Hudba a film

Do Zlatej knihy SOZA pribudli Marek Brezovský a Frico Kafenda

"Cenu preberali rodičia Mareka Brezovského a jeho sestra a zároveň textárka, Mirka."

Anton Krajčoviech, 4. októbra 2019 10:00
Na snímke rodičia Mareka Brezovského, Ali a Vlasta Brezovskí, spolu s Oskarom Rózsom počas odovzdávania cien Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) 1. októbra 2019 v Bratislave. Foto: SOZA
Na galavečere SOZA sa v utorok odovzdalo mnoho cien za rok 2018. Treba spomenúť Celeste Buckingham, Emmu Drobnú, Kaliho či IMT Smile. Emotívnym vrcholom večera však bolo uvedenie Mareka Brezovského do Zlatej knihy SOZA. Tejto pocty sa dostáva len autorom In Memoriam, Brezovský ju dostal 25 rokov po svojej smrti.

Marek Brezovský bol klavirista, spevák, skladateľ a textár. Zomrel veľmi mladý, mal len 20 rokov. Vyštudoval kompozíciu na bratislavskom konzervatóriu a v tomto odbore pokračoval aj na VŠMÚ. Študoval u profesora Vladimíra Bokesa, ktorému na utorkovom galavečere udelili Veľkú cenu SOZA.

Svoju skladateľskú všestrannosť dokázal Brezovský uplatniť v najrozličnejších žánroch – od punku v skupine Avanavany cez najrozličnejšie rockové formy vo formácii Art M Trio až po súčasnú vážnu hudbu v rámci ním už na konzervatóriu vytvoreného Súboru súčasnej hudby, uvádza sa v tlačovej správe SOZA.

Po jeho smrti svetu jeho odkaz a genialitu sprostredkúvajú jeho otec Ali Brezovský a jeho celoživotný obdivovateľ, kamarát a spolužiak Oskar Rózsa.

Výsledkom tejto snahy je projekt Hrana a rovnomenný album, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1999. Podľa slov Oskara Rózsu nebol tento album nikdy distribuovaný, či propagovaný, napriek tomu sa po jeho vydaní rozdalo 1000 kusov.

Cenu preberali rodičia Mareka Brezovského a jeho sestra a zároveň textárka, Mirka. Na galavečere nechýbal ani Oskar Rózsa, ktorý na klavíri zahral pieseň Niekde zvoní hrana. Skladba bola dielom Brezovského a Rózsu.



Okrem Mareka Brezovského bol do Zlatej knihy SOZA uvedený aj Frico Kafenda – dirigent, klavirista a korepetítor.

Po vzniku Československa sa stal dlhoročným riaditeľom, pedagógom klavírnej hry a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave.

V náročných podmienkach permanentného nedostatku financií sa podstatnou mierou zaslúžil o udržanie chodu školy a systematicky sa staral o odborný rast študentov.

Vychoval mnohých významných slovenských klaviristov, jeho žiakom bol aj hudobný skladateľ Eugen Suchoň.

Ťažiskom jeho hudobnej tvorby sú komorné inštrumentálne a piesňové skladby. Z piesňovej tvorby sú najvýznamnejšie Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír, Tri piesne pre mužský hlas a klavír na verše Jána Smreka.

Zo zborovej tvorby patria k význačným Kafendovým dielam Tri mužské zbory na texty a nápevy slovenskej ľudovej poézie. Cenu prebral zástupkyňa jeho dedičov, pani Darina Halašová.

Komentáre