Zdravie

Meningitída zabíja nečakane a kohokoľvek

"Zápal mozgových blán najčastejšie spôsobujú baktérie, ale existujú aj meningitídy spôsobené vírusmi, výnimočne hubami a parazitmi."

Alena Klepochová, 25. apríla 2013 6:00 Rýchla a veľmi nebezpečná. Taká je stručná charakteristika meningitídy, zápalu mozgových blán. Spôsobiť ju môžu viaceré patogény, najčastejšie sú to baktérie ako meningokoky, pneumokoky a hemofily.
Kliešte pod mikroskopom Foto: TASR/František Iván

Zápal mozgových blán najčastejšie spôsobujú baktérie, ale existujú aj meningitídy spôsobené vírusmi, výnimočne hubami a parazitmi, nakaziť môže aj kliešť. Pôvodcovia bakteriálnych meningitíd sú známe kmene baktérií ako meningokoky, pneumokoky, hemofily, menej častejšie môže meningitídu spôsobiť aj E.coli a Mycobacteria tuberculosis.

Zápal mozgových blán a mozgu môžu spôsobiť aj vírusy, napríklad vírus chrípky alebo herpetické vírusy. Je to však menej častý pôvodca a takéto meningitídy vznikajú až v ďalších štádiách pôvodnej choroby ako závažné komplikácie. V prípade ďalších vzácnych pôvodcov meningitídy ako huby a parazity ide o prípady, ktoré vznikli ako závažné komplikácie po pôvodnom ochorení.

Príznaky prichádzajú veľmi rýchlo


Zápal mozgových blán má v prvých hodinách príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé ochorenia, preto je ťažko rozpoznateľná. Vysokú horúčku s rýchlym nástupom sprevádza zimnica, nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy. Práve tie sa postupne zosilňujú, pridávajú sa ďalšie, už charakteristické prejavy meningitídy: svetloplachosť, stuhnutie šije, prvé poruchy vnímania a apatia.

Môže dôjsť k upadnutiu do bezvedomia. V niektorých prípadoch dochádza k otrave krvi, na končatinách sa objavujú krvné podliatiny, tzv. petéchie. Zápal mozgových blán postupuje rýchlo a je veľmi agresívny, prakticky v priebehu 24 – 48 hodín môže spôsobiť smrť človeka. Preto je nevyhnutná intenzívna lekárska starostlivosť.

„Meningokoková infekcia je strašiakom. Jej výskyt nie je častý, ale priebeh je takmer vždy dramatický. Nesmierne dôležité je povedomie ľudí, aby túto infekciu vedeli čo najskôr rozpoznať. Lebo niekedy sú tie príznaky veľmi nešpecifické,“ povedala Katarína Holečková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Kto je ohrozený?


Pôvodcovia meningitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Tieto baktérie často prežívajú u ľudí aj niekoľko mesiacov bez príznakov a nespôsobujú žiadne ochorenia. Takíto bacilonosiči majú imunitný systém, ktorý drží baktérie pod kontrolou a postupne sa s nimi vysporiada. Bacilonosiči však môžu nakaziť citlivých jedincov, u ktorých dôjde k ochoreniu.

Pri jednotlivých baktériách sa najohrozenejšie skupiny mierne líšia, aj keď najohrozenejšou skupinou sú najmä deti do štyroch - piatich rokov. Po tomto období sa imunitný systém stáva odolnejším. Ďalšou výraznou skupinou, ktorá je ohrozená najmä meningokokmi, sú dospievajúci. Meningitídu však môže získať každý človek. Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán potrebujú k svojmu ataku primárne človeka s oslabeným imunitným systémom, osobu vyčerpanú, po väčšej námahe alebo po prekonaní inej choroby.

Liečba meningitíd


V prípade bakteriálnych meningitíd sa na liečbu používajú vhodné antibiotiká. Ide však o stavy prebiehajúce veľmi rýchlo, takže pacienti so zápalmi mozgových blán potrebujú ošetrenie na jednotkách intenzívnej starostlivosti, pretože je nevyhnutné bojovať s komplikáciami a život ohrozujúcimi stavmi ako otrava krvi, zástava srdca, bezvedomie. Aj napriek intenzívnej starostlivosti sa niekedy pacienta nepodarí zachrániť.

V súčasnom období je prevencia meningitíd postavená najmä na očkovaní. V plošnom očkovaní u nás je očkovanie proti HiB (Haemophilus influenzae B) a pneumokokom. Proti menigokokom eixstuje tiež viacero vakcín, niektoré sú proti jednému typu meningokoka, iné vyvolávajú ochranu proti viacerým typom.

Komentáre