Technológie

Pluto, Cháron a kam ľudia poslali sondy najďalej

"Fotografie povrchu Pluta a jeho mesiaca Chárona sú historickou udalosťou, ktorú zažívame v priamom prenose. Ľudia však poslali sondy oveľa ďalej, ako ku bývalej planéte Pluto. "

Erik Stríž, 16. júla 2015 14:00 14. júla 2015 je významný dátum pre celú astronomickú obec, pretože práve v tento deň sme mali možnosť zhliadnuť vôbec prvé fotografie povrchu bývalej deviatej planéty slnečnej sústavy, Pluta. Dnes teda môžeme definitívne povedať, že “máme” nafotené všetky planéty slnečnej sústavy vrátane tej jednej, ktorú vedci v roku 2006 z ich zoznamu vyradili.

Okrem planétky Pluta sonda New Horizons nafotila aj mesiac Cháron, s ktorým Pluto rotuje okolo Slnka v priam nepredstaviteľnej vzdialenosti. Fotografie sú pomerne detailné a odborná verejnosť ich prijala s nadšením, pretože je to vôbec prvýkrát, čo je možné začať odhadovať reálne podmienky vládnuce na tejto bývalej planéte a konečne budú v učebniciach jej vizualizácie verné realite.

Zaujímavosťou je, že fotografie boli nasnímané zo vzdialenosti až jeden milión kilometrov a samotná expozícia obnášala oveľa viac, ako len obyčajné cvaknutie spúšte. Pluto aj Cháron sa okolo Slnka točia v takej vzdialenosti, že ich už prakticky ani neosvetľuje. Sonda preto musela zaznamenať fotografie s mimoriadnou citlivosťou na svetlo.

Pluto nie je okraj slnečnej sústavy

Pluto a Cháron sú nezvyčajné a trochu kontroverzné vesmírne objekty. Ešte pred niekoľkými rokmi sme sa učili, že naša slnečná sústava obsahuje deväť planét, počnúc Merkúrom až po Pluto. Ten sa však nachádza ďaleko za planétou Neptún, ktorá je poslednou z veľkých plynových monštier rotujúcich okolo Slnka (spolu s najväčším Jupiterom, Saturnom a Uránom). Áno, plynových, pretože od Jupitera až po Neptún nemajú planéty pevný povrch z horniny, sú tvorené iba plynom v rôznych skupenstvách.

Dnes sa deti v škole učia, že slnečná sústava obsahuje iba osem planét, pričom Pluto je považované za takzvaný transneptúnsky objekt. Okrem Pluta sa totiž v týchto vzdialenostiach nachádzajú aj ďalšie podobne veľké objekty a niekoľko väčších.

Jeden rok na Plute trvá až 247 našich rokov a okolo svojej osi sa otočí raz za šesť dní. Celkom atypické je, že sa točí v opačnom smere ako všetky ostatné planéty.

Sonda New Horizons okrem samotných fotografií prichádza za Plutom aj pre mnoho iných účelov. Všetky majú za cieľ pomôcť vedcom lepšie pochopiť slnečnú sústavu, jej správanie a odhaliť o Plute to, čo bolo doteraz skryté. Napríklad až pred dvomi dňami sa definitívne potvrdili veľkosti Pluta a Chárona. Pluto má už dokázateľne priemer 2 370 km a Cháron 1 208 km. Aj pre skutočnosť, že mesiac Cháron má až polovičný priemer v porovnaní so svojou hostiteľskou planétou, je Pluto označovaný za dvojplanétu. Ukazuje sa, že aj chemicky a vzhľadovo sú si tieto objekty veľmi podobné.

Len pre úplnosť dodávame, že Pluto má okrem Chárona ešte ďalšie štyri potvrdené mesiace.

Ľudia poslali sondy oveľa ďalej

Sonda New Horizons za niečo vyše deväť rokov svojej činnosti preletela už 4,8 miliardy kilometrov. Pre bežného smrteľníka je to nepredstaviteľná vzdialenosť. Len pre porovnanie, naša Zem má obvod 40 075 km. Sonda sa dnes nachádza na obežnej dráhe Pluta, ktorej vzdialenosť od Slnka sa mení v rozmedzí 4,4 až 7,3 miliardy kilometrov. Navyše, jej najbližšia vzdialenosť od Slnka je pri 4,4 miliardách kilometrov menšia ako vzdialenosť Neptúna od Slnka.

