Hudba a film

Filmový a divadelný herec a režisér Emil Horváth má 75 rokov

"Od roku 1984, pôsobí na scéne činohry Slovenského národného divadla, okolo 180 postáv stvárnil na filmovom plátne či televíznej obrazovke."

TASR/Webmagazin.sk, 12. novembra 2020 11:25
Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Foto: TASR Michal Svítok

Herec Emil Horváth mladší zdedil herecké nadanie po svojom otcovi. „Otecko vždy bol, existoval, bol bytostný, k čomu som sa ja musel dopracovať. On mal tú danosť," zaspomínal si herec v rozhovore pre RTVS v rámci cyklu Herecké legendy.

Najdlhšie, od roku 1984, pôsobil na scéne činohry Slovenského národného divadla, okolo 180 postáv stvárnil na filmovom plátne či televíznej obrazovke.

Jeden z najobľúbenejších slovenských hercov, ale tiež scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg Emil Horváth mladší sa vo štvrtok 12. novembra dožíva 75 rokov. Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Detstvo a mladosť však strávil v Martine, kde jeho otec, herec Emil Jozef Horváth (1923-2001) získal angažmán v Komornom divadle. V roku 1968 ukončil Emil Horváth ml. štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, hoci uvažoval o prestupe na réžiu. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo martinské Divadlo SNP, kde pôsobil osem sezón (1968-1976) a už tu zaznamenal svoje prvé herecké, ale aj režijné úspechy.
Jozef Vajda a Emil Horváth počas generálnej skúšky inscenácie hry nemeckého dramatika Gerharta Hauptmanna Pred západom slnka v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave 6. apríla 2018. Foto: TASR Henrich Mišovič

V roku 1973 získal cenu Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia od Maxima Gorkého. To isté ocenenie mu udelili o dva roky za rolu Lungha v hre Gavalieri anglického dramatika Georga Farquahara. Za postavu Mikiho v inscenácii Meridián Jána Soloviča dostal v roku 1975 cenu Litfondu a o rok neskôr zaujal porotu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch postavou Vlada v hre Milana Ferka Keby som mal dievča. Počas sedemročného pôsobenia v divadle Nová scéna (1976-1983) vynikol okrem iného ako Treplev v Čajke od A. P. Čechova, a tiež ako Salieri v Shafferovom Amadeovi.

Od roku 1984 sa stala Horváthovou domovskou scénou Činohra SND, kde vytvoril množstvo nezabudnuteľných úloh – spomenúť možno hlavného hrdinu v inscenácii Jožko Púčik a jeho kariéra slovenského dramatika Ivana Stodolu, Richarda v Shakespearovej hre Richard III. Hral v ďalšej známej Stodolovej hre Čaj u pána senátora, v Ibsenovej Divokej kačke a za svoj výkon v divácky obľúbenom predstavení Chrobák v hlave (Georges Feydeau) si v roku 1991 opäť vyslúžil Cenu Literárneho fondu.

Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca získal cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001). Za zmienku stoja aj ďalšie shakespearovské postavy – Polonius v Hamletovi, Malvolio v Trojkráľovom večeri či komická rola farára Evansa v hre Veselé paničky windsorské, pod ktorú sa podpísal aj ako režisér.
Herec a režisér SND v Bratislave Emil Horváth pripravil v roku 2002 na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre s nitrianskymi a hosťujúcimi hercami situačnú komédiu Georgesa Feydeaua "...a ešte som aj smoliar". Foto: TASR Dano Veselský

Na doskách SND režíroval tiež napríklad inscenácie Caligula (Albert Camus), Divadelná komédia (Bengt Ahlfors), Šialený deň (Peter Turrini) či Štvrtá sestra (Janusz Glowacki).

Ako herec a režisér hosťoval tiež na iných scénach. Na Novej scéne uviedol hru Francisa Vebera Blbec na večeru, v Divadle Andreja Bagara v Nitre Čiernu komédiu Petra Shaffera. V Brne sa predstavil hrou argentínskeho autora Eduarda Rovnera Vrátila sa raz v noci, ktorá mala premiéru na scéne Městského divadla v roku 2008. Už o rok mala premiéru jeho inscenácia hry Neila Simona Zlatí chlapci (…Vstúpte!) a od roku 2010 sa v pražskom Divadle pod Palmovkou hrá jeho dramatizácia románu Klausa Manna Mefisto. V divadle Aréna stvárnil Gustáva Husáka v poslednom období svojho života v hre Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák, väzeň prezidentov – prezident väzňov.

Pred kamerou sa Emil Horváth ml. prvý raz objavil v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril režisér Karel Zeman vo svojej snímke Na kometě (1970).
S manželkou Vierou Richterovou v hre Donalda Churchilla Ešte máš na mňa miláčik, ktorú naskúšali v bratislavskom divadle West v roku 2002. Foto: TASR

Nesporne sa však jednou z jeho najznámejších hereckých kreácií stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého Emil Horváth ml. stvárnil v divácky obľúbenej komédii Sladké starosti. Film nakrútil Juraj Herz v roku 1984 a ohlas získal aj v zahraničí – filmový publicista a historik Peter Hames ho zaradil do publikácie Best of Slovak Film 1921 – 1991. Divákom zrejme najviac utkvela v pamäti scéna s legendárnym koňakom Debušé.

Emil Horváth ml. sa nevyhýbal ani televíznym seriálom – od 30 prípadov majora Zemana, cez Búrlivé víno či Tajné životy až po seriál Autoškola. Pod viacero filmov a televíznych inscenácií sa podpísal aj ako scenárista či režisér (napríklad Okamih pravdy z roku 2000).
V roku 2005 udelil prezident SR Ivan Gašparovič Emilovi Horváthovi štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra. Foto: TASR Pavel Neubauer

Emil Horváth ml. prednášal od roku 1984 divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore divadelné umenie a veda. V septembri toho istého roku mu prezident udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. V rokoch 2011 až 2013 tiež viedol Činohru SND. Jeho manželkou je herečka Viera Richterová a jeho syn Tomáš Horváth je literárny vedec a spisovateľ.

Komentáre