Zdravie

Veľa času za počítačom? Naučte sa správne sedieť a ušetrite si chrbát!

"Náhlu bolesť v chrbtici nezaviní jedno rýchle otočenie hlavou alebo zdvihnutie ťažkého bremena."

Alena Klepochová, 4. júna 2013 14:00 Takmer každý človek mal aspoň raz za život problémy s chrbticou. Bolesťami krížov pravidelne trpí až štvrtina osôb vo veku 30 až 50 rokov a ich výskyt sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Bolesť chrbta môže mať rôzne príčiny, väčšinou je však zapríčinená zlým návykom nesprávneho držania tela, prípadne akútnym zápalovým ochorením. Opakujúce sa bolesti chrbta sú však jasným signálom organizmu, že dlhodobo a systematicky niečo robíme nesprávne.

Náhlu bolesť v chrbtici teda nezaviní jedno rýchle otočenie hlavou alebo zdvihnutie ťažkého bremena. Najčastejšie príčiny bolesti v chrbtici sú neprimeraná a asymetrická záťaž - statická či kinetická, nadváha, nedostatok správneho pohybu.

„Neustále jednostranné preťažovanie svalstva, pridlhé sedenie, nerovnomerné zaťažovanie a neopatrné pohyby alebo naopak, úplný nedostatok pohybu postupne vedú k zmenám svalového „korzetu“ a chrbtice, ktoré sa jedného dňa prihlásia v podobe seknutia,“ povedal neurológ a člen Slovenskej neurologickej spoločnosti MUDr.Ivan Buran, PhD.

Chrbtica trpí často

Ako poukázal všeobecný praktický lekár a prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Makara. MPH , po nachladnutiach privádza k nemu do ambulancie najviac pacientov práve bolesť chrbta. „Je to najčastejšia príčina práceneschopnosti,“ skonštatoval. Poznamenal, že ľudia robia počas dňa zle množstvo úkonov, čím trpí chrbtica.

Vhodnou prevenciou problémov s chrbticou je preto dodržiavanie tzv. posturálnej životosprávy. Najtypickejším príkladom je správne sedenie. Možno si ani neuvedomujeme, akú časť života strávime sedením. Hovorí sa, že človek tretinu svojho života prespí. Takmer určite potom ďalšiu tretinu presedí. Sedenie je pritom na rozdiel od ležania statickou záťažou, ktorej by sme sa v podstate mali vyhýbať.

Ako správne sedieť?

Základom správneho sedenia je podoprenie chrbtice. Sklon operadla by nemal byť presne 90 stupňov, ale ideálne 100° – 110°. Chybu s kolmým sedením často robia šoféri a tým svoju chrbticu príliš zaťažujú. Kým os trupu by s nohami nemala zvierať pravý uhol, o jeho dodržanie by sme sa mali snažiť pokiaľ ide o chodidlá s predkolením a tiež predkolenie so stehnami.

Vhodný je tzv. chlapský sed so široko rozkročenými nohami. Ak ste v práci odsúdení na niekoľkohodinové sedenie, či už za počítačom, za pultom alebo za prístrojom, skúste si aspoň z času na čas sadnúť na fitloptu alebo PC vankúš. Dnes je už k dispozícii množstvo pomôcok v štýle „nestabilnej stoličky“. Takéto sedenie umožňuje stimulovať tie svaly chrbtového korzetu, ktoré pri iných činnostiach dostatočne nezapájame. Podporuje predovšetkým hlboké chrbtové svaly a neustálou zmenou ťažiska na sedadle sme nútení meniť polohu tela. Dochádza tak k optimálnemu postaveniu nervovej, svalovej a kostrovej sústavy.

Netreba zabúdať ani na sedenie za volantom, najmä pri dlhších cestách. Vtedy dbajte najmä na postavenie driekovej chrbtice, pretože pri nesprávne zohnutom chrbte je klinovito deformovaná medzistavcová platnička dlhodobo vystavená riziku poškodenia otrasmi a nárazmi. Polohu driekovej chrbtice zvoľte tak, aby sa opierala v mieste, kde sa najviac ohýba dopredu.

Pomôcť si možno cvičením

Základný šport, ktorý môže podľa MUDr. Makaru chrbtici pomôcť je obyčajná rýchla chôdza, pri ktorej sa precvičuje celý organizmus. Chôdza by mala byť tak rýchla, aby človek nevedel rozprávať. Naopak, vyhnúť sa treba napríklad dlhodobému noseniu vysokých opätkov, ktoré môže viesť k chronickým zmenám na chrbtici, noseniu nákupu iba v jednej ruke či prudkému vstávanie z postele.

Na boľavý chrbát je veľmi účinný pilates, ktorý vymyslel Joseph H. Pilates. Ten sa na konci 19. storočia rozhodol bojovať proti ochoreniam, ktorého ho sužovali, po svojom – zlepšovaním svojej fyzickej kondície. Pilates bol presvedčený, že vtedajší moderný životný štýl, nesprávne držanie tela a zlé dýchanie boli príčinou „chabého“ zdravia. Začal preto študovať anatómiu ľudského tela a popritom neustále pracoval na zlepšovaní svojej fyzickej sily. Vytvoril tak metódu cvičenia, ktorá telo posilňuje, vypína i vyvažuje.

Komentáre