Technológie

VESMÍRNE PREKVAPENIA: Čo si pre nás pripravila obloha v roku 2020?

"Pozrite si výberový prehľad astronomických javov a objavov končiaceho sa roka."

TASR, 30. decembra 2020 13:02
Najväčším prekvapením nočnej oblohy v roku 2020 bola jednoznačne kométa C/2020 F3 Neowise. Aj niektoré ďalšie úkazy však zaujali laických i odborných pozorovateľov.

TASR prináša výberový prehľad astronomických javov a objavov končiaceho sa roka 2020.

10. január – polotieňové zatmenie Mesiaca

Obe zatmenia Mesiaca viditeľné na Slovensku v roku 2020 boli len polotieňové. Pri nich sa Mesiac dostane do "polotieňa" Zeme, teda úkaz sa prejaví iba miernym stmavnutím mesačného kotúča. Prvé takéto zatmenie nastalo 10. januára večer.

10. február – Merkúr nad obzorom

Najmenšia planéta slnečnej sústavy obieha po obežnej dráhe najbližšie k Slnku. Preto sa z pohľadu Zeme nachádza v jeho tesnej blízkosti a aby ju bolo vidieť, musí sa od neho vzdialiť na maximálnu uhlovú vzdialenosť (tzv. maximálna elongácia). Vo februárových dňoch bol Merkúr v tzv. východnej elongácii a bol viditeľný tesne po západe Slnka. Vyššie nad obzorom žiarila planéta Venuša, najjasnejší objekt večernej oblohy.

21. február – zoslabnutie hviezdy Betelgeuze

Druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión (po hviezde Rigel) patrí do kategórie červených nadobrov, čo je jedno zo záverečných štádií v živote veľkých hviezd. Keďže ide o premennú hviezdu, jej jas kolíše v rozpätí 0,3 až 0,9 mag (podľa niektorých zdrojov 0 až 1,3 mag) s periódou 420-430 dní. Minimum malo pripadať na 21. február, hviezda však už na začiatku roka nápadne zoslabla na 1,7 mag.

A young, bright star has been acting a little erratic lately.Betelgeuse's sudden dimming may be a sign that it's about to explode, astronomers say. Another possibility is the red supergiant may just be going through a phase. https://t.co/OnxW8RRfRV

— CNN (@CNN) December 27, 2019

24. marec – mimoriadne jasná Venuša

Pre Venušu tiež platí, že jej obežná dráha je k Slnku bližšie než dráha Zeme, preto sa dá pozorovať buď po západe slnka ako Večernica, alebo pred jeho východom ako Zornica. Na rozdiel od Merkúra je však Venuša mimoriadne jasná, po Slnku a Mesiaci je tretím najjasnejším objektom na oblohe. Celú zimu aj jar krášlila večernú oblohu a štyri dni po jarnej rovnodennosti sa ocitla v maximálnej východnej elongácii. Dosiahla jasnosť -4,3 mag, najväčšiu od roku 2012 a do roku 2028.

27. marec – objav kométy C/2020 F3 Neowise

Infračervený teleskop Neowise objavil kométu, ktorej dal aj meno. Kométa C/2020 F3 Neowise sa stala najjasnejšou v posledných rokoch a bola hitom nočnej oblohy. Americká vesmírna agentúra NASA sprevádzkovala ďalekohľad NEOWISE v decembri 2009. Prispel doteraz k objavom a identifikácii tisícok planétok. Kométa je však objavom jednoznačne najznámejším.

3. apríl – Venuša v súhvezdí Býka

Mimoriadne jasná Venuša bola viditeľná v zoskupení Plejády v súhvezdí Býka, čo bol fotogenický úkaz.

6. mája – objav čiernej diery

Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je najbližšie k Zemi; nachádza sa od nej cca 1000 svetelných rokov. Okolo nej čiernej diery obiehajú dve hviezdy, ktoré sa dajú vidieť voľným okom z južnej pologule Zeme. Informoval o tom tím výskumníkov pod vedením Thomasa Riviniusa z Európskeho južného observatória (ESO).

5. jún – polotieňové zatmenie Mesiaca

Druhé polotieňové zatmenie Mesiaca bolo na hranici viditeľnosti voľným okom – maximálna fáza nastávala večer pri východe Mesiaca, keď bola obežnica Zeme len 6 stupňov nad obzorom a v polotieni boli sotva dve tretiny jej povrchu. Na skutočné zatmenia si treba počkať do roku 2022 a 2023.

20. jún – letný slnovrat

Astronomické leto sa tento rok začalo už v sobotu 20. júna o 23.43 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Okamih letného slnovratu z dlhodobého hľadiska kolíše a v prvej polovici 21. storočia pripadne už na 20. jún v priestupných rokoch: teda po roku 2020 aj v rokoch 2024, 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.

3. júl – Kométa NEOWISE bola najbližšie k Slnku

Nová kométa C/2020 F3 Neowise sa ocitla najbližšie k Slnku. Priblížila sa k nemu na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov, teda 0,29 astronomických jednotiek. Po tom, ako prešla perihéliom, začala sa od Slnka vzďaľovať a stala sa viditeľnou aj pre pozemských pozorovateľov. Objavila sa nadránom nad východným obzorom, od 8. júla sa dala zo Slovenska vidieť i na večernej oblohe a od 10. júla bola viditeľná počas celej noci. Dala sa pozorovať do konca mesiaca a napriek zoslabnutiu aj začiatkom augusta.

