Život

Detektor lží. Vynález, ktorý zlyhal?

"Dobrý klamár dokáže oklamať kadekoho. Detektor lži nevynímajúc."

Danka Šoporová, 18. februára 2013 6:00 Naozaj má nejaký prístroj schopnosť spoľahlivo odhaliť nepravdivé informácie z úst človeka? Podľa dostupných informácií zrejme nie.

Klameš či neklameš?

Už v minulosti boli zaznamenané svojské metódy na zisťovanie klamstiev, právd či poloprávd. Za všetky spomeňme napríklad tie v Číne, ktorá uznávala skutočne originálne taktiky. V snahe usvedčiť zločinca dávali kompetentní podozrivému príkaz na prežúvanie ryže. Popritom mu kládli otázky s jasným cieľom – odhaliť zločin. Po skončení výsluchu bola vypľutá ryža pozorne preskúmaná. Ľuďom pri klamaní totiž vysychá v krku. To znamená, že ak sa vinníkovi z dôvodu klamstva nevytvorilo v ústach dostatočné množstvo slín a zmes nedokázal prehltnúť, býval okamžite vzatý do väzby. Dnešná doba stavila na modernejšie techniky a v 19. storočí predstavila zázračný vynález - detektor lží. Aj s ním je to žiaľ na povážkach.

Prečo nefunguje?

Odpoveď je celkom prozaická. Polygraf nevidí do hlavy. Nepozná klamstvo, len reakcie tela, ktoré ho sprevádzajú. Vezmime si samotný stres, ktorý s ním súvisí azda najviac. Totožné reakcie predsa môže vyvolať i strach z vyšetrovania, prípadne iná silná emócia. Preto sa stáva, že vystrašený človek hovoriaci pravdu testom neprejde, zatiaľ čo pokojný, šikovný klamár si s detektorom poradí bez sebamenších problémov.

Snímač na rukách sleduje zmeny v tepovej frekvencii, elektródy na prstoch vodivosť kože (čiže potenie) a pružiny cez hrudník odchýlky v dýchaní. Nechýba meranie tlaku a svalové chvenie hlasu. Všetko parametre, ktoré by mali s prehľadom odhaliť každého klamára. Zistené údaje navyše zanalyzuje skúsený odborník a tak by ich relevantnosť nemala byť ohrozená. Je tu však jedno veľké ALE...

Aké finty zabrali?

Známy je prípad špióna Karla Köchera, ktorý v roku 1972 prešiel detektorom a prenikol do CIA. Ako sa mu prístroj podarilo oklamať? „V prípade nevinných otázok som si spomenul na niečo rozčuľujúce. Pri tých nebezpečných zas na pokojné okamihy, ako boli makové koláčiky mojej babky,“ tvrdí po rokoch.

Osvedčenou metódou sa stal i pripináčik v topánke. Stačilo naň šliapnuť vždy, keď chcel dotazovaný spustiť výraznú reakciu a odviesť tak pozornosť.

Dnes ostáva hračkou

Až ironicky vyznieva fakt, že v súčasnosti sa zo super prístroja na dokázanie zločinu stala detská hračka a zábavka na spestrenie večierkov. Nakoľko experimenty a štatistiky hovoria len o 60-80% úspešnosti, detektor lží nikdy neobstál ani ako dôkaz v súdnom pojednávaní. Odmietajú ho súdy, ale i mnohí psychológovia. Kurzy a príručky, ako ním úspešne prejsť, môžete dnes nájsť už dokonca aj na internete.

Svitá nová nádej?

V týchto dňoch hľadajú znalci nové cesty. Psychológovia naďalej skúmajú vzájomný pomer klamstva a reakcií v pohybe a tempe reči. Lingvisti zas svoje úsilie koncentrujú na oblasť reči a jazykových prostriedkov. Veď klamári podvedome používajú slová inak než ľudia pravdovravní. Nádej sa vkladá do magnetickej rezonancie, schopnej údajne odhaliť klamstvo v rozmedzí 90 – 100%. Klamanie je predsa náročná činnosť, je treba premýšľať o ňom aj o alternatívach odpovedí. To následne aktivuje inú časť mozgu a práve v tom tkvie nová šanca na úspech.

Komentáre