Zdravie
Koľko Slováci vypijú alkoholu a čo im najviac chutí?
Alena Klepochová, 27. mája 2013 12:00
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je priemerne vyššia konzumácia alkoholu v krajinách ako Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Litva, Ukrajina, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Poľsko ako vo zvyšku Európy. Je pravdou, že Slováci už nepijú toľko, čo v minulosti, stále však ide o litre čistého alkoholu ročne. V súčasnosti je to priemerne 8,7 litra. Tieto štatistiky pritom ešte nepočítajú so spotrebou nelegálne vyrábaného alkoholu.
Alarmujúce je, že o niečo viac stále pije mládež. Priemerný vek prvého kontaktu je okolo 10 rokov a nedarí sa odsunúť neskôr. Ako ukazujú čísla Štatistického úradu SR, deti od 15 do 18 rokov majú priemernú ročnú spotrebu čistého alkoholu 10,2 litra a ľudia starší ako 18 rokov 10,6 litra. Problémom posledného obdobia je najmä nárast tzv. nárazového pitia, kedy za večer padne päť a viac pohárikov, kde dievčatá raketovým tempom doháňajú chlapcov.
Najviac nám chutí pivo
Vyše 20-ročné štatistiky potvrdzujú, že Slováci spomedzi alkoholu najčastejšie pijú pivo, na druhom mieste je víno a posledné sú liehoviny. Podľa údajov ŠÚ SR jeden Slovák nad 15 rokov za rok 2011 v priemere vypil až 4,5 litra čistého alkoholu konzumovaného z liehovín, 3,5 litra z pív a 2,2 litra z vín.

Škodlivé účinky alkoholu na zdravie
Alkohol, ktorý patrí medzi najčastejší rizikový faktor úmrtia a poškodenia zdravia v populácii, priamo ovplyvňuje kognitívne funkcie, znižuje sebaovládanie, zvyšuje emotívnosť, impulzívnosť, sebavedomie a agresivitu. Podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie sa nadmerné pitie podieľa na vzniku viac ako 60 chorôb a poškodení zdravia. Nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia zapríčinené nadmerným pitím ako disharmonické rodiny, znížený pracovný výkon, strata práce či spoločenské konflikty.
Vplyvom škodlivého užívania alkoholu vznikajú akútne a chronické ochorenia, pri ktorých je alkohol hlavnou alebo spolupodieľajúcou sa príčinou. Medzi akútne ochorenia patria akútna alkoholická psychóza, otrava alkoholom či metylalkoholom, upozorňuje ministerstvo zdravotníctva.

V minulosti nebola závislosť od alkoholu považovaná za duševné ochorenie. Bola vnímaná prevažne ako porucha správania súvisiaca s charakterom osobnosti. Už dlhšie obdobie je však považovaná za ochorenie. Za rizikovú sa považuje pravidelná konzumácia viac ako 20 g (25 ml) čistého alkoholu denne u žien a 40 g (50 ml) u mužov.