14. júl – Jupiter v opozícii

Planéta Jupiter bola dobre pozorovateľná po celý rok. Na rozdiel od Merkúra a Venuše je viditeľná aj v noci. V júli vychádzala okolo 19.00 h a 14. júla sa ocitla v opozícii voči Slnku, dosiahla teda maximálnu jasnosť -2,6 mag. Blízko Jupitera bol po celý rok viditeľný aj Saturn a obe planéty sa ocitli neďaleko Mliečnej dráhy, čo je situácia, ktorá nastane opäť až v roku 2079.

17. júla – kométa NEOWISE a všetky planéty slnečnej sústavy

V krátkom období počas júla boli nad obzorom nielen kométa C/2020 F3 NEOWISE, ale všetkých sedem planét slnečnej sústavy – hoci nie naraz. Jupiter a Saturn vychádzali na oblohu po zotmení. Od polnoci im robil spoločnosť oranžový Mars. Nadránom po 02.30 h zažiarila nad východným obzorom Venuša a okolo 04.00 h vyšiel Merkúr. Urán a Neptún boli viditeľné len s použitím ďalekohľadu.

3. septembra – čierna diera strednej veľkosti

Medzinárodný tím vedcov zaznamenal prvú čiernu dieru so strednou hmotnosťou. Vznikla kolíziou dvoch menších čiernych dier. Astronómovia doposiaľ poznali tzv. hviezdne čierne diery, ktoré vznikli gravitačným kolapsom hviezdy a majú hmotnosť od piatich do niekoľkých desiatok hmotností Slnka. Druhou kategóriou sú supermasívne čierne diery s veľkosťou miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. Čierne diery s veľkosťou 100-1000 hmotností Slnka neboli známe. Hmotnosť novoobjavenej čiernej diery GW190521 sa rovná 142 hmotnostiam Slnka.

október – zodiakálne svetlo

Ide o svetielkujúce drobné častice slnečnej sústavy, ktoré majú najväčšiu koncentráciu v jej rovine, preto sú v rovine ekliptiky najlepšie pozorovateľné. "Práve v marci a októbri ekliptika zviera najväčší uhol s horizontom a smeruje takmer kolmo hore k zenitu. Vďaka tomu vidíme zodiakálne svetlo ako pomerne silné, najmä ak sa nachádzame v oblasti, kde je čistejší vzduch a málo svetelného smogu," povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.

6. októbra – Mars bol najbližšie k Zemi

Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní. Približne raz za dva roky a dva mesiace nastáva situácia, keď je Mars v opozícii, teda najďalej od Slnka a zároveň najbližšie k Zemi. Už 6. októbra 2020 sa Mars priblížil k Zemi na 62,1 milióna kilometrov (išlo o jedno z najtesnejších priblížení po rokoch 2003 a 2018). Vzápätí 13. októbra sa ocitol najďalej od Slnka. Nápadne červená planéta dosiahla zdanlivú veľkosť –2,4 až –2,6 magnitúdy.

12. októbra – Hviezda pohltená čiernou dierou

Astronómovia zachytili moment, ako supermasívna čierna diera pohlcuje hviezdu veľkosti Slnka. Jav sa odohral vo vzdialenosti viac než 215 miliónov svetelných rokov od Zeme (teda v skutočnosti pred 215 miliónmi rokov). Sledovali ho astronómovia teleskopmi Európskeho južného observatória (ESO) umiestnenými v Čile.

27. októbra – Voda na Mesiaci

Na Mesiaci sa nachádza voda nielen na miestach, kam nedosahuje slnečné žiarenie, ako sa vedci domnievali, ale aj priamo na mesačnom povrchu. Vedkyňa Casey Honniballová a jej tím merali vlnové dĺžky slnečného žiarenia, ktoré sa odráža od mesačného povrchu a potvrdili prítomnosť vody. Údaje zhromaždilo Stratosférické observatórium pre infračervenú astronómiu (SOFIA), pozostávajúce z teleskopu vstavaného do trupu lietadla typu Boeing 747SP, ktoré lieta vo výškach cez 13 kilometrov a je schopné skúmať povrch Mesiaca.

14. decembra – úplné zatmenie Slnka

V úzkom páse Čile a Argentíny bolo pozorovateľné dopoludnia úplné zatmenie Slnka. trvalo 2 minúty a 10 sekúnd. Zatmenie bolo jediné v tomto roku.

21. decembra – stretnutie planét Jupiter a Saturn, Betlehémska hviezda

Na oblohe sa blízko seba ocitnú Jupiter a Saturn. Pri pohľade cez slabší ďalekohľad budú dobre pozorovateľné aj ich mesiace – Jupiterove mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto, a tiež Saturnove mesiace Titan, Rhea, Thetys a Dione. Naposledy sa takáto vzácna konjunkcia objavila 16. júla 1623 a znovu sa vyskytne 15. marca 2080. Konjunkcia je jedným z vysvetlení možného pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy.

Komentáre