Zdravie

Koľko Slováci vypijú alkoholu a čo im najviac chutí?

"Alkohol je najpoužívanejšou legálnou drogou na svete s hlbokými tradíciami. Spoločnosť ho vo veľkej miere toleruje aj napriek jeho negatívnym dopadom."

Alena Klepochová, 27. mája 2013 12:00 Pitie alkoholu, ktoré je podľa odborníkov bežné v živote mnohých ľudí, predstavuje významné zdravotné riziko. Alkohol je však napriek tomu najpoužívanejšou legálnou drogou na svete s hlbokými tradíciami. Spoločnosť ho vo veľkej miere toleruje aj napriek skutočnosti, že spôsobuje mnohé zdravotné a sociálne poškodenia. Ako však potvrdzujú čísla, ani Slovákom to až tak nevadí.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je priemerne vyššia konzumácia alkoholu v krajinách ako Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Litva, Ukrajina, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Poľsko ako vo zvyšku Európy. Je pravdou, že Slováci už nepijú toľko, čo v minulosti, stále však ide o litre čistého alkoholu ročne. V súčasnosti je to priemerne 8,7 litra. Tieto štatistiky pritom ešte nepočítajú so spotrebou nelegálne vyrábaného alkoholu.

Alarmujúce je, že o niečo viac stále pije mládež. Priemerný vek prvého kontaktu je okolo 10 rokov a nedarí sa odsunúť neskôr. Ako ukazujú čísla Štatistického úradu SR, deti od 15 do 18 rokov majú priemernú ročnú spotrebu čistého alkoholu 10,2 litra a ľudia starší ako 18 rokov 10,6 litra. Problémom posledného obdobia je najmä nárast tzv. nárazového pitia, kedy za večer padne päť a viac pohárikov, kde dievčatá raketovým tempom doháňajú chlapcov.

Najviac nám chutí pivo

Vyše 20-ročné štatistiky potvrdzujú, že Slováci spomedzi alkoholu najčastejšie pijú pivo, na druhom mieste je víno a posledné sú liehoviny. Podľa údajov ŠÚ SR jeden Slovák nad 15 rokov za rok 2011 v priemere vypil až 4,5 litra čistého alkoholu konzumovaného z liehovín, 3,5 litra z pív a 2,2 litra z vín.

Výskumy ukázali , že alkoholu holdujú častejšie muži než ženy. Medzi ženami je dvakrát viac abstinentov než medzi mužmi. Naopak medzi mužmi je 6-krát viac abuzérov, teda ľudí, ktorí ešte nie sú závislí, ale mali za posledný rok už pre alkohol problémy a závislých od alkoholu v porovnaní so ženami. Najvyšší výskyt abuzérov je vo veľkomestách, najnižší v obciach s 2 až 5 tisíc obyvateľmi. Naopak, najviac závislých je v malých obciach do 2000 obyvateľov, najnižší v Košiciach a Bratislave.

Škodlivé účinky alkoholu na zdravie

Alkohol, ktorý patrí medzi najčastejší rizikový faktor úmrtia a poškodenia zdravia v populácii, priamo ovplyvňuje kognitívne funkcie, znižuje sebaovládanie, zvyšuje emotívnosť, impulzívnosť, sebavedomie a agresivitu. Podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie sa nadmerné pitie podieľa na vzniku viac ako 60 chorôb a poškodení zdravia. Nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia zapríčinené nadmerným pitím ako disharmonické rodiny, znížený pracovný výkon, strata práce či spoločenské konflikty.

Vplyvom škodlivého užívania alkoholu vznikajú akútne a chronické ochorenia, pri ktorých je alkohol hlavnou alebo spolupodieľajúcou sa príčinou. Medzi akútne ochorenia patria akútna alkoholická psychóza, otrava alkoholom či metylalkoholom, upozorňuje ministerstvo zdravotníctva.

Z dlhodobého hľadiska môže alkohol poškodiť centrálny nervový systém, podpísať sa pod vznik rakoviny či cirhózy. Alkohol sa však môže podpísať aj pod dopravné nehody, úrazy, samovražedné pokusy či utopenie. Osudným sa môže stať aj vdýchnutie zvratkov v spánku.

V minulosti nebola závislosť od alkoholu považovaná za duševné ochorenie. Bola vnímaná prevažne ako porucha správania súvisiaca s charakterom osobnosti. Už dlhšie obdobie je však považovaná za ochorenie. Za rizikovú sa považuje pravidelná konzumácia viac ako 20 g (25 ml) čistého alkoholu denne u žien a 40 g (50 ml) u mužov.

Komentáre