Cestovanie

Považie a Trenčiansky hrad vynikajú malebnosťou i pamiatkami

"V blízkosti sú turisticky atraktívne kúpele Trenčianske Teplice, pohoria Bielych Karpát na pravom brehu Váhu a Považský Inovec i Strážovské vrchy na ľavom brehu."

TASR, 30. júna 2020 12:34 Bratislava 29. júna (TASR) – Krajské mesto Trenčín si pamätá Starých Rimanov, obdobie Veľkej Moravy, keď patril k Nitrianskemu kniežatstvu, aj panstvo Matúša Čáka. V blízkosti sú turisticky atraktívne kúpele Trenčianske Teplice, pohoria Bielych Karpát na pravom brehu Váhu a Považský Inovec i Strážovské vrchy na ľavom brehu.


Laugarício: Tak znel latinský názov osady na rímskej hranici (Limes Romanus). Práve pri nej sa odohrala pamätná bitka Rimanov s Kvádmi, ktorú pripomína nápis na skale pod Trenčianskym hradom.


Trenčín, Trenčiansky hrad: Časť stavby, najstaršia kamenná veža, pochádza z 11. storočia a pripomína podobné veže v bavorských či rakúskych hradoch, napríklad i v Hainburgu neďaleko Bratislavy. Na prelome 13. a 14. storočia tu vládol pán Váhu a Tatier, uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Hrad sa dočkal obnovy a rozšírenia počas 16. storočia a zaradil sa medzi najväčšie európske hrady. Okrem prehliadky priestorov ponúka krásny výhľad na široké okolie Trenčína. Atraktívne je aj historické jadro Trenčína vrátane farského kostola Narodenia Panny Márie a farských schodov, mestskej brány alebo synagógy. Oproti Trenčínu na opačnom brehu Váhu, v Skalke nad Váhom, sa nachádza známy kláštor, ktorý je tiež pútnickým miestom.


Trenčianske Teplice: Tunajšie termálne pramene poznali aj vojaci rímskych légií či germánske kmene. Prvá písomná zmienka o nich však pochádza z roku 1247. Až 241 rokov patrili kúpele rodine Ilesházyovcov, ktorá sa zaslúžila o ich rozvoj. V 19. storočí ich vlastnila rodina viedenského finančníka Juraja Sinu. Jeho syn Šimon rozšíril kúpeľný park a dal postaviť hotel, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť turecký kúpeľ Hammam v orientálnom maurskom slohu, ktorý patrí ku koloritu Trenčianskych Teplíc podobne ako pešia zóna a rozľahlý kúpeľný park.




Inovec: Južne od Trenčína sa nachádza Inovec (1042 m n. m.) najvyšší vrch Považského Inovca. Smerom na severovýchod pokračuje karpatský masív malebným pohorím Strážovské vrchy. Nad Trenčianskymi Teplicami sa nachádza skalný vrch Vápeč (956 m n. m.), najvyšší vrchol Strážov (1213 m n. m.) sa vypína nad rázovitou obcou Čičmany.


Uhrovec: Na juhovýchod od Trenčína sa nachádza okresné mesto Bánovce nad Bebravou a asi sedem kilometrov odtiaľ obec Uhrovec – rodisko národného buditeľa Ľudovíta Štúra, ale tiež reformného i ponovembrového politika Alexandra Dubčeka. Ich rodný dom je národnou kultúrnou pamiatkou. Nad Uhrovcom sa nachádza rezervácia Jankov vŕšok s pamätníkom Slovenského národného povstania.







Biele Karpaty: Na západ od Trenčína sa rozprestierajú Biele Karpaty, kraj kopaníc, ovocných stromov, teda aj sliviek a slivovice. S týmto nápojom sa spája obec Bošáca. Hrebeň Bielych Karpát z Veľkej Javoriny (970 m n. m.) pokračuje vrchmi Kykula (746 m n. m.), Machnáč (771 m n. m.) a Javorník (783 m n. m.). Na susednú Moravu vedú Hrozenkovský a Vlársky priesmyk. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty sa vyznačuje jedinečnou faunou (rys ostrovid) a flórou, súčasťou ktorej sú aj na Slovensku rastúce orchidey.




Vršatec: V severnej časti Bielych Karpát sa nachádza impozantný vápencový masív Vršatec, respektíve Vršatské bradlá tvorené stenami, ihlami a vežami. Ich súčasťou je zrúcanina Vršateckého hradu pochádzajúceho z 13. storočia, hoci slovanské kmene obývali oblasť už skôr. Sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (viac než 1000 rokov pred naším letopočtom) sa našlo pri obci Červený Kameň.


Manínska tiesňava, Považský hrad: Neďaleko Považskej Bystrice sa nachádza prírodná rezervácia Manínska tiesňava, vápencový kaňon medzi Malým a Veľkým Manínom. Na opačnom brehu Váhu sa vyníma ruina Považského hradu.




Nosice, kúpele Nimnica: Krajinu dotvára Nosická priehrada (Priehrada mládeže), ktorá je obľúbenou výletnou lokalitou. Na jej brehu sa nachádzajú kúpele Nimnica.

Komentáre