Hudba a film

Filmársky virtuóz Woody Allen má 90 rokov a na konte 50 filmov

"Slávny umelec dal svetu množstvo viacrozmernej tvorby prevažne vysokej kvality - ako režisér, scenárista, herec, spisovateľ a aforista."

TASR, dnes 10:23 -
Málokedy domicil v správe tak bytostne sadne k aktérovi ako v prípade Woodyho Allena. Narodil sa v New Yorku a v tomto meste strávil celý život - v dejisku väčšiny jeho filmov, špeciálne na Manhattane. To neznamená, že sa odtiaľ nepohol, raz (2002) senzačne navštívil aj oscarový galavečer, nakrúca rád v Európe a najmä zvykol prijímať pozvania na početné ocenenia na festivaloch. Mimo vlasti má paradoxne možno ešte viac obdivovateľov i priateľov. Americký filmár oslávil v pondelok 1. decembra 90 rokov.

Slávny umelec dal svetu množstvo viacrozmernej tvorby prevažne vysokej kvality - ako režisér, scenárista, herec, spisovateľ a aforista. Patrí medzi miláčikov festivalu v Cannes a až 16 jeho snímok malo celkovo 24 nominácií na Oscara. Udelili mu štyri sošky za filmy Annie Hallová, Hana a jej sestry i Polnoc v Paríži. Jeho širokospektrálny kumšt presahuje šesť desaťročí.

To čo je v jeho tvorbe esenciálne, to pred tromi rokmi vystihla renomovaná slovenská herečka Emília Vášáryová: "Zbožňujem humor Woodyho Allena. Určite, keby som mohla, zahrala by som si v jeho filmoch. Rozumiem im a bavím sa. Humor je prítomný v našom živote aj v tých najtragickejších situáciách. A on to priznáva a komentuje to. A to sa mi najviac páči."



Budúci významný predstaviteľ svetovej kinematografie si nemusel na začiatku filmárskej kariéry nič nastavovať, nepotreboval nič vymýšľať. Príbehový humor a aforistická povaha ho sprevádzali od mladého veku. Písal vtipy a glosy pre denník New York Post, spolupracoval s komikmi v nočných kluboch. Jeho humor má intelektuálnu podstatu, ale nie je mudrujúci, oplýva sarkazmom a často aj sebairóniou: "Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť mojím dielom, ale tým, že nezomriem."

Výroky tohto druhu sa len tak sypú z jeho filmov, knižných poviedok a aforizmov. Woody Allen vo svojom živote ľutuje len to, že nie jen niekto iný. A vyzýva: "Neodsudzujte masturbáciu - je to sex s niekým, koho milujete." Keď dávnejšie dostal nápad napísať svoj životopis, vzápätí si uvedomil, že človek má písať iba o veciach, ktoré pozná. A nie tak dávno vyhlásil: „Z nejakého dôvodu si ma vo Francúzsku cenia viac než doma - tie titulky musia byť neuveriteľne dobré." Dodal: "Francúzi si myslia, že som intelektuál, lebo nosím tie moje okuliare. A myslia si, že som umelec, keďže moje filmy prerábajú.“

Allen Stewart Konigsberg sa narodil 1. decembra 1935 v New Yorku. Vyrastal v Brooklyne, ale lákal ho svojou atmosférou Manhattan, odkiaľ pochádzali jeho rodičia, potomkovia židovských prisťahovalcov z Rakúska a Litvy. Malý Allen navštevoval školu pre mimoriadne nadané deti, ale nedosahoval výsledky, lebo viac ako učenie ho zaujímalo kino, hra na klarinete, v tom čase aj šport. Univerzitné štúdium padlo veľmi rýchlo za obeť jeho umeleckým a zabávačskym sklonom: „Vyhodili ma z univerzity, pretože som podvádzal na skúške z metafyziky. Nazrel som do duše chlapca, ktorý sedel vedľa mňa.“



Pôsobil v televíznej sieti NBC ako scenárista a popritom tvoril gagy pre iných komikov. Do sveta celovečerného filmu vnikol v roku 1965 ako scenárista a herec v komédii Čo je nové, mačička?, hrali v nej aj Peter Sellers, Richard Burton a Romy Schneiderová. Svoj štandardný režijný debut absolvoval o štyri roky neskôr s komediálnou kriminálkou Zober prachy a zmizni. Napísal k nej vtipný scenár, odohral anekdotickú hlavnú rolu a filmovanie poňal sarkastickou dokumentaristikou.

Svojím jedinečným a od všetkého nezávislým komediálnym prístupom nadviazal v roku 1971 v politickej satire Banáni. A odvtedy až do 2017 sa len v troch rokoch stalo, že Woody Allen nenatočil aspoň jeden film. Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať (1972) je slávna zostava zábavných excentrických epizód o rôznych podobách milostného života. Veľký úspech u kritiky mala sci-fi komédia Spáč (1973), podobne snímka Láska a smrť (1975), ktorá parodovala klasikov ruskej literatúry.

