Hudba a film
Martin Valihora: Snažím sa vybudovať pestrý priestor pre našu scénu
Samuel Chrťan, 16. mája 2015 13:00
Milan Kapusta Foto: TASR – Milan KapustaČaká nás jubilejný desiaty cyklus One Day Jazz Festivalu. Na čo sa môžu návštevníci tešiť?
Môžu sa tešiť na to, že One Day Jazz Festival opäť prinesie úžasný a žánrovo rozmanitý program. Uvedieme fantastickú Achinoam Nini, známu ako Noa - úžasnú, energickú speváčku a perkusionistku z Izraela. Preslávila sa v deväťdesiatych rokoch albumom, ktorý jej produkoval Pat Metheny, ten sa dostal aj na Slovensko. Jej nádherné piesne si tu určite získali komunitu ľudí, ktorí by ju radi videli. A ostatným, ktorí ju nepoznajú, garantujem skvelý zážitok.
Okrem svojej krásnej hudby sa Noa preslávila aj tým, že je mierovou aktivistkou, bojuje za nadviazanie mierového dialógu medzi Izraelom a Palestínou...
Presne tak. A to je ďalší bonus na našom festivale, kde by sme chceli týmto spôsobom zareagovať na súčasnú situáciu (na Blízkom Východe, pozn. red.). Určite nejdeme robiť žiadnu propagandu, ideme len symbolicky upozorniť. Hlavným dôvodom jej príchodu ostáva ten umelecký. Ale myslím si, že fakt, že bojuje za mier je vďačným bonusom. Radi to na festivale spomenieme.
Na podujatí zarezonuje aj ďalšie veľké meno...
Áno, vystúpi Ron Affif so svojím triom. Essiet Essiet je newyorský kontrabasista, Ron Affif je veľmi známy, dravý a dobrý bebopový gitarista z New Yorku, na kontrabase vystúpi tiež veľmi zvučné meno z NYC Essiet Essiet, a keďže momentálne s týmto triom hrávame za veľkou mlákou, na bicie si zahrám ja.
Na koho sa môžeme tešiť z domácej scény?
Zo slovenských kapiel to bude mladá kapela Cha Bud, víťazi súťaže Nové tváre slovenského jazzu, ktorú organizuje Slovenská jazzová spoločnosť.
Zaujímavé je, že z One Day Jazz Festivalu sa tentokrát stane „Two Day Jazz Festival“ a srdiečka do diára si tak môžeme kresliť aj na piatok 22. mája. Kto budú ťahúni druhého večera?
Uvidíme Wayna Krantza, tiež newyorského gitaristu, ktorý je však zástupcom nového soundu. Popri jeho silnej, modernej gitare s ním zahrajú aj ďalší dvaja úžasní hudobníci: Nate Wood na basu a Cliff Almond na bicie. To bude naozaj hviezdne trio.
Svoj nový album odprezentuje Juraj Griglák, avšak so starou kapelou Marcusa Millera. Treba upozorniť na to, že Juraj je inštrumentalista, ktorý nielenže takúto kapelu dotiahne, ale býva pozývaný aj z druhej strany - napríklad do projektu bubeníka Poogie Bella.
Potom uvidíme legendárnu skupinu Mezzoforte, ktorá už u nás vystupovala. Na bicie budem s nimi hrať ja, keďže s nimi spolupracujem na ich koncertoch (Martin Valihora hral s Mezzoforte v Košiciach a následne aj na škandinávskom turné, kedy „zaskakoval“ za zakladajúceho člena Gulli Briema, pozn. red.). Spoločne odohráme piatkový večer a bude to veľmi príjemné zakončenie festivalu hudbou, ktorá nám robí dobre už štyri desaťročia.
Druhý deň festivalu akoby prezentoval slovensko-zahraničné kombinácie. Ako sa našim jazzovým hudobníkom darí integrovať do zahraničia?
Myslím, že sa nám darí, no stále potrebujeme väčší priestor na prezentáciu a kontakt slovenských hudobníkov so zahraničím. Takýto priestor na našom festivale je a hudobníkom ponúkame možnosť pozvať si vlastných hostí. Na našom festivale tento priestor je, ponúkame im, aby si aj pozvali nejakých, možno nových hudobníkov. V budúcnosti teda určite môžeme čakať aj ďalšie medzinárodné kooperácie, čím by sme radi ozvláštnili festival, ale zároveň aj vzájomným kontaktom našej a zahraničnej scény prirodzene integrovali slovenských hudobníkov do sveta.
Martin Valihora Foto: TASRPrečo je takáto prirodzená integrácia dôležitá?
Z hľadiska prinesenia kvality, ale aj rozmanitosti zvuku a zviditeľnenia slovenskej hudby. Aby sme mohli hrať aj v širších súvislostiach, nielen lokálnych, aby nás bolo počuť. Ja som týmto procesom prešiel, dobre ho poznám a rád by som ho sprístupnil aj ďalším, ktorí doteraz nemali možnosť zažiť to isté čo ja.
