Zdravie

RADOVÁNKY VO VODE? Vyhýbajte sa alkoholu a nepreceňujte sily

"Malé dieťa sa môže utopiť aj v plytkej vode, ani nie za minútu. Topenie je v takýchto prípadoch rýchle a tiché."

TASR, 29. júna 2021 13:20

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Branislav Račko

Pri kúpaní a plávaní treba dbať na prevenciu. Záchranári odporúčajú kúpať sa v zdravotne 'nezávadnej' vode, nevchádzať do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou. "Do vody vstupujeme do pomaly, aby sme sa vyhli teplotnému šoku, a ak je búrka, prípadne sa blíži, v žiadnom prípade sa nekúpeme na otvorených vodných plochách," povedala pre TASR hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová.

Základným pravidlom však podľa jej slov je vyhýbanie sa alkoholu, ktorý sa výraznou mierou podpisuje pod čísla úmrtí, ako aj zbytočnému preceňovaniu síl. "Dochádza k prípadom, keď kúpajúci sa skáču do neznámej vody, v ktorej nevidno dno, nepoznajú hĺbku, prípadne nevedia, či sa v nej nenachádzajú predmety. Výsledkom môžu byť ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky," priblížila Krčová.

Zdôraznila, že vždy treba osobitne dbať aj o bezpečnosť detí. "Ak sme pri vode, prípadne máme na záhrade bazén, dôležité je mať vždy deti pod dozorom. Malé dieťa sa môže utopiť aj v plytkej vode, ani nie za minútu. Topenie je v takýchto prípadoch rýchle a tiché," upozornila hovorkyňa záchranárov.

Ak je človek svedkom topenia sa, treba okamžite kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho sa je dôležité dbať na vlastnú bezpečnosť a pri pomoci použiť pomôcku, napríklad veslo, plávaciu vestu, konár, aby sa mal topiaci čoho chytiť. "Pre laických záchranárov platí, že sa nesnažíme topiaceho zachraňovať ako vo filme priplávaním. Žiaľ, výsledkom môže byť, že topiaci stiahne záchrancu pod vodu," doplnila Krčová.

Ak už topiaci nereaguje a nedýcha, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. "Okamžite po vytiahnutí na breh začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 - 120 stlačení za minútu," vysvetlila Krčová.

V prípade, že človek nepozná presný postup, operátor tiesňovej linky ho bude krok za krokom inštruovať. "Dôležité je neprestávať s KPR až do príchodu záchranárov na miesto. Máme prípady, keď sa topiaceho podarilo zachrániť aj po desiatkach minút vo vode," zhrnula Krčová.