Štýl

Pred 70 rokmi sa narodil T. Huszár, legenda dokumentárnej fotografii

"Legendárny fotograf neprehliadnuteľný svojou tvorbou si slobodne vyberal témy a slobodne tvoril pozoruhodné fotografické publikácie. Viac ako 15 rokov sa fotograficky venoval rómskemu etniku."

TASR, 16. júna 2022 11:05

Tibor Huszár, archívna snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Fotil obyvateľov rómskych osád, New Yorku či Paríža. Známe sú jeho fotografie Milana Lasicu, Júliusa Satinského, Rudolfa Slobodu, Miroslava Válka, Dominika Tatarku či Kolomana Sokola. Od narodenia Tibora Huszára, jednej z najvýraznejších postáv slovenskej dokumentárnej i umeleckej fotografie, uplynie vo štvrtok 16. júna 70 rokov.

Tibor Huszár sa narodil 16. júna 1952 v obci Reca. V rokoch 1976 – 1983 študoval na Katedre umeleckej fotografie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe pod vedením profesora Jána Šmoka. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa zdokonaľoval v anglickom jazyku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Následne pracoval na newyorskej umeleckej škole (School of Visual Arts) ako asistent režiséra Vojtěcha Jasného.

V roku 2005 získal doktorát na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a o rok neskôr na tejto škole obhájil aj docentúru. Ako pedagóg pôsobil na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a predmet dokumentárna fotografia vyučoval tiež na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Legendárny fotograf neprehliadnuteľný svojou tvorbou si slobodne vyberal témy a slobodne tvoril pozoruhodné fotografické publikácie. Viac ako 15 rokov sa fotograficky venoval rómskemu etniku. V polovici 80. rokov 20. storočia dokumentoval aj divadelné predstavenia. Objektívom svojho fotoaparátu zachytil vzbury v slovenských väzniciach v Leopoldove, Ilave, v Novej Dubnici a v roku 1990 zdokumentoval cesty prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václava Havla. Podieľal sa tiež na reklamných a politických kampaniach a audiovizuálnych projektoch.

Slovenský fotograf svetového formátu Tibor Huszár pózuje 7. novembra 2006 pred svojimi fotografiami vystavenými v piešťanskej galérii Fontána, kde otvoril v rámci podujatia Slávnosti fotografie Piešťany 2006 svoju výstavu Favelas e carnaval Brazília 2006. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Počas svojho tvorivého života vydal obsiahle publikácie Gotické a románske fresky Gemera (1979), Riport o nežnej revolúcii (1993), Cigáni (1993, 2008), Koloman Sokol (1998), New York – mesto tolerancie (2000), Na krídlach večnosti (2006), Letokruhy večnosti (2007), Retrospektíva (2007), alebo Réte-Reca (2008).

V roku 1983 získal Zlatú plaketu na Medzinárodnom trienále divadelnej fotografie vo vtedajšej Juhoslávii. O rok neskôr dostal Cenu Fondu výtvarných umelcov v Bratislave. Ocenenie Najkrajšia kniha roka za publikáciu Koloman Sokol mu udelili v roku 1999. V roku 2001 si prevzal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za knihu New York – mesto tolerancie, ktorá sa zároveň stala Najkrajšou knihou roka 2001.

Pamätnú plaketu Kolomana Sokola mu udelilo mesto Liptovský Mikuláš v roku 2002. V roku 2007 sa stal Fotografom roka vďaka publikáciám Retrospektíva, Na krídlach večnosti a Letokruhy večnosti. Európsku kultúrnu cenu Trebbia za podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu kultúr si Tibor Huszár prevzal v Prahe v roku 2011.

Osobnosť a tvorbu fotografa približuje aj dokumentárny film Tibor Huszár - Návrat späť (2012).

Tibor Huszár zomrel 11. septembra 2013 v Modre vo veku 61 rokov.