Potom už prišli na rad predovšetkým medziľudské vzťahy vo všetkých podobách a najmä v New Yorku. Celá jeho tvorba, okrem výletov do obľúbených európskych metropol, je upätá na Manhattan. Napriek tomu patrí medzi najuznávanejšie filmárske postavy v diagonálne cez celé USA vzdialenom, veľkolepom kalifornskom dejisku. Len režisérsky má za sebou viac ako 50 celovečerných snímok. Jedinečný údaj umocňuje fakt, že ku všetkým si spravil aj scenár a v tridsiatke z nich obsadil sám seba aj do hereckej úlohy, zväčša do jednej z hlavných.



Tento koncept realizoval aj v prvých dvoch soškami ocenených dielach a v siedmich z dvanástich filmov, za ktoré získal nominácie na Oscary. Jeho prvý zásah do hollywoodskej priazne má 47 rokov, za film Annie Hallová získal ceny ako režisér a scenárista, nominovaný bol i v kategórii najlepší herec. Ďalšie dve ceny išli producentovi za najlepší film roka a Woodyho vtedajšej a dlhoročnej partnerke Diane Keatonovej ako najlepšej herečke.

Fenomenálny triumf spôsobil 3. apríla 1978 na 50. ročníku odovzdávania cien prvotriednu senzáciu. Nenápadná komediálna dráma v satiricko-romantickej atmosfére patrí dodnes k najúspešnejším filmom Woodyho Allena. Okrem štyroch Oscarov získala päť hlavných ocenení BAFTA a Keatonová aj Zlatý glóbus. Annie Hallová je príbeh dievčaťa z vidieka, ktoré túži stať sa, kde inde ako v New Yorku, speváčkou. Zaľúbi sa do nej romantický chlapík Alvy Singer s neurotickou povahou v stvárnení režisérom, ktorý rozohral konverzačnú smršť plnú vtipov, replík i hlbších životných postrehov.

"Viem, znie to strašne, ale Oscary za Annie Hallovú pre mňa nič neznamenajú," neprestával udivovať Woody Allen, ktorý na odovzdávaní samozrejme chýbal. Aj inokedy, oficiálne vždy pre svoje pravidelné pondelkové vystúpenia v hotelovom klube v New Yorku, kde hrá na klarinete so svojou jazzovou kapelou.



Ostatné dni týždňa mal dlhé roky vyhradené najmä na filmárske aktivity. Nasledovali lyrická čiernobiela snímka Manhattan (1979), piaty zo siedmich filmov so svojou už bývalou partnerkou Diane Keatonovu. Ako Woodyho múza i dlhoročná družka ju vystriedala Mia Farrowová, ktorá hrala (hlavné alebo ináč významné úlohy) v trinástich jeho filmoch v rade. Skvelé hodnotenia mali Zelig (1983), Danny Rose z Broadwaya (1984) i Purpurová ruža z Káhiry (1985), za vydarenú trpkú a komornejšiu komédiu dostal tvorca ako scenárista prvý z troch Zlatých glóbusov.

Hneď nasledujúci film Hana a jej sestry (1986) priniesol vtedy už charizmatickému filmárovi tretieho a druhého scenáristického Oscara. Dvojica Allen-Farrowová spolupracovala a zväčša si aj spolu zahrala v ďalších snímkach, najvýraznejšie boli Zlaté časy rozhlasu (1987), September (1987), Zločiny a poklesky (1989) i Manželia a manželky (1992).

V tom čase sa Woody Allenovi rozpadol vzťah a postupne aj s väčšinou rodiny plnej adoptívnych detí. Šokoval vzťahom s už dospelou, ale o 35 rokov mladšou Soon-Yi Previnovou, ktorú si Mia Farrowová adoptovala v predchádzajúcom (manželskom) vzťahu s muzikantom André Previnom a s ktorou slávny režisér žije dodnes, od roku 1997 sú zobratí. Filmársky to vyriešil návratom Diane Keatonovej v úspešnej kriminálnej komédii Tajomná vražda na Manhattane (1993).



Nasledovali okrem iných ďalšie úspešné a vtipné filmy Výstrely na Broadwayi (1994), Mocná Afrodité (1995), Všetci hovoria: milujem ťa (1996), Celebrity (1998), Darebáčkovia (2000), Prekliatie žltozeleného škorpióna (2001), či Hollywood Ending (2002).