Do týchto ohromných vzdialeností sonda New Horizons doletela bez toho, aby jej začali zlyhávať dôležité prístroje. Do histórie sa okrem aktuálnej misie zapisuje aj preto, že je vôbec najrýchlejšou sondou. Už za 13 mesiacov od vypustenia dosiahla obežnú dráhu Jupitera, čo je mimoriadny údaj. Na svoj pohyb sonda využíva gravitáciu veľkých vesmírnych objektov, napríklad “odrazenie sa” od Jupitera. Keď dostatočne preskúma Pluto, využije aj jeho gravitačný potenciál a vydá sa smerom k hraniciam slnečnej sústavy, pričom by medzitým ešte mala preskúmať aj takzvané objekty Kuiperovho pásu.

New Horizons však nie je sonda, ktorá sa dostala najďalej. Vzdialenosť takmer päť miliárd kilometrov je veľmi pôsobivá, avšak taký Voyager 2 sa momentálne nachádza vo vzdialenosti až 16 miliárd kilometrov od Slnka. To je viac ako trojnásobok.

Aktuálny rekord však drží stále funkčná sonda Voyager 1. O nej sme sa nedávno dozvedali ako o prvom stroji zostrojeným človekom, ktorý sa dostal až na hranicu slnečnej sústavy. Tá totiž nie je hneď za Plutom, ale miliardy kilometrov za ním; až tam, kde aj Slnko stráca svoj inak mimoriadny vplyv. Voyager 1 sa momentálne nachádza vo vzdialenosti až 20 miliárd kilometrov od Slnka a neočakáva sa, že by sa mala zastaviť. Už sa ale nikdy nevráti, to je isté.

Možnosť posielať sondy takto ďaleko prakticky s nulovým rizikom zrážky s iným vesmírnym telesom tkvie v skutočnosti, že vesmír je vlastne celkom riedky a prázdny. Skutočne, počas všetkých tých miliárd kilometrov sa nestalo, že by sonda narazila do väčšieho kameňa alebo nebodaj malej planétky.

Za zmienku stojí zaujímavá skutočnosť, že keby sme všetky planéty slnečnej sústavy vrátane Pluta umiestnili hneď vedľa seba, ich spoločná dĺžka by nepresahovala vzdialenosť Mesiaca od Zeme. V priemere je táto vzdialenosť “iba” 384-tisíc kilometrov.

Sondy na planétach, mesiacoch a kométe

Keď sa budete pýtať ľudí okolo seba na to, na aké nebeské telesá ľudia poslali svoje sondy a vozidlá, zrejme budete počuť o Mesiaci, Marse a nedávno medializovanej kométe.

Pravdou však je, že vďaka peniazom z NASA a od vlád Spojených štátov a Ruska sa zrealizovali ďalšie odvážne projekty. Sondy boli zaslané aj na Venušu (sovietske projekty Venera, 60. a 70. roky) a dokonca na Saturnov mesiac Titan (Cassini-Huygens, 2005). Z povrchov týchto malých svetov máme dokonca fotografie, ktoré zachytávajú extrémne podmienky. Na Venuši prší kyselina sírová, Merkúr je zasa obrovskou vyprahnutou púšťou s rozžeraveným povrchom cez deň a teplotou -180 °C v noci.

Po živote zatiaľ nie sú žiadne stopy

Z obežnej dráhy je prípadný život na planétach a ich mesiacoch prakticky nepozorovateľný. Zatiaľ, aj napriek občasným bulvárnym nadpisom o náleze života mimo Zeme, sa nepodarilo žiadnej sonde priniesť dôkazy o možnom živote mimo našej planéty. Aj nedávno medializovaná správa o náleze pozostatkov života na kométe 67P / Churyumov-Gerasimenko sa stala iba bulvárnym nafúknutím celkom bežných zistení o chemickom zložení kométy.

Spomedzi všetkých väčších objektov v našej slnečnej sústave navyše najnovšie nafotené Pluto a Cháron patria medzi tie najmenej pravdepodobné pre vznik života.

Zdroj: nasa.gov



ODPORÚČAME AJ:
Ľudia posielajú do vesmíru čudné veci, nechýba ani erotika
Škótski vedci dokázali spomaliť svetlo
VÝNIMOČNÝ OBJAV: Astronómovia objavili planéty podobné Zemi
Život na Marse: Sonda objavila stopy jazera
VÝNIMOČNÁ UDALOSŤ: Vesmírna sonda pristane na kométe aj vďaka Slovákom

Komentáre