Hudba a film
Do Zlatej knihy SOZA pribudli Marek Brezovský a Frico Kafenda
Anton Krajčoviech, 4. októbra 2019 10:00
Na snímke rodičia Mareka Brezovského, Ali a Vlasta Brezovskí, spolu s Oskarom Rózsom počas odovzdávania cien Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) 1. októbra 2019 v Bratislave. Foto: SOZAMarek Brezovský bol klavirista, spevák, skladateľ a textár. Zomrel veľmi mladý, mal len 20 rokov. Vyštudoval kompozíciu na bratislavskom konzervatóriu a v tomto odbore pokračoval aj na VŠMÚ. Študoval u profesora Vladimíra Bokesa, ktorému na utorkovom galavečere udelili Veľkú cenu SOZA.
Svoju skladateľskú všestrannosť dokázal Brezovský uplatniť v najrozličnejších žánroch – od punku v skupine Avanavany cez najrozličnejšie rockové formy vo formácii Art M Trio až po súčasnú vážnu hudbu v rámci ním už na konzervatóriu vytvoreného Súboru súčasnej hudby, uvádza sa v tlačovej správe SOZA.
Po jeho smrti svetu jeho odkaz a genialitu sprostredkúvajú jeho otec Ali Brezovský a jeho celoživotný obdivovateľ, kamarát a spolužiak Oskar Rózsa.
Výsledkom tejto snahy je projekt Hrana a rovnomenný album, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1999. Podľa slov Oskara Rózsu nebol tento album nikdy distribuovaný, či propagovaný, napriek tomu sa po jeho vydaní rozdalo 1000 kusov.
Cenu preberali rodičia Mareka Brezovského a jeho sestra a zároveň textárka, Mirka. Na galavečere nechýbal ani Oskar Rózsa, ktorý na klavíri zahral pieseň Niekde zvoní hrana. Skladba bola dielom Brezovského a Rózsu.
Okrem Mareka Brezovského bol do Zlatej knihy SOZA uvedený aj Frico Kafenda – dirigent, klavirista a korepetítor.
Po vzniku Československa sa stal dlhoročným riaditeľom, pedagógom klavírnej hry a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave.
V náročných podmienkach permanentného nedostatku financií sa podstatnou mierou zaslúžil o udržanie chodu školy a systematicky sa staral o odborný rast študentov.
Vychoval mnohých významných slovenských klaviristov, jeho žiakom bol aj hudobný skladateľ Eugen Suchoň.
Ťažiskom jeho hudobnej tvorby sú komorné inštrumentálne a piesňové skladby. Z piesňovej tvorby sú najvýznamnejšie Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír, Tri piesne pre mužský hlas a klavír na verše Jána Smreka.
Zo zborovej tvorby patria k význačným Kafendovým dielam Tri mužské zbory na texty a nápevy slovenskej ľudovej poézie. Cenu prebral zástupkyňa jeho dedičov, pani Darina Halašová.
