhalení takzvanej pozemkovej mafie. Ako informoval denník Nový Čas dňa 14. 3. 2012 vyšetrovateľ obvinil ďalších 13 ľudí z podvodov s nehnuteľnosťami za 2,5 milióna eur. V sieti obvinení uviazol aj šéf takáčovcov Ľubomír Kudlička, bývalý siskár Michal Hrbáček a muži zo skupiny sýkorovcov a aj agent kriminálneho spravodajstva Jozef Drag. Na zozname obvinených je aj Ladislav Borároš, muž, ktorý v minulosti dostal pôžičku od neskoršieho šéfa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Petra Krajíčka. Ten bol v tom čase v civile. Medzi ďalšími obvinenými figurujú mená známe z iných káuz podvodov s nehnuteľnosťami.

Žeby pasca na škodnú konečne sklapla?

Pokračovanie si môžete prečítať v piatok 14. decembra.

Komentáre