Zdravie

Z nenápadného kašľa môže byť aj rakovina lymfatického systému

"Bolestivé zväčšenie uzliny býva infekčného pôvodu, u nebolestivého sa už skôr uvažuje aj o nádorovom pôvode."

Alena Klepochová, 11. septembra 2013 10:00 Lymfóm je jeden z najrýchlejšie rastúcich druhov rakoviny. Ročne na neho ochorie viac ako 500 Slovákov, vo svete pribudne približne 350.000 nových prípadov.

Pri rakovine lymfatického systému dochádza k nekontrolovanému bujneniu jeho buniek, teda lymfocytov. Ide o biele krvinky cirkulujúce v lymfe, ktoré v imunitnom systéme zohrávajú dôležitú úlohu. Ich prirodzenou funkciou je tvorba protilátok, riadenie celého mechanizmu obranyschopnosti v boji proti infekciám a ochrana pred rastom tumorov. Koncentrujú sa v lymfatických uzlinách, ktoré sú veľké ako hrášok a v celom tele ich máme okolo 600. Keď sa nevyvíjajú normálne, môžu sa zhromažďovať v lymfatických uzlinách a vytvárať nádory.

Zväčšené uzliny lekár nachádza pomerne často. Príčinou týchto zmien však nemusí byť hneď rakovina. Môže ísť o banálnu infekciu, ale tiež o závažné ochorenie. Vždy je potrebné posúdiť veľkosť, pohyblivosť alebo pružnosť danej uzliny. Rozpoznávacím znakom je aj citlivosť uzlín. Bolestivé zväčšenie uzliny býva infekčného pôvodu, u nebolestivého sa už skôr uvažuje aj o nádorovom pôvode.

Prečo vzniká lymfóm?

Napriek pokrokom v medicíne a v liečbe tohto zhubného ochorenia sa doteraz nepodarilo nájsť odpoveď na túto otázku. Lymfómy podobne ako ostatné nádory vznikajú v dôsledku genetických zmien v pôvodne normálnych bunkách. Aby sa zdravá bunka zmenila na rakovinovú, musí dôjsť k takému poškodeniu jej genetickej informácie, ktoré vedie k strate kontroly nad jej prirodzeným životným cyklom. Takáto bunka žije dlhšie a delí sa rýchlejšie ako zdravé bunky, pričom všetky bunky, ktoré z nej vzniknú, majú rovnaké vlastnosti.

Presná príčina a mechanizmus vzniku lymfómu sú stále veľkou neznámou. Faktom však je, že pri jeho vzniku zohrávajú úlohu aj poruchy imunity - musí však ísť o výrazné poruchy ako AIDS či dlhodobé užívanie liekov na zníženie imunity u pacientov po transplantácií obličiek, srdca, pľúc, pečene alebo kostnej drene. Zvýšené riziko pre vznik lymfómu majú aj pacienti s vírusovou hepatitídou B a C a tiež pacienti s chronickou infekciou žalúdka spôsobenou baktériou Helikobacter pylori. Medzi rizikové faktory sa zaraďujú aj karcinogénne látky, ako napríklad niektoré pesticídy, herbicídy a benzén. U väčšiny ľudí s uvedenými rizikovými faktormi však lymfóm nevznikne.

Na vznik lymfómu nemajú vplyv ani časté nádchy, prechladnutie, životný štýl, stravovacie návyky či dedičnosť, respektíve, jej vplyv je zanedbateľný. Ochorenie si teda vlastným pričinením nemôžeme spôsobiť, ani mu, žiaľ, vhodnou prevenciou predísť. Nádorové ochorenia lymfatického systému sa objavujú najmä u starších pacientov, pričom muži bývajú postihnutí častejšie ako ženy.

Príznaky lymfómu

Príznaky sa objavia pri rozsiahlom postihnutí ochorením, alebo keď sa lymfóm prejavuje agresívne a jeho prítomnosť zaznamená celý organizmus. Ide o bezbolestné opuchy krku, pazušnej jamky alebo slabín, nočné potenie, nevysvetliteľnú horúčku, úbytok hmotnosti a únavu, kašeľ a lapanie po dychu či neustále svrbenie celého tela.

Najčastejším príznakom lymfómu je hmatateľná, zväčšená uzlina napríklad v oblasti krku, pazuchy, alebo slabín. Nájdená hrčka však nemusí hneď signalizovať rakovinu. Nahmataná hrčka ešte nemusí byť lymfóm. Je to však dostatočný dôvod na to, aby ste vyhľadali svojho lekára prvého kontaktu.

Liečba lymfómu

Na liečbu lymfómu sa používajú rôzne druhy liečby. Sledovať a čakať je výraz, ktorý lekári používajú na opis obdobia pri liečbe lymfómu, keď sa používa štandardná liečba málo alebo vôbec. To však neznamená, že sa lekári vzdávajú alebo že odmietajú liečbu. Počas tohto obdobia chodia pacienti na pravidelné kontroly, podstupujú lekárske testy vrátane röntgenov a krvných vyšetrení, sú poučení o symptómoch, ktoré v prípade výskytu musia ihneď nahlásiť svojmu lekárovi. Pri objavení sa príznakov aktivizácie ochorenia lekár rozhodne o začatí liečby.

Pri liečbe lymfómu sa využíva najmä chemoterapia, rádioterapia, liečba cielenými liekmi – tzv. monoklonovými protilátkami, ale aj transplantácia kmeňových buniek. Tzv. Hodgkinove lymfómy postihujú najmä mladých vo veku 15-30 rokov a tiež starších ľudí okolo šesťdesiatky. Zo všetkých typov lymfómov sa práve Hodgkinov lymfóm lieči najľahšie a 75-95 % ľudí, ktorým ochorenie odhalia vo včasnom štádiu, má nádej na úplné vyliečenie. Druhým hlavným typom lymfómu sú non-Hodgkinove lymfómy (NHL), ktoré sú najčastejším typom rakoviny lymfatického systému.

Komentáre