Zdravie

Hrozba superbaktérií straší Európu, budú nás mať doktori čím liečiť?

"Odolnosť baktérií k používaným antibiotikám narastá rýchlejšie, ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe."

Alena Klepochová, 20. novembra 2013 14:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš


Antibiotiká patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Aj vďaka nim sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku. Aj v prípade antibiotík však platí, že ak sa užívajú nesprávne, strácajú postupne svoj liečebný potenciál.

Necelých 70 rokov od vynájdenia antibiotík čelí ľudstvo možnosti, že v blízkej budúcnosti nebudeme mať účinné antibiotiká proti viacerým typom baktérií. V Európskej únii stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami a antibiotická rezistencia sa tak stáva výraznou hrozbou.

„Antibiotikum je zázrakom modernej medicíny, ale aj potenciálnou hrozbou pri jeho nesprávnom používaní – preto musí byť jeho preskripcia racionálna, efektívna a cielená,“ povedala MUDr. Monika Palušková, MBA, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.

Odolné baktérie prišli z rozvojových krajín


Nadmerné užívanie antibiotík prispieva k odolnosti baktérií, čo sa najmä v rozvojovom svete prejavuje výskytom nových super baktérií odolných voči všetkým antibiotikám. Tie sa tak vzhľadom na otvorené hranice dostávajú aj do vyspelých krajín, ako aj na Slovensko.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
V treťom svete sú lieky veľmi lacné, aby sa zabezpečila ich dostupnosť. Napríklad na Ukrajine sú všetky antibiotiká voľnopredajné, v Kazachstane si ich možno kúpiť aj na pumpe. Antibiotiká sa tam tak často užívajú aj vtedy, keď to nie je potrebné. Napríklad v indickom Naí Dilí, kde sú nemocnice na vyššej úrovni ako na Slovensku, sa antibiotiká používajú na liečbu takmer akéhokoľvek ochorenia.

Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém a predstavuje reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Dostali sme sa do fázy, keď sa vo svete začínajú šíriť veľmi odolné baktérie. Také sú napríklad kmene zlatého stafylokoka, Escherichia coli alebo Klebsiella, ktoré môžu spôsobiť aj smrť pacienta. Alarmujúce je, že odolnosť baktérií k používaným antibiotikám narastá rýchlejšie, ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe.

Slováci zjedia milióny balení ročne


„Situácia v predpisovaní antibiotík a stav rezistencie baktérií na antibiotiká je vážna,” upozornila MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku. Len slovenskí pacienti ročne spotrebujú osem miliónov balení antibiotík.

Zbytočné podávanie antibiotík pritom vedie k celému radu nežiaducich účinkov. Celková spotreba antibiotík má zároveň dokázateľný vplyv na nárast a šírenie rezistencie baktérií k antibiotikám a narastajúca antibiotická rezistencia je v súčasnej dobe závažným globálnym problémom ohrozujúcim priamo aj nepriamo zdravotný stav populácie. Preto, keď pôjdete najbližšie k lekárovi s plným nosom, nepýtajte si za každú cenu automaticky antibiotiká a skúste sa s ním poradiť aj o iných alternatívach.

Komentáre