Cestovanie

Prečo nemali Vikingovia rohy?

"Čo všetko si predstavíme, keď sa povie Švédsko? Zima, Vikingovia s rohmi na prilbách, blondínky a blonďáci bez úsmevu alebo zlaté medaily v ľadovom hokeji. Aké je v skutočnosti hlavné mesto Švédska?"

Eva Kubániová, 24. novembra 2012 6:00 Hlavné mesto Škandinávie (ako sami Švédi tvrdia) pôsobí na prvý pohľad chladne, čisto, ekologicky a „skleneno“. Primárny pocit, ktorý cudzinec nadobudne v tejto severskej krajine, je všadeprítomná voda. Miestami sa cítite ako v Benátkach (len bližšie k severnému pólu a bez gondol). Až 30 % Štokholmu tvoria vodné toky obmývajúce 14 ostrovčekov, ktoré spolu vytvárajú druhé najväčšie súostrovie v Baltskom mori.

Aj samotná architektúra mesta ladí so zrkadlovou hladinou. Modernú časť tvoria prevažne presklenné budovy, ktoré vďaka bohatému nočnému osvetleniu pôsobia impozantne. Okrem krásy majú aj veľmi praktické využitie. K Severanom, ktorí celý deň pracujú zavretí v kanceláriách, tak prenikne aspoň nejaké slnečné žiarenie. Zanedbateľné množstvo vitamínu D sa im dostáva pod kožu, vďaka čomu môžu bojovať proti stereotypu známemu ako „nordic smile“, čiže severský úsmev. Videli ste už Škandinávca usmievať sa? Nie? Možno ste si len jeho nadmernú radosť voľným okom nevšimli.

Švédska láska k prírode je badateľná na každom kroku

Od košov na separovaný odpad po kruhové objazdy, kde nie sú stredobodom pestrofarebné kvetinové záhony alebo šedé sochy, ale tri malé smreky osvetlené ako hviezdy na javisku. Možno majú ihličnanov tak veľa, že nevedia, čo s nimi, no v každom prípade 100-percentný kyslík bol citeľný dokonca aj vo veľkomeste. (Pre porovnanie - 1,4-miliónový Štokholm mal na cestách menej áut ako ani nie polmiliónová Bratislava.)

Čo-to o spolužití na škandinávskom polostrove nám prezrádza spoločná história s Dánmi. Susedské nezhody siahajú do 15. storočia, kedy bolo Švédsko pod tlakom Nemecka. Dánska kráľovná Margaret I. veľkoryso pomohla svojim susedom, ale s podmienkou, že sa stane švédskou kráľovnou. Dánska nadvláda sa nestretla s pochopením Štokholmčanov, ktorí sa vzopreli a symbolom tejto vzbury je socha svätého Juraja sediaceho na drakovi, ktorému stína hlavu. Je umiestnená v Kostole svätého Mikuláša v starej časti Štokholmu. Repliku sochy však môžete nájsť aj mimo chrámu, čo len zdôrazňuje, aká významná bola pre Švédov táto udalosť. Svätý Juraj symbolizuje Švédsko, ktoré poráža draka – Dánsko (symbol zla) a oslobodzuje princeznú, ktorá predstavuje Štokholm. Originálna socha bola vyrobená z dreva v roku 1488.

Čo je to „modrý telefonát“?

V centre starého mesta – Gamla Stan – žije aj pamiatka ďalšieho významného muža. Nobelove múzeum určite ocenia všetky vekové kategórie najmä v utorok po 17. hodine, kedy je vstup zdarma. Švédsky chemik Alfred Nobel sa okrem iných vynálezov preslávil najmä vynájdením dynamitu. S týmto menom sú však spojené najprestížnejšie ocenenia v oblasti chémie, fyziky, medicíny a literatúry. V roku 1895 Nobelovu cenu v týchto štyroch kategóriách založil sám Nobel a do dnešného dňa finančné odmeny pre laureátov (8 miliónov švédskych korún, čo je takmer milión eur) pochádzajú z fondu, ktorý je dedičstvom jeho zakladateľa. Okrem týchto štyroch kategórií sa od roku 1901 udeľuje aj Nobelova cena za mier v Osle. Neskôr bolo päť hlavných kategórií obohatených o poslednú – Nobelovu cenu za ekonómiu. A prečo chýba medzi kategóriami matematika? Existuje mýtus, ktorý hovorí, že je to kvôli manželke Alfreda Nobela, ktorá bola údajne matematička. Nobel však nikdy ženatý nebol. Dvadsiateho decembra všetci nedočkavo čakajú na tzv. modrý telefonát, ktorý prezrádza výsledky v jednotlivých kategóriách. Názov „blue call“ je odvodený od farby budovy štokholmskej koncertnej sály (Konserthuset), z ktorej sa telefonuje.

Okrem tohto jediného decembrového dňa je námestie, na ktorom sa táto koncertná sála nachádza, zaplavené obchodníkmi so zeleninou, ovocím či kvetmi. O tom, že tu obyvatelia Štokholmu skutočne nájdu čerstvé potraviny, svedčí aj fakt, že v podvečerných hodinách všetky ceny potravín klesnú na polovicu, aby obchodníci predali všetko, čo si priniesli. Námestie sa teší popularite aj z menej vznešených dôvodov, ako sú mená laureátov Nobelovej ceny. Nachádza sa tu obchod, v ktorom môžete dostať tvrdý alkohol. Keďže je v celom Švédsku silná prohibícia, obchodík je pomaly turistickou atrakciou. Ak vás nadsadené ceny so „škandinávskou“ prirážkou neodradia, tak na zdravie: Skål!

Vikingovia s rohmi - mýtus alebo pravda?

Práve prípitok „Skål“ vraj pochádza z čias ďalších významných mužov – Vikingov, ktorí si pripíjali na víťazstvo z ľudských lebiek. (Po švédsky sa lebka povie „skalle“.) Vikingská éra sa datuje okolo roku 1050. Ešte pred založením mesta Štokholm (1252) toto územie obývali výbojní a násilní muži, ktorí mali na prilbách rohy. Aspoň takto sú často zobrazovaní. Pravdou však je, že v boji by im rohy skôr priniesli smrť ako víťazstvo, keďže by ich protivníci mohli ľahko chytiť a zraniť. O ich dobyvateľských chúťkach sa však polemizovať nedá. Ako prví objavili pobrežie Severnej Ameriky (takmer 500 rokov pred Kolombom), ktoré pomenovali Vinland. Aj za ďalšie „originálne“ názvy vďačíme dobyvačným severanom – Iceland (Island) a Greenland (Grónsko) svedčia o vikingskej „fantázii“.

Komentáre