V roku 2005 natočil Match Point – Hra osudu, thriller-drámu vymykajúca sa jeho bežným postupom. Tvrdil, že to robil ako všetky svoje filmy, ale priznal šťastné okolnosti: "Potreboval som upršaný deň, dostal som upršaný deň. Potreboval som slnko, dostal som ho. Mal som hercov, ktorých som chcel – tá 19-ročná dievčina, Scarlett Johanssonová je úžasná a aj chlapci sú skvelí. Mal som pocit, že túto snímku by som nedokázal pokaziť, nech by som sa o to akokoľvek snažil.“

To, že je dnes Scarlett Johanssonová na absolútnom hereckom vrchole, je do veľkej miery zásluha Woodyho Allena a sama to priznáva. O rok neskôr ju spolu so samým sebou obsadil do hlavnej úlohy komédie Sólokapor a v roku 2008 si mladá herečka užila konverzačné i herecké gala spolu s Javierom Bardemom, Penelope Cruzovou a Rebeccou Hallovou vo filme Vicky Cristina Barcelona. Medzitým (2007) vznikol Kasandrin sen s Ewanom McGregorom a Colinom Farrellom.



Rok 2010 priniesol Spoznáš muža svojich snov, komediálnu drámu s hereckým výkvetom - Gemma Jonesová, Josh Brolin, Naomi Wattsová, Anthony Hopkins, Antonio Banderas. Za Polnoc v Paríži (2011) s podmanivým zobrazením bohémskeho života 30. rokov 20. storočia dostal Allen tretieho Oscara za scenár a štvrtého celkovo, plus druhý Zlatý glóbus. Tretí mu dali za celoživotný prínos svetu zábavy v roku 2013, teda v čase, keď kiná osviežil ďalšou "európskou" snímkou, romantickou komédiou Do Ríma s láskou (2012) a skvostným filmom Jasmínine slzy s Cate Blanchettovou (2013) v hlavnej úlohe.

Odvtedy Woody Allen natočil ešte sedem celovečerných filmov, najlepšie prijatie mali Café Society (2016), Daždivý deň v New Yorku (2019) a jeho zatiaľ posledný kúsok Zásah šťastím (2023). Hoci viackrát vyjadril ľútosť, že nikdy nenatočil majstrovské dielo, väčšinu zo svojich filmov nepovažuje na zahodenie a okrídlený je aj jeho výrok "ak z času na čas nezlyhávaš, je to znak, že nerobíš nič naozaj tvorivé“.

V roku 2016 sa v jednom z rozhovorov vyjadril k téme svojich najobľúbenejších vlastných filmov: "Myslím, že by som si ponechal šesť, možno osem a vy by ste mohli mať ostatné. Purpurová ruža z Káhiry, Match Point, Manželia a manželky - tie by som si ponechal a zrejme Zeliga a Polnoc v Paríži." Okrem toho je známe, že si okrem Annie Hallovej veľmi cení aj Výstrely na Broadwayi a Vicky Cristina Barcelona.



Woody Allen sa vcelku prirodzene presadil aj ako autor (viac ako desiatich) divadelných hier a 38 fejtónov do populárneho magazínu The New Yorker. Aforizmy súka z rukáva v rozhovoroch a tiež ako spisovateľ. V slovenčine a češtine mu vyšli viaceré zbierky vtipných poviedok. "Autor sa neustále pýta, snaží sa rozlúsknuť hádanky ľudskej existencie, neúnavne pátra po zmysle života a hoci je jeho cesta za pravdou dlhá a kľukatá, dobre sa na nej baví a čitateľ s ním," uvádza sa v slovenskom vydaní knižky Side Effects (Nežiaduce účinky). Je v nej aj poviedka Kugelmassova epizóda, za ktorú dostal O. Henryho cenu.

V roku 2020 mu vyšli memoáre pod názvom Mimochodom. Autor v nej bravúrne humorným spôsobom sprevádza čitateľa celou svojou vtedy takmer 85-ročnou životnou púťou. Vydanie knihy v USA sprevádzali kontroverzie, keďže zmluvný vydavateľ ju odmietol - v gradujúcej fáze obvinení bývalej partnerky Mie Farrowovej z jeho údajného dávnejšieho sexuálneho zneužitia ich vtedy 7-ročnej adoptívnej dcéry Dylan. Kauza sa nikdy neuzavrela a Woody Allen ju označil za bezohľadnú pomstu ženy, ktorá sa nevedela zmieriť s jeho vzťahom so Soon-Yi a poštvala voči nemu väčšinu detí.

Svojho otca sa počas obnovenia medializácie v roku 2018 verejne zastal ich (vtedy 40-ročný) adoptívny syn Moses. V širokom príbehovom blogu vystúpil voči obviňujúcej Farrowovej. Samotný Woody Allen nesie kauzu ťažko, vzhľadom na to, že ho najmä v USA odsudzuje časť filmového priemyslu i ďalších verejných sfér: "Myslel som si, že ľudia to budú hneď považovať za smiešnu hlúposť. Je to ako keby ma niekto obvinil, že som zavraždil ľudí guľometom. Jediné čo môžem robiť, je pracovať a dúfať, že ľudia niekedy prídu k rozumu. Ale ak nie, tak nie. Na svete je veľa nespravodlivostí, ktoré sú oveľa horšie ako táto. Tak sa s tým musím zmieriť."

Komentáre