Cestovanie

V horehronskej dedinke Šumiac nájdete niekoľko unikátov

"V rázovitej obci pod Kráľovou hoľou dodnes stojí prvá česko-slovenská sauna, rodný dom spisovateľky Kláry Jarunkovej i jedinečné súkromné múzeum zvoncov a spiežovcov."

TASR/Webmagazin.sk, 1. októbra 2020 15:46
Šumiac leží skrytý v údolí priamo pod Kráľovou hoľou. Foto: Adriana Forgáčová

Ak by ste mali hľadať miesto, kde postavili prvú saunu na území bývalého Československa, asi by ste nešli práve sem - do rázovitej horehronskej dediny Šumiac, bohatej najmä na folklórne tradície.

Sauna, čiže "kupieľka", ktorú postavil mlynár


Ale práve tu, pri miestnom potoku, postavil prvú saunu na našom území šumiacky mlynár Michal Demo krátko po tom, čo sa vrátil z ruského zajatia po prvej svetovej vojne. Počas štyroch rokov zajatia v ruskom Saratove pracoval u grófa Tolmačova a priniesol si odtiaľ všetko, čo ovplyvnilo jeho ďalší život. Manželku, grófovu chovanicu Máriu Rostovskú, mlynárske remeslo, ale aj "know how" na tradičnú ruskú saunu. Najprv postavil neďaleko od toho miesta mlyn, ktorý takisto v Šumiaci stojí dodnes a žijú v ňom jeho potomkovia.
Prvá sauna na našom území stále stojí pri šumiackom potoku, hoci je už v dezolátnom stave. Foto: Facebook Fínska sauna

Pôvodná sauna bola postavená podľa ruského vzoru a bola zrubová. Keď ju však v polovici minulého storočia poškodil pád stromu, potomkovia Michala Dema ju prerobili na murovanú. Ešte aj v tej dobe bol kúpeľ v teplej vode na slovenskom vidieku čosi nevídané, ľudia sa umývali v potoku, alebo v kuchyni v koryte a názov sauna sa veľmi neujal. Šumiačania aj ľudia z okolia ju volali po svojom, "kupieľka". Ľudia zo širokého okolia sa sem chodili nielen kúpať, ale mnohí zostávali na dlhšie, na akési liečebné pobyty a prespávali pritom v mlyne u Demovcov. Ich vnuk, ktorý v šumiackom mlyne býva dodnes, si spomína, že saunu, čiže "kupieľku" využívali ľudia ešte do 80tych rokov minulého storočia.

Murovaná stavba prvej slovenskej sauny síce pri šumiackom potoku stále stojí, ale už len silou vôle. Nahlodali ju čas, počasie i vandali. Postupne sa rozpadá a obrastá ju vegetácia. Obec, dobrovoľníci aj súčasní majitelia uvažujú o jej oprave, rekonštrukcii a zachovaní. Na konkrétnom projekte sa však stále nedohodli.

Dvetisíc zvoncov - orchester horských pasienkov


Šumiac je typický najmä silnými folklórnymi tradíciami, ktoré sú tu dodnes živé. Každú nedeľu stretnete ženy v tradičných krojoch na ceste do kostola. V sobotu sa z bieleho grécko-katolíckeho kostolíka zas vyberie dedinou krojovaný svadobný sprievod, pričom tradičný odev majú na sebe i ženích s nevestou. Typický horehronský viachlasný mužský spev sa dostal i na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Najznámejší mužský zbor tvoria najmä chlapi zo Šumiaca. A vďaka silnému vzťahu k folklóru tu vzniklo i jediné múzeum tradičných zvoncov a spiežovcov na Slovensku.
V rodičovskej drevenici zriadil folklorista, Šumiačan Mikuláš Gigac súkromné múzeum zvoncov a spiežovcov. Za niekoľko desiatok rokov ich tu nazbieral a ošetruje vyše dvetisíc. Foto: Adriana Forgáčová

Pozoruhodnú zbierku dopĺňajú aj tradičné ľudové hudobné nástroje, či množstvo predmetov, ktoré slúžili minulým generáciám pri bežnom živote a práci. Zakladateľ múzea, folklorista Mikuláš Gigac s rodinou venuje zbierke desaťtisíce hodín svojho času. Nejde totiž len o dopĺňanie zbierky, ale aj o jej nekonečné ošetrovanie a konzervovanie. Čistenie kovových zvoncov a spiežovcov, ošetrovanie kožených remeňov, praciek, udržiavanie múzea v krásnej drevenici v stopercentnom stave. Prehliadku si treba dohodnúť vopred telefonicky. Číslo nájdete napríklad na stránke obce. K prehliadke dostanete naozaj zaujímavý výklad a možno i súkromný koncert.

Rodný dom laureátky Nobelovej ceny


Ďalší horehronský unikát síce nenájdeme priamo v obci Šumiac, ale v osade Červená skala pri hlavnej ceste pod obcou, ktorá k Šumiacu oficiálne patrí. V žltom domčeku pri ceste vyrastala jedna z najprekladanejších slovenských spisovateliek, autorka desiatok kníh pre deti a mládež a dokonca laureátka Nobelovej ceny Klára Jarunková. Architektúra domu napovedá, že nešlo o obyčajnú dedinskú chalupu. V dome sídlil poštový úrad, kde bola mama budúcej spisovateľky hlavnou poštmajsterkou a žila aj s rodinou v služobnom byte, ktorý bol súčasťou úradu.
V dome, kde vyrastala spisovateľka Klára Jarunková, bol kedysi poštový úrad a služobný byt, kde Jarunková, rodená Chudíková, žila. Dnes je v ňom komunitné a kreatívne centrum pre deti a pamätná miestnosť "Brat mlčanlivého vlka". Foto: Facebook Dom Kláry Jarunkovej

Zachovať chátrajúcu budovu, ktorá je spomienkou na najslávnejšiu rodáčky z Červenej skaly, sa rozhodli dobrovoľníci a aktivisti zo Spolku pre obnovu dediny. Podarilo sa im získať dotáciu a v priebehu relatívne krátkeho času zrekonštruovať a zútulniť zatiaľ vnútorné priestory budovy, v ktorej vzniklo kreatívne komunitné centrum. V objekte vzniká aj pamätná izba spisovateľke a zároveň workshopová miestnosť pod názvom „Bratstvo mlčanlivého vlka“, pomenovaná podľa zrejme najznámejšieho Jarunkovej románu.
Chramošský železničný viadukt (často prezývaný aj Telgártsky viadukt) pri obci Telgárt, ktorý je časťou železničnej trate Červená Skala - Margecany. Foto: TASR Branislav Račko

Šumiac a jeho okolie ponúka mnohé zaujímavé a krásne miesta, ktoré uspokoja najmä tých, ktorí netúžia po turistami a komerciou preplnenými lokalitami, ale chcú si v pokoji a tichu vychutnať pohľad na krásne panorámy Horehronia, pozrieť si Vysoké Tatry z vrcholu Kráľovej hole, prejsť Muránsku planinu, nájsť prameň Hrona, alebo sa nechať ohromiť jednoduchou krásou a technickou dokonalosťou Chramoštského viaduktu pri Telgárte.

Komentáre