Cestovanie

Obec Štiavnické Bane je známa aj za polárnym kruhom

"O Štiavnických Baniach bolo v minulosti počuť aj v Paríži. Zaslúžil sa o to kňaz Jozef Záhora, ktorý v priestoroch miestneho kláštora založil jednu z prvých rezbárskych škôl a dielní v Európe."

TASR, 30. novembra 2020 12:17
V Štiavnických Baniach sa narodilo alebo pôsobilo hneď niekoľko významných osobností. Obec na Maximiliána Hella, Jána Palárika či Jozefa Záhoru ani v súčasnosti nezabúda, naopak, ich pamiatku si pripomína najmä živými zážitkami s odkazmi na dávnu históriu.

Azda najznámejšími rodákmi zo Štiavnických Baní sú Hellovci. „Významní banskí odborníci Matej Kornel Hell a Jozef Karol Hell vynašli vodostĺpcové čerpadlo na odčerpávanie vody z baní, ktoré získavalo energiu z jedinečného vodohospodárskeho diela, ktorého pozostatkom sú dnes tajchy,“ vysvetlil starosta Stanislav Neuschl.

V obci je však prítomný najmä odkaz Maximiliána Hella, ktorého meno nesie miestna základná škola aj múzeum zriadené v zrekonštruovanej bašte niekdajšieho vindšachtského opevnenia. Rodák zo Štiavnických Baní v roku 1768 na nórskom ostrove Vardo pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk, vďaka čomu dokázal na tú dobu veľmi presne vypočítať vzdialenosť Zeme od Slnka.

„V Nórsku som bol pri príležitosti odhaľovania pamätných tabúľ na miestnom úrade už trikrát, zástupcovia z Vardo zase prišli na kolaudáciu obnovenej bašty. Dokonca aj naša základná škola podpísala partnerskú dohodu so strednou školou na nórskom ostrove,“ uviedol starosta. Okrem iného si pamiatku slávneho astronóma v obci pripomínajú každoročne aj medzinárodnou konferenciou.



O Štiavnických Baniach bolo v minulosti počuť aj v Paríži. Zaslúžil sa o to kňaz Jozef Záhora, ktorý v priestoroch miestneho kláštora založil jednu z prvých rezbárskych škôl a dielní v Európe. „Všimol si, že baníci po ústupe ťažby ostávali doma bez práce a do domácností vyrezávali krásne predmety,“ povedal starosta.

Záhora sa zameriaval najmä na výrobu detských hračiek, ktoré boli aj po jeho smrti dielňou prezentované na mnohých medzinárodných výstavách vrátane francúzskej metropoly. Odkazom na pamiatku dielne na drevené hračky je v obci Rezbársky deň, ktorý svoje aktivity zvykne prepojiť aj so spomienkou na Jána Palárika, ktorý v Štiavnických Baniach v minulosti pôsobil.

V základnej škole majú dravcov, opice, krokodíla aj leguána

Základnú školu s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach chceli pred niekoľkými rokmi uzatvoriť a miestne deti poslať do škôl v neďalekej Banskej Štiavnici. Dnes je situácia opačná, vlastný dopravný systém školy už nestačí a deti z okolia vozí aj špeciálna linka regionálneho dopravcu. Reportáže z prostredia školy tu dokonca natáčali štáby z Nemecka, Francúzska a ďalších európskych krajín.

V základnej a materskej škole v Štiavnických Baniach bol pred niekoľkými rokmi nedostatok žiakov, v súčasnosti sú kapacity plné, viac ako polovica z nich do školy dochádza z okolia. „Máme vlastný dopravný systém, ktorým vozíme žiakov materskej školy a prvého stupňa. Druhý stupeň vozí špeciálna linka zriadená regionálnym dopravcom SAD Zvolen,“ vysvetlil riaditeľ školy Pavel Michal. Z 259 detí do školy autobusmi cestuje 170.

Záchranou pre obecnú školu bolo sokoliarstvo, ktoré priniesol práve riaditeľ. „Sme prvou základnou školou na svete, na ktorej sa vyučuje ako povinný predmet,“ prezradil Michal s tým, že práca s dravcami je klasifikovaná rovnako ako iné predmety. „Absolvovať ho musia aj deti, ktoré sokoliarstvo nezaujíma. Ale to je rovnaké ako s matematikou, geografiou či biológiou,“ vysvetlil Michal. Podľa riaditeľa sú vďaka tomu žiaci 8. a 9. ročníka na úrovni profesionálneho sokoliara a veľmi ľahko si nájdu uplatnenie aj na trhu práce. V rámci biologickej ochrany ide najmä o pozície na civilných či vojenských letiskách, v mestách, na poľnohospodárskych družstvách či v cestovnom ruchu, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.




Súčasťou školského areálu je aj Aves park zameraný na prírodovednú gramotnosť. Okrem viac ako šiestich desiatok rôznych dravcov v základnej škole možno nájsť aj exotické papagáje, ryby, korytnačky, krokodíla, leguána, chameleóna, kone či opice. Vďaka záchranným programom v spolupráci so zoologickými záhradami sa žiaci v priamom kontakte stretávajú s kriticky ohrozenými druhmi živočíchov. Patria medzi ne napríklad tamaríny pinčie, malý druh primátov z Kolumbie, či orliaky kamčatské, ktoré patria k najväčším lietajúcim dravcom na svete.

