Život

Dá sa dožiť tisíc rokov? Niektorí vedci tvrdia, že je to možné

"Prvý človek, ktorý sa dožije 135 rokov sa vraj už narodil. Niektorí odborníci vyhlasujú, že po zemi už chodí dieťa, ktoré sa dožije 1000 rokov. "

Zuzana Onufer, 28. októbra 2015 13:00 Profesor Rudi Westendorp je odborníkom na geriatriu a svoju kariéru zasvätil štúdiu starnutia a príčinám rastu priemernej dĺžky ľudského života. „Nikdy predtým toľko ľudí vo vyspelom svete nežilo tak dlho, ako v súčasnosti. Vďačíme tomu výraznému zlepšeniu životného prostredia, dostatku potravín, čistej pitnej vody a účinných liekov, ktoré dokážu vyliečiť najmä rôzne infekčné ochorenia,“ tvrdí.

Priemerná dĺžka života sa každoročne zvyšuje

Výsledkom je, že v porovnaní s rokom 1900 sa priemerná dĺžka života zdvojnásobila zo 40 na 80 rokov. A podiel ľudí, ktorí dosiahnu vek 65 rokov sa strojnásobil. V roku 1997 celý svet obdivoval, keď sa francúzska žena menom Jeanne Calment dožila veku 122 rokov, čo ju zapísalo ako najdlhšie žujúcu ženu v histórii.

„Niet pochýb o tom, že deti, ktoré sa rodia v dnešnej dobe, sa dožijú ešte viac. V roku 2002 akademický časopis Science preukázal, že priemerná dĺžka života vo vyspelých krajinách sa každých desať kalendárnych rokov zvyšuje o dva až tri roky,“ hovorí Westendorp.

Veľa chorôb zvládame liečiť, mnohé sú stále výzvou

Seniori však platia za svoj vysoký vek utrpením a chorobami, ktorým sa v minulosti nevenovala pozornosť. A to preto, že sa predtým nikto nedožil tak vysokého veku, kedy by sa mu prejavili príznaky. Dokonalým príkladom je ateroskleróza, známa ako "kôrnatenie tepien". Kým v polovici 20. storočia boli infarkty jedným z najväčších rizík prežitia stredného veku, dnes je situácia výrazne odlišná a toto riziko výrazne kleslo. Naše srdce a krvné cievy sú v lepšom stave než kedykoľvek predtým vďaka lepšej výžive, povedomí o nebezpečenstvách, ktoré vedú k infarktu a lepšej zdravotníckej starostlivosti.

V súčasnosti patria medzi najväčších strašiakov seniorov demencia, Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba, na ktoré zatiaľ vedci len hľadajú účinnú liečbu.

Chuť do života nie je výsadou iba mladých

„Inteligencia je len jedna z premenných, ktoré určujú, ako sa jednotlivec dokáže vysporiadať s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, ktoré prináša staroba. Ďalšou premennou je optimizmus,“ tvrdí profesor. „Mať pozitívny prístup k životu vás udržuje fyzicky zdravším,“ dodáva. Nedávna americká štúdia zistila, že optimisti mali po infarkte vyššiu pravdepodobnosť, že prežijú a že dosiahnu dobré výsledky v rámci rehabilitácie, ako pesimistickí pacienti.

Keď si napríklad prestavíte slovo vitalita, teda schopnosť získať zo života čo najviac, pomyslíte si, že je to výsadou mladých. Udržať si však chuť do života je možno dôležitejšie pre starších ľudí, ktorých rôzne ciele a túžby udržiavajú doslova pri živote.

Mnohí môžu namietať, že dlhovekosť je otázkou genetiky. Do istej miery to je pravda, avšak nie je to len tým. Rozhodujúce je, ako sa človek cíti, ako je spokojný so svojím životom. Kľúčové je nájsť si určitú formu spoločenského života, ktorá dodáva starším ľuďom pocit pohody a vlastnej užitočnosti či sebadôvery. To potvrdzujú viaceré štúdie, podľa ktorých ak starší ľudia obmedzia sieť sociálnych kontaktov, predstavuje to pre nich vyššie riziko úmrtia, ako fajčenie.

Staneme sa nesmrteľnými?

Lekárska veda je v súčasnosti tak vyspelá, že dokáže ľuďom meniť kĺby, rôzne orgány, zabezpečí, aby ste znova počuli alebo videli. To môže najmä u sci-fi nadšencov navodiť pocit, že podobne ako súčiastky v aute si svoje pokazené diely v budúcnosti len vymeníme a fungujeme ďalej. Ktovie, možno to za niekoľko rokov bude bežné a staneme sa tak naozaj nesmrteľnými.
Zdroj: dailymail.co.uk

ODPORÚČAME AJ:
Život na Zemi jestvoval o 300 miliónov rokov skôr
Najlepší a najhorší partner podľa typu vašej osobnosti
Obchod s ľuďmi: Obeťami sú najmä Rómovia, vykorisťujú ich v Anglicku
Vedci odhalili vzorec pre dokonalý polliter piva

Komentáre