Hudba a film

Jubilujúci režisér Martin Šulík: Film je kolektívnym umením

"Je dôležité, aby sa ľudia pri tvorbe dokázali spolu rozprávať, aby mali podobný názor na spoločnosť, na život, aby vyznávali podobné hodnoty, uviedol režisér. "

TASR, 20. októbra 2022 15:02
Nikdy nemal vzor v jednom konkrétnom režisérovi. Kinematografia 60. rokov ho ale fascinovala natoľko, že aj vďaka nej išiel študovať filmovú réžiu. Vo štvrtok 20. októbra oslávi 60 rokov uznávaný slovenský režisér, scenárista a tiež príležitostný herec Martin Šulík.

"Vždy som mal rád kinematografiu 60. rokov. Bol to vrcholný moment v dejinách kinematografie, kedy vzniklo veľmi veľa zaujímavých filmov. Reflektovali život spoločnosti a zároveň objavovali nové možnosti filmového média. Mal som pocit, že film je niečo podstatné. Môže nielen zabávať, ale aj ovplyvňovať vedomie spoločnosti. Filmy 60. rokov mali priamy vplyv na to, že som šiel študovať filmovú réžiu," vyznal sa pre TASR pri príležitosti svojho jubilea Martin Šulík.

Ako ďalej vysvetlil, ovplyvnili ho všetky nové vlny – francúzska, česká nová vlna, free cinema v Anglicku a zo slovenských autorov sa mu najviac páčili Elo Havetta, Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Štefan Uher a Peter Solan.



Martin Šulík sa narodil 20. októbra 1962 v Žiline. Má troch bratov – divadelných režisérov Antona a Juraja, a dokumentaristu Mareka. Ich nebohý otec Anton pôsobil ako herec v žilinskom a martinskom divadle.

V roku 1981 začal študovať filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1986 stredometrážnym hraným filmom Staccato. Už počas štúdia natočil niekoľko krátkych filmov podľa vlastných námetov a scenárov. V rokoch 1986 až 1991 pôsobil ako asistent réžie v Štúdiu krátkych filmov, príležitostne režíroval v divadle a nakrúcal dokumentárne filmy.

Od začiatku 90. rokov sa venuje predovšetkým tvorbe celovečerných hraných filmov, vyznačujúcich sa poeticko-symbolickým ladením, nostalgickou atmosférou, existenciálnym rozmerom a epizodickou štruktúrou. Doteraz pôsobí na VŠMU ako pedagóg.

Podľa Martina Šulíka je film kolektívne umenie. "Je dôležité, aby sa ľudia pri tvorbe dokázali spolu rozprávať, aby mali podobný názor na spoločnosť, na život, aby vyznávali podobné hodnoty. Od začiatku spolupracujem s úzkym kruhom priateľov. So scenáristami Ondrejom Šuhajom, Marekom Leščákom, Dušanom Dušekom. Prvý scenárista, s ktorým som spolupracoval, bol Marián Zachar. Z kameramanov spolupracujem najmä s Martinom Štrbom, Martinom Šecom, Martinom Kollárom, s Richardom Krivdom. Architektom väčšiny mojich filmov bol Fero Lipták, kostýmy navrhoval Milan Čorba i kostýmové výtvarníčky Mona Hafsahl, Anita Hroššová a Katka Hollá. Hudbu komponoval Vlado Godár. Keď robíte film, snažíte sa obklopiť ľuďmi, s ktorými je vám dobre a s ktorými si rozumiete," vysvetlil pre TASR jubilant.

Martin Šulík je jednou z najvýraznejších osobností slovenského hraného filmu. Jeho celovečerným režisérskym debutom bola dráma Neha (1991). Ďalej režíroval úspešné filmy Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Orbis Pictus (1997), Krajinka (2000), Slnečný štát (2005), Cigán (2011), Tlmočník (2018) či Muž so zajačími ušami (2020).

Do jeho bohatej televíznej a dokumentárnej tvorby patrí aj 26-dielny cyklus Zlatá šedesátá (2009), seriál Československý filmový zázrak (2014), celovečerné filmy 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna (2010), Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy (2007), Viliam Gruska – pútnik slovenským časom (2013), Milan Čorba (2014), Milan Sládek (2020) a iné.



Režisér Šulík sa príležitostne postavil aj pred kameru. Ako herec sa predstavil napríklad vo filmoch Uhol pohľadu (1984), Zakázané uvoľnenie (1986) alebo Výlet (2002).

Martin Šulík je laureátom dvoch Českých levov (oba 1995), Zvláštnej ceny poroty na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch, Ceny českých filmových kritikov. Jeho filmárske umenie bolo viackrát ocenené Národnou filmovou cenou Slnko v sieti. So snímkou Záhrada uspel tiež na festivaloch v nemeckom Mannheime a Cottbuse, v talianskej Bologni i Turíne a vo francúzskych mestách Saint Etienne a Belfort.

Mnohé z jeho filmov vybrala Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) do výberu na oscarové nominácie. V januári 2003 premietali niektoré Šulíkove filmy v kanadskom Montreale v rámci Mesiaca slovenskej kultúry. Na najväčšom nesúťažnom filmovom festivale v Českej republike s názvom Letná filmová škola, ktorý organizuje Asociácia českých filmových klubov, si Martin Šulík prevzal v júli 2012 výročnú cenu - ocenenie za humanizmus, citlivosť, provokatívnu spiritualitu svojich snímok. V rokoch 2016 až 2019 bol prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA).

Komentáre