Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Trenčína do Žiliny

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV, 29. decembra 2017 11:00 Minulý týždeň sme opäť išli po trati ŽSR 120 z Trnavy do Trenčína. Teraz budeme znova pokračovať trati ŽSR 120. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes zopakujeme jazdu po trati Trenčín- Žilina od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Trenčínom a Žilinou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o súprave a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Trenčín

.

.
Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.

Radenie vlaku
Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.


Železničná trať Trenčín - Žilina je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Trenčín a Žilinu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Z histórie trate
V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. novembra 1883 bol sprevádzkovaný úsek do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšia Žilina zriaďovacia stanica; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica bola prepojená až neskôr. V rokoch 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina.


.

Koniec cesty: Železničná stanica Žilina

.

Zaujímavosti na trati

Budatínsky hrad
Budatínsky hrad (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.

Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí.

Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.

V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti.

V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva.
Zdroj: wikipedia.org

Komentáre