V areáli parku možno nájsť aj tematické záhrady. Medzi tropickou, provensálskou, dažďovou a japonskou, vyniká najmä prvá vertikálna exteriérová záhrada na Slovensku umiestnená priamo na stene budovy školy. „Záhrady slúžia na zadržiavanie vody, ktorú potom opätovne používame na zavlažovanie. Ročne takto zachytíme 1.300.000 litrov,“ vysvetlil Michal. „Chceli by sme urobiť aj ďalšiu atypickú nádrž na zadržiavanie vody, ktorá by súčasne slúžila ako učebňa,“ prezradil riaditeľ s tým, že aj keď o ničom podobnom vo svete ešte nepočul, technicky je možné ju vybudovať.

Areál školy je počas roka bezplatne prístupný aj verejnosti, sprievodcov robia študenti, vďaka čomu získavajú ďalšie zručnosti a schopnosti najmä v oblasti komunikácie. Na jar a na jeseň prichádzajú najmä exkurzie z iných škôl, počas leta napríklad rodiny s deťmi. Školu, ktorej ešte pred niekoľkými rokmi hrozil zánik, teraz počas júla a augusta navštívi v priemere asi 12.000 návštevníkov.

Obec láka turistov najmä na tajchy, projekty zameriava na NKP

Obec Štiavnické Bane vyhľadávajú turisti najmä pre tajchy. Kým počas letnej sezóny ich tu počítajú v tisícoch, v zime patria menším skupinám, korčuliarom a otužilcom z radov ľadových medveďov. Najväčšie investície sa samospráva snaží získavať na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Kým v jednej už zriadila múzeu, v iných plánuje kultúrny stánok či nájomné byty.

Banskoštiavnické tajchy, ako pozostatok unikátneho systému na odčerpávanie vody rodu Hellovcov zo Štiavnických Baní, v súčasnosti slúžia už len na rekreačné účely. Na území Štiavnických Baní sa ich nachádza celkom šesť, počas leta ich vyhľadáva veľké množstvo návštevníkov. „Najväčší problém je s parkovaním, tento priestor nie je prispôsobený na takú záťaž,“ povedal starosta obce Stanislav Neuschl. Dodal však, že výstavbou veľkých parkovísk v ich blízkosti by tajchy stratili svoje prírodné čaro, ktoré majú dnes.

Využitie našli pre jazerá domáci aj počas zimného obdobia. „V obci máme klub Piargskych ľadových medveďov, na Vindšachtskom tajchu si otvor v ľade udržiavame počas celej zimnej sezóny,“ vysvetlil starosta s tým, že ľad na všetkých tajchoch v obci v zimných mesiacoch dosahuje dostatočnú hrúbku aj na korčuľovanie.

Do Vindšachty obec zainvestovala aj vytvorením pláže pre rodiny s deťmi, väčšiu pozornosť však samospráva v investíciách venuje národným kultúrnym pamiatkam. S pomocou nórskych fondov dokázala zrekonštruovať baštu niekdajšieho vindšachteského opevnenia, v ktorej sa dnes nachádza múzeum venované astronómovi Maximiliánovi Hellovi a významným prvenstvám obce. „O zviditeľnenie Hella som sa pokúšal dlhé roky, som rád, že sa to podarilo. Na kolaudáciu bašty prišli aj obyvatelia z nórskeho Vardo, kde Hell v 18. storočí pozoroval prechod Venuše cez slnečný disk,“ priznal starosta.

Nórske fondy sa obec pokúsila získať aj na obnovu ďalšej NKP, v prípade kláštora hieronymitánov sa to však zatiaľ nepodarilo. „Získali sme už niekoľko malých dotácií cez projekty, postupne robíme malé úpravy,“ uviedol starosta s tým, že najbližšie sa financie pokúsia získať z rezortu kultúry.

V priestoroch kláštora sa dnes nachádza napríklad funkčné retro kino, s premietaním na starých kotúčoch by obec chcela pokračovať. Kláštor však potrebuje rekonštrukciu nádvoria aj interiérov, samospráva by z neho rada urobila kultúrny stánok s kapacitou 200 osôb vhodný na organizáciu rôznych podujatí. Nachádzať by sa v ňom v budúcnosti mohla aj malá galéria či rezbárska dielňa, odkazujúca na históriu výroby drevených hračiek v týchto priestoroch.

Obnovy sa čoskoro možno dočká aj iná NKP. Z budovy bývalého majera, v ktorej sídlil úrad pre správu osady Sigelsberg, by obec s pomocou štátnej dotácie rada spravila nájomné byty. Aktuálne čaká na vypracovanie projektovej dokumentácie, odhaduje však, že náklady by sa mohli vyšplhať na 2,5 milióna eur. „Budova je vo veľmi zlom stave, tento projekt robíme preto, aby sme ju dokázali zachrániť,“ vysvetlil starosta.

Komentáre