Na čo sa ako jazzový fanúšik najviac tešíte vy?
Ja sa ako jazzový fanúšik teším na každého interpreta a nie je to klišé. Či už ide o mladú kapelu, ktorá je zaujímavá a zaznie vďaka nej pôvodná slovenská hudba, alebo Noa, ktorú som počúval v deväťdesiatych rokoch a som veľmi rád, že ju konečne uvidím live. Takisto aj Wayne Krantz Trio bude naozaj silné zoskupenie.
Viete porovnať, aké ste mali očakávania pred úplne prvým One Day Jazz Festivalom a aké máte pred týmto?
Ide mi v prvom rade o to, aby informácia medzi publikom a pódiom bola silná, aby nastal prenos naozaj dobrej energie a kvalitnej hudby.
Čo pre vás znamená tento festival?
Je to môj rukopis, môj projekt, ktorý je veľmi dôležitým pojítkom pre mňa ako hudobníka, súčasť slovenskej hudobnej scény s medzinárodnou scénou. Je to môj hudobný priestor, rozšírené fungovanie mojej činnosti prenesené do festivalu. Samozrejme, organizačná časť berie veľa energie - najradšej by som sa venoval iba hudbe. Ale ak nechcem byť závislý od iných organizátorov, je to nevyhnutné. Snažím sa vybudovať väčší a rozmanitejší priestor pre našu hudobnú scénu, aj pre rozšírenie vlastných možností a posúvať tým vývoj ďalej. Mám svoj hudobný klub, uvádzam a tvorím jazz v divadle Aréna, One Day Jazz Festival a rôzne iné podujatia. To sú všetko platformy, kde sa slovenská scéna môže prezentovať so svojimi projekami. No hlavnou vášňou je prinášať silné zážitky z hudby.
Martin Valihora Drum Solo:
Raz ste sa vyjadrili, že keď sa u nás objaví nejaký talent, tak ho rád podporíte. Koho vnímate ako najväčšie talenty slovenskej hudby?
Momentálne je to množstvo talentovaných hudobníkov, naozaj množstvo. Skutočne je to aj o tom, akú dávajú šancu sami sebe, akú majú chuť napredovať, aký žáner si vyberú. Nemusia byť všetci dobrí vo všetkom, každý by mal v prvom rade objaviť svoj vlastný zvuk. Či ako interpret, alebo ako sólista. Stretol som veľa hudobníkov, ktorí nemali základný parameter geniality, ale svojou prácou objavili a vytvorili niečo zaujímavé, čo sa stalo určujúcim v ich smerovaní. To zaujme aj širšiu obec.
Takže nechcem menovať jednotlivých ľudí, skôr by som apeloval na to, aby sa náš informačný kód mal miesiť so svetovou hudbou. Treba mať odvahu sa zapájať a obohacovať svoj hudobný jazyk vplyvmi zvonku. A zároveň tvoriť našu identitu. Na to, aby som sa naučil dobre rozprávať, musím poznať slová a ich obsah. V hudbe sú nimi informácie zo svetovej hudby, ktoré sa prepoja do niečoho, z čoho sa stane moja reč.
Popri festivale a svojich, povedzme štandardných projektoch v poslednej dobe spolupracujete s jedným z najpodstatnejších mien hiphopovej scény, DJom Vecom.
S DJom Vecom áno, lebo to je človek, ktorý nie je hiphopový umelec, ale umelec, ktorý má rád hudbu. Je to človek, ktorý sa venuje svojim štýlom, pozná veľa rôznej hudby. Do svojej tvorby zakomponováva rôzne prvky, rôznych interpretov. Dobre sa nám komunikuje hudobne i ľudsky, takže sa vždy tešíme, keď si môžeme zahrať.
Ďalším výnimočným projektom, na ktorom ste sa podieľali, je pocta Marekovi Brezovskému s titulom Hrana. Žiaľ, zdá sa, že v decembri famóznym dvojkoncertom v KC Dunaj skončil svoju štvorročnú existenciu. Vzhľadom na rozsah diela Mareka Brezovského (tento hudobný génius zanechal po dvadsiatich rokoch života až 16 CD nosičov nikdy nevydanej hudby) by to bola naozaj škoda. Neboli by ste otvorení aj ďalšej spolupráci?
Otvorený som a keď môžem potešiť priaznivcov tohto projektu, tak momentálne je otázka ďalšieho spracovania Marekovej hudby otvorená. To staré obdobie už sme uzatvorili, ale s Oskarom Rózsom komunikujeme o myšlienke Hrany 2.
ODPORÚČAME AJ:
Katarína Knechtová prichádza s novým singlom Motýľ hlavolam
Skvelý Stano Radič by oslávil šesťdesiatku
Zimková a Kelecsényi majú výstavu diel inšpirovaných pobytom v Paríži
Sima Martausová prichádza s novým singlom Banánová šupka
